Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Docent Lešinský: Problém s motormi ako Volkswagen majú všetky automobilky

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Známy pedagóg z STU v Bratislave JÁN LEŠINSKÝ tvrdí, že časť viny na škandále spadá aj na prístup amerických regulátorov, ktorí dnes kritizovaný motor predtým povolili uviesť na trh. 

VLesinskyolkswagen sa priznal, že do áut s naftovým motorom dal softvér, ktorý falšoval výsledky testov emisií. Prekvapilo vás to?

Každý výrobca musí pri príchode na nový trh na miestnom pracovisku homologizovať auto. A Američania v ich prípade uznali, že je to vhodné auto s vhodným motorom spĺňajúcim ich požiadavky. Na vine je teda aj štátna organizácia, ktorá homologizovala auto pre USA. Časť viny má aj Bosch, ktorý je dodávateľom elektroniky, softvéru a hardvéru pre motor. V celej tej reťazi nie je jediný človek, ktorý by bol sám vinný.

O čo presne ide?

Reč je o veľmi komplikovanom motore, v ktorom sú dve kvapaliny: nafta a močovina. Motor si na zníženie produkcie NOx-ov (oxidov dusíka – pozn. red.) prisáva močovinu. Poznáte to z tirákov – po 6000 kilometroch ju musia vždy natankovať. Dôležité je, ako je riadiaci softvér urobený, kedy prisáva viac čpavku a kedy menej. Tým ovplyvňuje priebeh produkcie NOx-ov. Pokiaľ to šili na americký cyklus, tak prisávali vtedy, keď chceli splniť ten cyklus. A preberacia komisia to nastavenie motora homologizovala. Ak je problém aj po tom, čo miestne úrady schvália motory, môžu mať rovnaký problém všetci svetoví výrobcovia takých motorov.

Keď teda iné automobilky tvrdia, že ich sa ten škandál netýka, nie je to pravda?

Systémy, ktoré dokážu znižovať oxidy dusíka, iste fungujú na podobných princípoch. Ja neviem, aký systém použil Volkswagen pre toto riešenie. Robil to pre nich určite dodávateľ. Je tam jeden počítač, ktorý nerobí nič iné, len toto sleduje pre motor. Keby tam dali iný softvér, neboli by možno splnili požiadavky pre takú nízku spotrebu a také nízke emisie, ale bolo by to možno v poriadku v celom režime. To norma nepredpisuje.

Čo predpisuje norma?

Norma predpisuje, že musíte splniť cyklus podľa EPA (Agentúry pre ochranu životného prostredia – pozn. red.). V ňom je presne určené, pri akom režime medzi diaľnicou a mestom, akými rýchlosťami musí auto dosiahnuť za niekoľko sto až tisíc sekúnd výsledné parametre. A zrejme na základe toho ho schválili. Iné automobilky majú možno iný problém, ale každá z nich má problémy. Tak rýchlo súťažia, že sem-tam im niečo unikne. Ale nemyslím si, že pokiaľ ide o emisie, je to ojedinelé. Keď chceli znížiť v Los Angeles oxid uhličitý, aby tam nebol smog, tak priškrtili zmes, mali teda chudobnú zmes a splnili normy. Smog sa veľmi nevyskytoval. A po pár rokoch zistili, že namiesto oxidu uhličitého majú problémy s vysokými oxidmi dusíka. Pri chudobnej zmesi sú podstatne vyššie teploty a tvorí sa viac oxidov dusíka.

K čomu to celé povedie?

Novinárske komentáre budú túto diskusiu akcelerovať až dovtedy, pokým technici neuznajú, že spotreba pre ten konkrétny motor musí byť o niečo vyššia, aby neboli také vysoké teploty. Nebude mať síce také perfektné výsledky, ale oxidy nebudú. Osobne som prekvapený, že predstaviteľ Volkswagenu to zobral na seba. Myslíte si, že prezident firmy, ktorá má majetok 400 miliárd eur, môže sledovať každý motor? Len v Bratislave montujú do automobilov desiatky rozdielnych motorov.

Ale oni priznali, že tam bol iný softvér.

Splnili americké predpisy, lebo inak by tie autá nemohli predávať v Amerike. A teraz si niekto vymyslel, že bude pri inom režime ako predpísanom robiť nejaké meranie, a zistil, že je rozdiel v tom, čo namerali. Pred 30 rokmi sme mali na Slovensku problém. Kúpili sme rýchlejší motor, ktorý v jednom špeciálnom režime spĺňal zmluvné podmienky, ale vo všetkých ostatných zďaleka nie. A čo sme mohli robiť? Nemohli sme cez právnikov naháňať dodávateľa, lebo zmluvu splnili. Splnili, že pri konkrétnych otáčkach, zaťažení a točivom momente sa dosiahne konkrétny efektívny parameter. Keď je zle podpísaná zmluva, zle určený kontrolný bod alebo cyklus, toto je dôsledok.

Je problém aj v tom, že emisné normy sú nastavené nerealisticky a v Spojených štátoch sú dokonca veľmi prísne?

Podľa mňa sú v USA prísnejšie – či pre mesto, diaľnicu, alebo Los Angeles. Keď chceme prevádzkovať naftové motory bez dodatočných zásahov, musíme upustiť z fikcie, že za liter nafty prejdeme celý svet. Po roku 2000 vieme, že to nikdy nebude lacné riešenie; podľa emisnej normy Euro 6 by motor musel byť taký drahý, že ho nikto nebude chcieť kúpiť, darmo bude mať relatívne nízku spotrebu paliva. Museli by ste prejsť 200-tisíc až 300-tisíc kilometrov, aby sa vám investícia vrátila. Ľudia nevyhnutne prejdú radšej na benzínové motory, ktoré netvoria zďaleka toľko oxidov dusíka.

Automobilky predsa naftové motory presadzujú.

Po roku 1980 ich počet v Európe stúpol tak, že podiel benzínových a naftových motorov bol 50 na 50. Ale už klesajú. Dôležité je, čo chce kupujúci. Ak chce vysoký výkon, s benzínovým motorom ho dosiahne bez problémov.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať