Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Docent Lešinský: Problém s motormi ako Volkswagen majú všetky automobilky

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Známy pedagóg z STU v Bratislave JÁN LEŠINSKÝ tvrdí, že časť viny na škandále spadá aj na prístup amerických regulátorov, ktorí dnes kritizovaný motor predtým povolili uviesť na trh. 

VLesinskyolkswagen sa priznal, že do áut s naftovým motorom dal softvér, ktorý falšoval výsledky testov emisií. Prekvapilo vás to?

Každý výrobca musí pri príchode na nový trh na miestnom pracovisku homologizovať auto. A Američania v ich prípade uznali, že je to vhodné auto s vhodným motorom spĺňajúcim ich požiadavky. Na vine je teda aj štátna organizácia, ktorá homologizovala auto pre USA. Časť viny má aj Bosch, ktorý je dodávateľom elektroniky, softvéru a hardvéru pre motor. V celej tej reťazi nie je jediný človek, ktorý by bol sám vinný.

O čo presne ide?

Reč je o veľmi komplikovanom motore, v ktorom sú dve kvapaliny: nafta a močovina. Motor si na zníženie produkcie NOx-ov (oxidov dusíka – pozn. red.) prisáva močovinu. Poznáte to z tirákov – po 6000 kilometroch ju musia vždy natankovať. Dôležité je, ako je riadiaci softvér urobený, kedy prisáva viac čpavku a kedy menej. Tým ovplyvňuje priebeh produkcie NOx-ov. Pokiaľ to šili na americký cyklus, tak prisávali vtedy, keď chceli splniť ten cyklus. A preberacia komisia to nastavenie motora homologizovala. Ak je problém aj po tom, čo miestne úrady schvália motory, môžu mať rovnaký problém všetci svetoví výrobcovia takých motorov.

Keď teda iné automobilky tvrdia, že ich sa ten škandál netýka, nie je to pravda?

Systémy, ktoré dokážu znižovať oxidy dusíka, iste fungujú na podobných princípoch. Ja neviem, aký systém použil Volkswagen pre toto riešenie. Robil to pre nich určite dodávateľ. Je tam jeden počítač, ktorý nerobí nič iné, len toto sleduje pre motor. Keby tam dali iný softvér, neboli by možno splnili požiadavky pre takú nízku spotrebu a také nízke emisie, ale bolo by to možno v poriadku v celom režime. To norma nepredpisuje.

Čo predpisuje norma?

Norma predpisuje, že musíte splniť cyklus podľa EPA (Agentúry pre ochranu životného prostredia – pozn. red.). V ňom je presne určené, pri akom režime medzi diaľnicou a mestom, akými rýchlosťami musí auto dosiahnuť za niekoľko sto až tisíc sekúnd výsledné parametre. A zrejme na základe toho ho schválili. Iné automobilky majú možno iný problém, ale každá z nich má problémy. Tak rýchlo súťažia, že sem-tam im niečo unikne. Ale nemyslím si, že pokiaľ ide o emisie, je to ojedinelé. Keď chceli znížiť v Los Angeles oxid uhličitý, aby tam nebol smog, tak priškrtili zmes, mali teda chudobnú zmes a splnili normy. Smog sa veľmi nevyskytoval. A po pár rokoch zistili, že namiesto oxidu uhličitého majú problémy s vysokými oxidmi dusíka. Pri chudobnej zmesi sú podstatne vyššie teploty a tvorí sa viac oxidov dusíka.

K čomu to celé povedie?

Novinárske komentáre budú túto diskusiu akcelerovať až dovtedy, pokým technici neuznajú, že spotreba pre ten konkrétny motor musí byť o niečo vyššia, aby neboli také vysoké teploty. Nebude mať síce také perfektné výsledky, ale oxidy nebudú. Osobne som prekvapený, že predstaviteľ Volkswagenu to zobral na seba. Myslíte si, že prezident firmy, ktorá má majetok 400 miliárd eur, môže sledovať každý motor? Len v Bratislave montujú do automobilov desiatky rozdielnych motorov.

Ale oni priznali, že tam bol iný softvér.

Splnili americké predpisy, lebo inak by tie autá nemohli predávať v Amerike. A teraz si niekto vymyslel, že bude pri inom režime ako predpísanom robiť nejaké meranie, a zistil, že je rozdiel v tom, čo namerali. Pred 30 rokmi sme mali na Slovensku problém. Kúpili sme rýchlejší motor, ktorý v jednom špeciálnom režime spĺňal zmluvné podmienky, ale vo všetkých ostatných zďaleka nie. A čo sme mohli robiť? Nemohli sme cez právnikov naháňať dodávateľa, lebo zmluvu splnili. Splnili, že pri konkrétnych otáčkach, zaťažení a točivom momente sa dosiahne konkrétny efektívny parameter. Keď je zle podpísaná zmluva, zle určený kontrolný bod alebo cyklus, toto je dôsledok.

Je problém aj v tom, že emisné normy sú nastavené nerealisticky a v Spojených štátoch sú dokonca veľmi prísne?

Podľa mňa sú v USA prísnejšie – či pre mesto, diaľnicu, alebo Los Angeles. Keď chceme prevádzkovať naftové motory bez dodatočných zásahov, musíme upustiť z fikcie, že za liter nafty prejdeme celý svet. Po roku 2000 vieme, že to nikdy nebude lacné riešenie; podľa emisnej normy Euro 6 by motor musel byť taký drahý, že ho nikto nebude chcieť kúpiť, darmo bude mať relatívne nízku spotrebu paliva. Museli by ste prejsť 200-tisíc až 300-tisíc kilometrov, aby sa vám investícia vrátila. Ľudia nevyhnutne prejdú radšej na benzínové motory, ktoré netvoria zďaleka toľko oxidov dusíka.

Automobilky predsa naftové motory presadzujú.

Po roku 1980 ich počet v Európe stúpol tak, že podiel benzínových a naftových motorov bol 50 na 50. Ale už klesajú. Dôležité je, čo chce kupujúci. Ak chce vysoký výkon, s benzínovým motorom ho dosiahne bez problémov.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

NDS hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou elektronických diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Vyplýva to z oznámenia o vyhlásení súťaže, ktoré bolo zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.