Denník N

Ako súvisia fluór, zuby a výška príjmu

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Na štúdii dvoch švédskych ekonómov nie je najzaujímavejší výsledok, ale originalita nápadu a použitých metód.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Každý z nás už čosi počul o pozitívnych efektoch fluóru na zubnú sklovinu. Zlúčeniny fluóru sa pridávajú aj do zubných pást a v niektorých krajinách aj do pitnej vody. Fluór ako prvok je vo vyšších koncentráciách jedovatý. Je prirodzené, že časom vznikli okolo pridávania fluoridov do vody aj kontroverzie. Na internete, samozrejme, nájdeme aj zasvätené názory, že fluór do vody pridávajú vlády, aby urobili zo svojich občanov poslušných dementov. No aj niektoré vedecké štúdie zistili, že pitie vody s veľmi vysokým obsahom fluoridov môže znížiť IQ až o štyri body.

Väčšina krajín už dnes fluoridy do vody nepridáva. To však neznamená, že sa ľudské telo so zlúčeninami fluóru nestretáva. Fluór je 13. najčastejší prvok v zemskej kôre. Zlúčeniny fluóru sa prirodzene vyskytujú v horninách, v ktorých sa vyskytujú vodné zdroje. Pitná voda je pre ľudí najčastejším zdrojom fluoridov.

Časopis Journal of Political Economy, ktorý patrí v ekonomickej vede k úplnej špičke, uverejnil nedávno článok Linuza Aggeborna a Mattiasa Öhmana z univerzity vo švédskej Uppsale. Cieľom článku je pozrieť sa, aké ekonomické dôsledky majú pre spoločnosť prirodzené rozdiely v obsahu fluóru vo vode.

Švédske dáta

Vo Švédsku sa fluoridy do vody nepridávajú. Medzi sídlami však existujú prirodzené rozdiely v obsahu fluoridov vo vode, ktoré vyplývajú zo skladby hornín, z ktorých sa voda čerpá. Tieto rozdiely poskytujú výskumníkom skvelú príležitosť vyhodnotiť takzvaný prirodzený experiment bez manipulácie v laboratóriu. Ľudia, samozrejme, môžu získavať fluór aj iným spôsobom, napríklad zo zubných pást alebo zo stravy. V tomto smere by však nemali existovať rozdiely medzi ľuďmi zo Štokholmu alebo z Uppsaly.

Vo Švédsku hladinu fluoridov monitorujú vodárenské spoločnosti. Ich reporty sú k dispozícii na úrovni veľmi detailného poštového smerovacieho čísla. Pre Aggeborna a Öhmana boli základným zdrojom údajov o obsahu fluoridov vo vode. Na úrovni toho istého detailného poštového smerovacieho čísla Aggeborn a Öhman sledovali ľudí narodených medzi rokmi 1985 až 1992. Zaujímalo ich, kde sa narodili a strávili detstvo, akú vodu pili, ale aj kde chodili do školy.

Detstvo a mladosť je čas, keď sa človeku vytvorí chrup a zároveň sa rozhoduje o základoch jeho ďalšieho vzdelania a kariéry. K takýmto základom patrí aj rodina a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Na základe údajov o mieste narodenia a trávenia detstva dokážu výskumníci odlíšiť vplyv samotného fluoridu od vplyvu ostatných faktorov na zubné zdravie, inteligenciu a v konečnom dôsledku aj na príjem v dospelosti.

Na tej istej detailnej úrovni poštového smerovacieho čísla boli dostupné aj údaje o zubnom zdraví. Konkrétne o lekárskych prehliadkach, preventívnej medicíne a dentálnych zákrokoch za roky 2008 – 2013. Údaje o kognitívnych schopnostiach sa získavali jednak z IQ testov, ktoré museli absolvovať branci na povinnej vojenskej službe, a jednak z výsledkov národného testu z matematiky v deviatej triede.

Nakoniec sa všetky tieto údaje prepojili s údajmi z daňových priznaní fyzických osôb. Do úvahy sa bral len príjem zo zamestnania, nie z podnikania, pretože ten druhý je omnoho citlivejší na náhodné vplyvy. Inak povedané, bolo možné sledovať, ako sa u detí narodených v rokoch 1985 až 1992 vyvíjali v dospelosti zubné zdravie, inteligencia a pracovný príjem.

Originálny nápad a prepojenie veľmi rôznych databáz sú veci, ktoré na štúdii Aggeborna a Öhmana najviac imponujú. Každý, kto v minulosti prepájal údaje z rozdielnych zdrojov, vie, aká ťažká a náročná úloha to je. A nie je náhoda, že sa takáto štúdia zrodila vo Švédsku, ktoré je známe rozsiahlou, no dobre fungujúcou verejnou správou. Treba dodať, že výskumníci pracovali s naozaj veľkými vzorkami, šlo až o 660-tisíc ľudí. Ich výsledky majú teda slušnú mieru spoľahlivosti.

Vplyv na IQ sa nepotvrdil

Z nahromadenej hory údajov Aggeborn a Öhman vypočítali nasledovné veci.

Áno, vyšší obsah prírodných fluoridov vo vode bol prospešný pre zubné zdravie. Zvýšenie obsahu fluoridu o jeden miligram na liter sa u 20-ročnej mládeže prejavilo poklesom počtov zubných zákrokov o 3,4 percenta. Obsah fluoridu vo vode je monitorovaný, no limitovaná je len jeho horná hranica, nie dolná. V rámci stanoveného limitu nemal obsah fluoridov vo vode žiadny vplyv na výšku IQ. Ani pozitívny, ani negatívny. Zvýšenie obsahu fluoridu o jeden miligram na liter v detstve sa však premietlo do 4,4 percentného nárastu príjmu v dospelosti. To je pomerne veľa.

Čo sa týka príjmu, zuby ho môžu ovplyvniť viacerými spôsobmi, nielen cez kognitívne schopnosti. Hlavným kanálom je pracovný výkon. Boľavý zub obyčajne nepovzbudzuje k vyššiemu pracovnému nasadeniu. V závažnejších prípadoch môžu problémy so zubami a/alebo choroby nimi vyvolané viesť až k pracovnej neschopnosti.

Na druhej strane je krásny chrup neoddeliteľnou súčasťou celkovej vnímanej krásy (viď vysmiate celebrity v médiách). Dokázané je tiež, že pekní ľudia sú v priemere ekonomicky úspešnejší ako tí menej obdarení. Krása signalizuje zdravie a zdravie zas vyšší ekonomický potenciál. Pekní ľudia mávajú aj vyššie sebavedomie, čo rovnako prispieva k ich ekonomickému úspechu.

Pozitívny efekt fluoridov prijatých v detstve bol najviditeľnejší u ľudí z nižších sociálnych vrstiev. Vyšší obsah prírodného fluoridu vo vode im pomohol získať v detstve lepší chrup a v konečnom dôsledku aj vyšší príjem v dospelosti. Mali skrátka viac šťastia ako ich dvojníci žijúci v oblastiach s nižším obsahom fluoridu vo vode.

Najzaujímavejšia je originalita

Aggeborn a Öhman si na základe svojej naozaj veľmi dôkladnej štúdie myslia, že fluoridy vo vode môžu mať pozitívny vplyv nielen na zubné zdravie, ale aj na príjem. Vieme si predstaviť, aké kontroverzie môže ich názor vyvolať. Na ich štúdii je však najzaujímavejší nie výsledok (ktorý sa určite stane predmetom diskusií), ale originalita nápadu a použitých metód.

Aj na Slovensku máme pestré geologické zloženie. Nadmerný výskyt niektorých prvkov a zlúčením potenciálne škodlivých pre ľudské zdravie sa monitoruje aj u nás (napríklad radón). Nemáme však štúdie o tom, ako môže ovplyvniť zdravie a príjem nedostatok iných prvkov alebo zlúčenín, ktoré sú pre zdravie potrebné. Ekonómovia sa doteraz veľmi nezaujímali o vplyv prírodného prostredia na príjem a kariéru. Rozdiely v príjme sa napríklad takmer výlučne prisudzovali sociálnym faktorom. Aggeborn a Öhman nám naznačili, že v hre môže byť aj matka príroda.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie