Grécku krízu vymenil strach z krízy dôvery pre škandál Volkswagenu

Volkswagen manipuloval s testami na kontrolu emisií oxidov dusíka aj v Európe. Potvrdil to nemecký minister dopravy Alexander Dobrindt, keď si to priamo v centrále fabriky vo Wolfsburgu bola overiť špeciálna vyšetrovacia komisia. Jej vznik sám inicioval.

Informácia neprekvapuje. Volkswagen sám priznal, že špeciálny softvér, ktorý mení výsledky testov, dali do 11 miliónov dieselových áut na celom svete. Je to väčší počet áut, ako je ročný predaj nemeckej automobilky – vlani predala 10 miliónov áut. V Spojených štátoch, kde škandál prepukol, sťahuje Volkswagen do servisov necelého pol milióna áut.

Manipulácia sa týka niektorých áut s dieselovými motormi s objemom 1,6 a dva litre. Nejasné je, o aký počet áut v Európe, kde sú naftové motory populárne, vlastne ide.

Americké úrady uviedli, že problém sa týka značiek Volkswagen a Audi s naftovými motormi, ktoré sa tam predávali v posledných siedmich rokoch.

No ukazuje sa, že Volkswagen v tom nebude lietať sám. Nemecký magazín AutoBild vytiahol, že európske normy prevyšujú aj niektoré naftové autá mníchovskej automobilky BMW. Následný prepad akcií už nikoho nezaskočil.

Stane sa niečo s ekonomikou?

Aký veľký je to problém? A čo to môže urobiť s nemeckou ekonomikou? Môže vyvolať niečo ako krízu dôvery spotrebiteľov? „Volkswagen sa nečakane stal najväčšou hrozbou pre rast nemeckej ekonomiky, väčšou ako grécka kríza,“ povedal Carsten Brzeski, hlavný ekonóm ING.

V Nemecku len pre samotný Volkswagen pracuje asi 260-tisíc ľudí. Keď sa prirátajú subdodávatelia, je to podstatne viac. Volkswagen je dôležitý aj pre slovenskú ekonomiku. Podiel bratislavskej fabriky na pridanej hodnote je asi jedno percento HDP. Pokiaľ ide o celý automobilový sektor, to sú tri až štyri percentá. Ale subdodávatelia sú aj z iných odvetví.

„Neviem celý ten problém posúdiť, pretože mi chýba veľmi veľa informácií. Ale je to určite veľký problém,“ hovorí zase Jaroslav Holeček zo Združenia automobilového priemyslu, ktorý v minulosti pracoval aj pre Volkswagen. „Bratislavský závod je kľúčový. Autá, ktoré sa vyrábajú na Slovensku, sa nevyrábajú nikde na svete,“ zdôrazňuje.

Ekonómovia namiesto odpovedí, čo sa môže stať a či sa vôbec niečo stane, ponúkajú len ďalšie a ďalšie otázky.

„Dá sa problém opraviť cez zvolávacie akcie? Keď áno, koľko by to stálo? Koľko by bola prípadná pokuta? Je nový motor Euro6 dobrý a spĺňa emisné normy bez klamania? Ak nie, tak je to fakt problém,“ hovorí senior analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Prepočty možných škôd vďaka problému Volkswagenu zatiaľ nerobil ani vládny Inštitút finančnej politiky.

Nikto nepochybuje o tom, že pokute sa Volkswagen nevyhne. V Spojených štátoch čelí pokute až do výšky 18 miliárd dolárov (asi 16,2 miliardy eur). A potom sú tu hroziace súdne spory majiteľov áut tejto značky, ktorí sa môžu cítiť poškodení.

„Áno, bude mať náklady, ale firmu to nepoloží. Taká pokuta nebude z noci na ráno,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. Pripomína príbeh Microsoftu, ktorý sa s európskymi úradmi naťahoval pre pokutu desať rokov.

„Ale kto si už dnes na to spomenie? A čo to spravilo s Microsoftom? Nič. Myslím si, že podobné to bude aj s Volkswagenom. Alebo grécka kríza, na ktorú sa tiež už zabudlo,“ hovorí.

A čo kríza dôvery

Keď sa niečo deje, ekonómovia zvyknú zdôrazňovať, aká dôležitá je dôvera – či už sú to výrobcovia, alebo spotrebitelia ako v tomto prípade.

„Otázka je, čo znamená táto kauza pre spotrebiteľa. Znížila úžitkovú kvalitu auta? Neznížila. A tým nepodceňujem otázku emisií. Naštve to regulačné orgány, ale keby mali problém s brzdami, to by spotrebitelia vnímali citlivejšie,“ hovorí Baláž.

Volkswagen najviac predáva na trhu Európskej únie a v Číne. V USA predal za rok takmer 600-tisíc áut, čo je asi šesť percent celkového predaja áut nemeckého výrobcu.

„Pokiaľ ide o krízu dôvery spotrebiteľov, som optimista. Nie je ohrozená bezpečnosť, spoľahlivosť a ani spotreba áut,“ myslí si aj Valachy.

„Môže to znížiť záujem o konkrétne autá, ktoré budú mať problém. Ale myslím si, že celkový dopyt po autách to zásadnejšie neovplyvní,“ hovorí zase analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

„Je to veľký precedens. Ak doteraz boli kauzy, ktoré sa týkali nedodržiavania noriem, boli zjavne neúmyselné,“ hovorí hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. Pripomína problém Toyoty, ktorá pred pár rokmi sťahovala do servisov autá pre problém s brzdami. „Toto je úplne iné. Je to úmyselný podvod,“ dodal Štefanides.