Ako to číta Ivan Mikloš: Internet na strane pravdy
Kedysi sme si mysleli, že s nástupom internetu nastane zlatá éra poznania, demokracie a slobody, pretože internet odstráni obmedzený prístup k informáciám. Nielenže sa tak nestalo, došlo dokonca do istej miery k opaku, internet sa stal veľmi efektívnym nástrojom na šírenie lží, účelových klamstiev a na vyvolávanie nenávisti, intolerancie a strachu.
Ako povedal majster Lasica: „Kedysi pred internetom sme si mysleli, že za ľudskú hlúposť môže nedostatok informácií. Tak v tom to nebolo.“
Aktuálne číslo týždenníka The Economist rozoberá jednu špecifickú oblasť (tu aj tu), kde už dnes rozvoj informačných a telekomunikačných technológií a digitalizácie prináša viditeľné výsledky v boji proti manipulácii, zavádzaniu, zneužívaniu moci a iným nekalým praktikám – či už zo strany štátov, alebo aj firiem a jednotlivcov.
OSINT
Ide o niečo, čo by sa do slovenčiny dalo preložiť ako odhaľovanie (vyzvedanie, vyšetrovanie) z otvorených zdrojov (open source intelligence, OSINT).
Týmito aktivitami sa dnes vo svete zaoberá veľké množstvo neštátnych a neziskových organizácií, ale aj jednotlivcov. Asi najznámejšou organizáciou je Bellingcat, združenie výskumníkov a investigatívnych novinárov, ktoré v roku založil 2014 Eliot Higgins a ktoré dnes zamestnáva 18 ľudí na plný úväzok.
Zdrojom informácií pre OSINT sú geometrickým radom rastúce dáta z otvorených zdrojov, ako sú satelitné snímky, dráhy lietadiel a lodí, fotky a videá z internetu. Eliot Higgins sa skúmaniu dát z otvorených zdrojov začal venovať ako zvláštnemu koníčku asi pred desiatimi rokmi, keď analyzoval použitie zbraní v občianskej vojne v Sýrii.
Prvým veľkým úlovkom Bellingcatu sa stalo odhalenie pravdy o zostrelení lietadla MH17 ruskými separatistami nad východnou Ukrajinou v roku 2014.
V januári 2020 sa podieľali na preukázaní toho, že lietadlo ukrajinských aerolínií po štarte na teheránskom letisku zostrelila raketa iránskej armády, a boli zapojení aj do odhalenia ruských agentov, ktorí vo Veľkej Británii otrávili Sergeja Škripala a neskôr v Rusku aj Alexeja Navaľného.
OSINT aktivisti sa podieľali aj na dokazovaní existencie pracovných a prevýchovných táborov pre Ujgurov v Číne, na odhalení nových raketových základní v Číne či zatajených skúšok severokórejských rakiet.
V čom je to užitočné
Nedá sa, samozrejme, očakávať, že tieto a podobné krajiny s takýmito praktikami na základe vyššieho rizika odhalenia prestanú, napriek tomu má veľký zmysel odhaľovať ich a poukazovať na ne.
Po prvé, zvyšuje to náklady pre tých, ktorí tak činia, čo zrejme vedie aspoň k relatívnemu poklesu porušovania ľudských práv a zneužívania moci. Po druhé, odhaľovanie takýchto praktík určite znižuje atraktívnosť diktatúr a autoritatívnych režimov.
Uvedené, samozrejme, neznamená, že zneužitie moci a zavádzanie verejnosti je možné len v diktatúrach či autoritatívnych režimoch. Určite k nemu dochádza aj v slobodných demokratických krajinách, tu však môže byť riziko odhalenia zo strany OSINT subjektov a aktivistov ešte účinnejšou prevenciou.
Ako uvádza The Economist, dnes by aj vďaka OSINT nebolo akceptovateľné také nepodložené tvrdenie, ako bolo to z roku 2003 o irackom vývoji chemických, biologických a jadrových zbraní, na základe ktorého Bushova administratíva začala vojnu v Iraku. Vojenský zásah by vyžadoval omnoho relevantnejšie zdôvodnenie a možno by k nemu vôbec nedošlo.
OSINT ponúka aj pomerne široké možnosti redukcie nekalých praktík zo strany firiem aj jednotlivcov. Ako príklad môže poslúžiť monitorovanie a sankcionovanie nelegálneho rybolovu alebo nelegálnej ťažby dreva, či nerastných surovín.
V čom sú riziká