Denník N

Mesiac sme sledovali smetiarske autá v Pezinku: plasty končia v spaľovni, nikto ich nerecykluje (+ video)

Sledovanie auta, ktoré zbieralo plastový odpad zo žltých kontajnerov v Pezinku. Foto N - Tomáš Grečko
Sledovanie auta, ktoré zbieralo plastový odpad zo žltých kontajnerov v Pezinku. Foto N – Tomáš Grečko

Keď zodpovedný človek hodí PET fľašu do žltého kontajnera, očakáva, že niekto ďalší sa postará o to, aby z nej vznikla nová PET fľaša. S takýmto postupom ráta aj zákon. Pezinských odpadárov sme prichytili pri tom, ako ich autá namiesto k recyklátorovi zamierili radšej do predĺženej ruky spaľovne. Vyhovárajú sa na epidémiu a spornú výnimku.

Je krátko pred šiestou ráno, začiatok júna. Stojíme na ulici Bratislavská v Pezinku, na ktorej sa začínajú tvoriť ranné kolóny. Cez ulicu vidíme na žltý kontajner, do ktorého sme pred chvíľou vhodili PET fľašu. Do nej sme uložili sledovač pohybu prezývaný tracker.

Robíme to preto, lebo máme informácie, že PET fľaša sa nezrecykluje, ale vyrobí sa z nej palivo pre cementárne.

Pod fľašou s trackerom sú v kontajneri ďalšie kopy smetí. Na prvý pohľad je tam aj veľa ďalších PET fliaš, teda odpadu, ktorý tam patrí. Za šesť hodín, ktoré strávime sledovaním žltého kontajnera, však príde aj auto, z ktorého vystúpia dvaja muži a do žltého kontajnera nahádžu obsah, ktorý určite nevyzerá len ako plast.

Okolo niekoľkokrát prejdú smetiarske autá spoločnosti Marius Pedersen, ktoré podľa harmonogramu práve v tento deň zvážajú odpad zo žltých kontajnerov.

Kontajnery na Bratislavskej ulici v Pezinku. Foto N – Tomáš Grečko

Tracker na sledovanie polohy funguje na princípe GPS aj pozemných antén. Cena jedného zariadenia je približne sto eur. Foto N – Tomáš Grečko

PET fľaša s trackerom v žltom kontajneri. Foto N – Tomáš Grečko

O pol druhej poobede jedno z áut odpadárskej firmy pri kontajneri zastane. Pracovník v modrej kombinéze zoskočí a zdvíhacími ramenami rutinne rýchlo vyklopí žltú nádobu.

Odpad aj so sledovacím zariadením tak bez akéhokoľvek podozrenia končí v aute, ktoré sa rozbieha smerom, akoby pokračovalo do Bratislavy. Na jednej z posledných križovatiek v Pezinku však odbáča a mieri priamo do areálu firmy Ecorec. O polhodinu nato tracker opäť ohlási svoju novú polohu – priamo z Ecorecu.

V Ecorecu nie sú zariadenia na recykláciu, ale tu sa odpad drví a upravuje na palivo, ktoré sa spaľuje v materskej firme Ecorecu – v cementárňach CRH.

Po správnosti by sa na to mal využívať iba taký odpad, ktorý už nejde zrecyklovať, teda PET fľaše tu nemajú čo hľadať. Normálne by teda bolo, ak by sa odpad zo žltého kontajnera pretriedil a do cementárne by odišlo už len to, čo už nemožno recyklovať.

Prečo je to dôležité? PET fľaše by sa mali dať bez problémov zrecyklovať, presne tak, ako to očakávajú Pezinčania, ktorí ich hádžu do žltých kontajnerov, a výrobcovia obalov, ktorí celý systém financujú.

Na Slovensku sú firmy, ktoré plasty rady zrecyklujú a ešte aj za PET odpad zaplatia. No napriek tomu sem vozia PET fľaše zo zahraničia, zatiaľ čo tu sa nimi prikuruje aj v cementárňach.

Spaľovanie recyklovateľného plastového odpadu zároveň vrhá zlé svetlo na cementárov CRH, ktorým firma Ecorec patrí.

Tí sa v posledných mesiacoch prezentovali svojimi aktivitami na pomoc životnému prostrediu. Na spoločnej ceremónii s ministrom životného prostredia Jánom Budajom napríklad podpísali memorandum o tom, že budú spaľovať odpad z ťažko znečistenej ružínskej priehrady a iných vodných tokov.

Osud plastového odpadu v pezinských žltých kontajneroch však ukazuje diery súčasného systému nakladania s odpadom. Princíp „radšej zrecyklovať ako spáliť“ veľakrát neplatí, keď sa to odpadovým firmám neoplatí alebo by museli priznať, že mestám a ich obyvateľom sľúbili služby, ktoré nedokážu splniť.

Firiem, ktoré sa tvária, že plasty recyklujú, ale v skutočnosti ich vyvážajú na skládky alebo spaľujú, je na Slovensku možno viac, len ich praktiky zatiaľ nik neopísal.

Marius Pedersen patrí k najväčším odpadovým firmám na Slovensku. Služby poskytuje 400 mestám a obciam, v ktorých býva milión obyvateľov. Sú medzi nimi Trenčín, Banská Bystrica či Zvolen. Firme sa v posledných rokoch darí. Jej tržby sa za sedem rokov zvýšili o 20 miliónov eur. Zisk v roku 2020 bol vyše 6 miliónov.

V článku sa ďalej dočítate:

  • ako sme sledovali cestu plastového odpadu v Pezinku;
  • prečo PET fľaše spaľujeme, zatiaľ čo slovenskí recyklátori musia voziť odpad zo zahraničia;
  • čo na to mesto Pezinok.

Po stopách pezinských žltých kontajnerov

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Klimatická kríza

Odpad

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie