Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Vedci majú veľmi zlé správy o vývoji klímy

Ľudia a zvieratá na pláži počas požiaru v Grécku. Foto - TASR/AP
Ľudia a zvieratá na pláži počas požiaru v Grécku. Foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Podľa vedcov sa Zem oteplí o 1,5 stupňa už v roku 2040, parížske klimatické ciele nesplníme.
  • Balík obnovy pomôže digitálnej transformácii, no na dosiahnutie ambícií asi nebude stačiť.
  • Zotaveniu z pandémie pomáhajú vyššie fiškálne stimuly aj robustnejšie sociálne politiky.

1. Zem sa oteplí o 1,5 stupňa už v roku 2040, parížske klimatické ciele nesplníme

Postup klimatických zmien je najdôležitejším trendom ovplyvňujúcim budúcnosť globálnej ekonomiky (to isté platí pre vplyv na bezpečnosť či podobu spoločnosti). O dôsledkoch klimatických zmien už musíme uvažovať nielen v dlhodobom, ale aj strednodobom horizonte. A s ich prejavmi musíme kalkulovať aj v krátkodobých prognózach (možný rozsah škôd ilustrujú aktuálne požiare v Grécku či Taliansku).

Šiesta správa Medzinárodného panelu pre zmenu klímy je preto mimoriadne znepokojivým čítaním. Hovorí, že v dôsledku ľudskej činnosti na Zemi je dnes o približne 1,1 stupňa teplejšie v porovnaní s obdobím spred priemyselnej revolúcie. O 1,5 stupňa Celzia by sa podľa vedcov malo otepliť do roku 2040. To znamená, že nesplníme ciele Parížskej klimatickej dohody, v ktorej sa štáty zaviazali obmedziť oteplenie na najviac 1,5 stupňa.

Za otepľovanie môže najmä oxid uhličitý, ktorého koncentrácia v atmosfére je najvyššia za posledné dva milióny rokov.

Ako zlé sú predpovede

Veľmi zlé. Vedci pracovali s piatimi rôznymi scenármi, ktoré zahŕňali rôznu úroveň zníženia emisií od uhlíkovej neutrality na celom svete v roku 2050 až po zdvojnásobenie súčasných emisií. O 1,5 stupňa do roku 2040 sa oteplí vo všetkých modeloch.

Päť scenárov rastu globálnych teplôt

Zdroj: IPCC/Politico

Do polovice storočia nás tak s vysokou pravdepodobnosťou čaká aspoň jedno leto s úplne odmrznutou Arktídou, zvýši sa nebezpečenstvo požiarov na väčšine kontinentov, rovnako ako aj iných extrémnych vplyvov počasia. Podľa toho, kde sa nachádzame, sa musíme pripraviť na silnejšie zrážky, častejšie záplavy, suchá či hurikány.

Extrémy počasia sa už dnes vyskytujú častejšie ako v prvej polovici 20. storočia. Vedci bez ďalšej špecifikácie uviedli, že do konca storočia očakávajú aj výskyt udalostí, o ktorých hovoria ako o historicky bezprecedentných.

Ako presné sú predpovede

Publikovaná správa IPCC je iba prvou časťou zo šiestich. Venuje sa fyzike za klimatickou zmenou. Pracovalo na nej 234 autorov zo 65 krajín. Posledná podobná správa vyšla v roku 2013. Dnes máme k dispozícii viac dát a ešte presnejšie modely. „Majú vyššie priestorové rozlíšenie, ktoré umožňuje vidieť viac regionálnych vplyvov, a lepšie simulujú, čo sa v budúcnosti stane v konkrétnych regiónoch,“ uviedol Stephen Cornelius, hlavný poradca Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), pre portál Climate Change News.

Vďaka nim vedci takisto lepšie chápu úlohu človeka a jeho príspevok ku klimatickej zmene. Podobne ako predchádzajúce správy aj táto hovorí o jasnom vplyve ľudskej aktivity. Nedávne štúdie napríklad uvádzajú, že vlny horúčav na Sibíri v roku 2020 alebo v Ázii v roku 2016 by sa nikdy nestali, keby ľudia nespaľovali fosílne palivá.

Dávajú predpovede nádej?

Klimatické ciele stanovené v roku 2015 v Paríži – obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa do roku 2050 – sa nepodarí dosiahnuť. To však neznamená, že opatrenia na spomalenie klimatických zmien nemajú zmysel. Ak by sa podarilo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do polovice storočia, predídeme ďalšiemu otepľovaniu. Klíma by potom potrebovala ďalších 20 až 30 rokov na stabilizáciu.

Európska únia chce uhlíkovú neutralitu dosiahnuť do roku 2050. Rovnaký dátum si stanovili Spojené štáty pod administratívou prezidenta Joea Bidena. Najväčší svetový znečisťovateľ Čína hovorí o roku 2060.

Uhlíkovú neutralitu nestačí dosiahnuť, treba ju udržať. Na stabilizáciu klímy bude dokonca potrebné dosiahnuť postupné znižovanie koncentrácie CO2 v atmosfére buď pomocou „prírodných úložísk“ (najmä lesy a mokrade), alebo technológiami.

Čo predpovede znamenajú

Jedným z bezprostredných dôsledkov oteplenia je zvýšené riziko požiarov. Vedci majú „vysokú mieru“ istoty, že globálne oteplenie o 2 a viac stupňov ešte viac zvýši riziko požiarov v stredomorskom regióne. So „strednou mierou“ istoty predpovedajú rast rizika aj vo východnej Európe.

Trpieť budú aj mestá, ktoré majú vyššie priemerné teploty než vidiek. Vlny horúčav prinesú škody na infraštruktúre, ľudskom zdraví, zvýšia náklady na klimatizáciu a údržbu.

Klimatické zmeny prinesú záplavy aj v najoptimistickejšom scenári, s ktorým IPCC pracoval. Zasiahnutá bude severná, ale aj západná a stredná Európa. Stredomorie bude naopak trpieť dlhými suchami.

Prímorské regióny bude ohrozovať rast hladiny morí. Zasiahne všetky oblasti s výnimkou baltského pobrežia. Zvyšovanie hladiny bude pravdepodobne pokračovať aj po roku 2100.

Prispieva k tomu aj fakt, že podľa vedcov sa arktická oblasť ohrievala posledné polstoročie asi dvakrát rýchlejšie než priemer planéty. V tomto storočí bude trend pokračovať a IPCC varuje, že pred rokom 2050 bude v Arktíde v lete úplne miznúť ľad.

2. Balík obnovy pomôže digitálnej transformácii, no na dosiahnutie ambícií asi nebude stačiť

V mnohých oblastiach digitálnych technológií Európa zaostáva už nielen za Spojenými štátmi, ale aj Čínou. Digitálnu transformáciu majú urýchliť aj peniaze z krízového pandemického balíka – k tomuto cieľu má smerovať pätina plánovaných investícií.

Podľa názoru skupiny ekonómov publikovanom think-tankom Bruegel, investície môžu transformáciu urýchliť, no na dosiahnutie digitálnych cieľov, ktoré si EÚ sama stanovila, nemusia stačiť.

Aká je súčasná situácia

V porovnaní s inými vyspelými ekonomikami zaostáva Únia v rozvoji vysokorýchlostnej dátovej infraštruktúry či využívaní digitálnych technológií firmami.

Globálne porovnanie vybraných indikátorov digitalizácie

Zdroj – Bruegel podľa OECD Digital Economy Outlook 2020

Európska únia je však ďaleko aj od dosiahnutia cieľov pre rok 2030, ktoré si stanovila v Digitálnej stratégii. Rozdiel medzi ambíciami a realitou je mimoriadne výrazný najmä v pokrytí 5G sieťami, využívaním cloudových služieb, big data a AI technológiami vo firmách či dostupnosti IKT špecialistov.

Rozdiel medzi cieľmi Digitálnej stratégie a realitou – priemer krajín EÚ

Zdroj – Bruegel

Niektoré členské krajiny už (takmer) napĺňajú ciele aj v súčasnosti. Na Malte, v Luxembursku, Dánsku či Španielsku má viac ako 90 percent domácností prístup ku gigabitovým sieťam, na Malte a v severských krajinách využíva pokročilé digitálne technológie výrazne viac firiem, majú aj vyššiu mieru digitalizácie verejných služieb. Krajiny z juhu a východu Európy vrátane Slovenska sa v ukazovateľoch nachádzajú na chvoste rebríčkov.

Stačia plánované investície?

Do digitalizácie má smerovať 20 percent peňazí z Nástroja obnovy a odolnosti, najväčšieho komponentu špeciálneho protikrízového rozpočtu Next Generation EÚ. Podľa oficiálnej databázy národných programov 23 krajín s finálnymi plánmi alokovalo do oblasti digitalizácie 25,9 percenta výdavkov, teda 127 miliárd eur. Tieto peniaze majú byť minuté v rokoch 2021 až 2026.

V máji minulého roka Európska komisia odhadovala, že EÚ musí do digitalizácie investovať o 125 miliárd eur ročne viac než v súčasnosti. Ročný rozdiel je teda takmer taký veľký ako celý rozpočet z protikrízového balíka na šesť rokov.

Ako upozorňuje vyššie spomínaná štúdia, do digitalizácie nepôjdu len verejné, ale aj súkromné investície. Okrem toho Nástroj obnovy a odolnosti nie je jediným verejným zdrojom. Digitalizáciu podporia aj peniaze zo štrukturálnych a investičných fondov a ďalších programov „štandardného“ európskeho rozpočtu či národné investície. Ekonómovia však predpokladajú, že ani to nepomôže úplne naplniť investičnú medzeru a dosiahnuť ambície Digitálnej stratégie.

3. Zotaveniu z pandémie pomáhajú vyššie fiškálne stimuly aj robustnejšie sociálne politiky

Bezdomovec v Madride. Ilustračné foto – TASR/AP

Ako pomôcť hospodárskemu zotaveniu z následkov pandémie? Skupina ekonómov z Medzinárodného menového fondu (MMF) využila skúsenosti z piatich predchádzajúcich veľkých pandémií (SARS, H1N1, MERS, Ebola, Zika), skúmala ich vplyv na ekonomické indikátory a faktory, ktoré ovplyvňovali rýchlosť ekonomického zotavovania.

Ako pandémie ovplyvňujú ekonomiku

Pandémie mali dlhodobý vplyv na ekonomický výkon, ale aj mieru nezamestnanosti a chudoby. Negatívne efekty nepociťujú všetci rovnako, pandémie zvyšujú mieru nerovností.

Podobné závery mala aj minuloročná štúdia ekonómov z MMF: predchádzajúce pandémie zvýšili príjmovú nerovnosť a znížili zamestnateľnosť najmä u ľudí s nižšou mierou vzdelania.

Ako pomôcť hospodárskemu zotaveniu?

Dôležitú úlohu hrá rozpočtová politika. V krajinách, ktoré poskytovali relatívne vyššiu fiškálnu podporu, bol hospodársky výkon po troch rokoch len o 1,5 percenta nižší než v scenári bez pandémie. V krajinách s nižšou podporou bol pokles 3,4-percentný.

Vyššia fiškálna podpora prispela k lepším výsledkom aj v oblasti zamestnanosti, chudoby a miery nerovností. K podobnému výsledku dospel aj iný výskum MMF: reštriktívna fiškálna politika priniesla po pandémii až trikrát vyššiu mieru nerovností.

Dôležitú úlohu zohrávali aj štrukturálne podmienky krajín v čase, keď ich zasiahla pandémia. Hospodárske vplyvy pandémie boli vyššie v krajinách so silnejšou neformálnou ekonomikou, limitovali ich vyššie sociálne výdavky, lepšie zdravotníctvo či miera informatizácie a prístup k internetu.

Ďalšie správy

Slovensko už dostalo prvú časť peňazí od Európskej únie určenú na zmiernenie dosahov koronakrízy. Z balíka REACT-EU prišlo doteraz takmer 76 miliónov eur. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a inovácií vyhlásilo už aj prvé výzvy na predkladanie projektov v oblastiach, ako je zvýšenie dostupnosti dištančného vzdelávania, rozširovanie kapacít základných škôl v Bratislavskom kraji, zvýšenie kvality odborného vzdelávania v Banskobystrickom kraji alebo pokračovanie projektu miestnych občianskych poriadkových služieb.

Od minulého piatka je v Taliansku potrebný covid pas na vstup do barov, reštaurácií, kín, múzeí, plavární aj telocviční. Od septembra bude potrebný aj pre vstup na univerzity a pri cestovaní na dlhšie vzdialenosti. Po otvorení škôl budú musieť byť všetci učitelia zaočkovaní, inak im hrozí suspendovanie z práce bez platu. Nové opatrenia zvýšili ochotu zaočkovať sa, talianske regióny hlásila 15 až 200-percentný nárast registrácií. Pravidlá sa vzťahujú aj na turistov. Podobné opatrenia zaviedlo od pondelka aj Francúzsko.

Spojené štáty plánujú opäť otvoriť hranice pre plne zaočkovaných cudzincov. Turisti z USA môžu do Únie cestovať už od júna, potrebujú potvrdenie o očkovaní alebo negatívny test. Pravidlá pre zaočkovaných Francúzov uvoľnilo aj Spojené kráľovstvo. Po príchode už nebudú musieť ísť do karantény.

Šesť týždňov pred parlamentnými voľbami čelia nemeckí kresťanskí demokrati klesajúcim preferenciám. Podľa posledných prieskumov sa ich podpora pohybuje pod 25 percentami, ešte pred mesiacom to bolo 30 percent. Preferencie začínajú opäť pomaly rásť aj Zeleným, rastúcu podporu zaznamenali aj sociálni demokrati (aktuálne 19 a 18 percent). Očakáva sa, že septembrové voľby prinesú ďalšiu koaličnú vládu. Sociálni demokrati však zatiaľ odmietajú, že by chceli ostať v ďalšej vláde s konzervatívcami.

Podľa údajov Eurostatu majú muži s deťmi vyššiu zamestnanosť ako muži bez detí (90 percent mužov s deťmi, 80,9 percenta bez detí). U žien je to naopak – miera zamestnanosti žien s deťmi je 72,2 percenta, žien bez detí 76,8 percenta. Slovensko parí medzi krajiny s výrazným rozdielom v zamestnanosti žien s deťmi a bez detí.

Miera zamestnanosti mužov/žien s deťmi a bez detí

(% populácie vo veku 25 – 54 rokov)

Zdroj – Eurostat

Viaceré európske krajiny plánujú spustiť očkovanie treťou dávkou. Plány už ohlásilo Francúzsko, Nemecko či Maďarsko. Podobne postupuje Izrael. Európska lieková agentúra tvrdí, že zatiaľ nemá dostatok dát na to, aby mohla vydať odporúčanie očkovať treťou dávkou. Proti takémuto kroku je Svetová zdravotnícka organizácia. Obáva sa, že to ešte viac zníži dostupnosť vakcín pre chudobnejšie krajiny.

Španielsko začalo klinické testy vlastnej vakcíny proti covidu-19. Firma Hipra chce v roku 2022 vyrobiť 400 miliónov dávok, v 2023 až 1,2 miliardy dávok. Hipra vyvíja dva druhy vakcín. Jeden je založený na mRNA technológii podobne ako vakcína od Pfizeru či Moderny. Druhý, s ktorým začala klinické testy, používa rekombinačný proteín. S podobnou technológiou pracuje americký Novavax, ktorého vakcínu práve schvaľuje Európska lieková agentúra. Európska komisia sa začiatkom mesiaca dohodla na nákupe 100 miliónov jej dávok v roku 2023 s opciou na ďalších 100 miliónov.

Nórsko by si malo vziať od EÚ späť regulačné právomoci v energetike, tvrdí líder opozičnej Centristickej strany Trygve Slagsvold Vedum. Centristov čaká pravdepodobne v septembri úspech v parlamentných voľbách, žiadajú uvoľnenie vzťahov medzi Úniou a Nórskom.

Štatistika: Za dva roky klesla spotreba i produkcia uhlia o tretinu

Spotreba hnedého uhlia v EÚ klesá už od 90. rokov. Od roku 2018 však pokles akceleruje najmä vďaka výraznému znižovaniu spotreby v Nemecku. V roku 2020 spotrebovala EÚ asi 246 miliónov ton hnedého uhlia (93 percent z toho na výrobu elektrickej energie), čo je o 64 percent menej než v roku 1990. Najväčší podiel na spotrebe má stále Nemecko (44 percent), nasleduje Poľsko (19 percent), Česko (12 percent), Bulharsko, Rumunsko a Grécko.

Spotreba hnedého uhlia v EÚ, 2015 – 2020

(milióny ton)

Zdroj – Eurostat

Klesá aj produkcia uhlia. V minulom roku vyťažila EÚ 56 miliónov ton čierneho uhlia, len 20 percent z množstva produkovaného v 1990. V Únii už ostali len dve krajiny ťažiace čierne uhlie: Poľsko (96 percent produkcie) a Česko.

Produkcia čierneho uhlia v EÚ, 1990 – 2020

(milióny ton)

Zdroj – Eurostat

Spolu s ťažbou klesala aj jeho spotreba. V minulom roku bola približne 144 miliónov ton, čo je o 63 percent menej než v 1990.

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Klimatická kríza

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie