Keď sa slovenské lesy rozpadnú, zachránia nás umelé? Syntetickým náhradám veria Bill Gates aj Elon Musk
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Poprade a v Tatrách.
- Vláda minulý rok v uniknutom dokumente priznala, že slovenským lesom dochádza dych. Postupne zachytia menej uhlíka než dnes, je to celosvetový trend.
- Pre priemysel by to znamenalo viac výdavkov na zníženie tvorby emisií CO2 a bežní ľudia by sa museli uskromniť v jazdení autom či lietaní.
- Vynálezcovia skúšajú nahradiť skutočné stromy syntetickými. Aké to má nevýhody?
Klaus Lackner, profesor na Arizonskej štátnej univerzite, pracuje na svojom strome už dvadsať rokov. Nemá kmeň, konáre ani listy, ani sa pod ním nedá posedieť a spraviť si piknik. Jeho strom má so skutočným spoločnú iba jednu vec – zachytáva oxid uhličitý. Má to však háčik.
Keď Lackner ukazoval moderátorke BBC pred dvanástimi rokmi svoj umelý strom, bol ešte v „skúmavkovej” fáze. Bola to drobná spleť špeciálnych plastov pod sklenenou bankou, pripojená na meracie zariadenia, ktoré zaznamenávali hodnoty oxidu uhličitého. „Podľa očakávania, plast okamžite absorbuje CO2,” komentovala namerané hodnoty moderátorka.
Neskôr v reportáži, ktorá predpovedala revolúciu v boji s globálnym otepľovaním, malo zariadenie tvar kužeľa, ktorý trčal na vrchole nosného stĺpa. Aspoň vzdialene pripomínal svojich skutočných príbuzných.
60 miliónov takýchto stromov by vraj dokázalo zachytiť všetok oxid uhličitý, ktorý ľudstvo produkuje. Taký počet umelých stromov znie ako utópia, no v porovnaní s miliardou osobných áut je to stále malé číslo.
Lacknerove stromy mali byť na výrobu a prevádzku relatívne nenáročné – žiadne chemikálie a iba malé množstvo energie. Náklady na jeden sa však mali pohybovať v desiatkach tisícov dolárov, a pri potrebnom množstve by teda išlo o bilióny. Zachytený uhlík by sa dal ďalej využívať – aj ako bublinky do Coca-Coly alebo hnojivo.
Klaus Lackner sa stal vo svojom odbore vizionárom. Podoba syntetického stromu sa od nakrúcania dokumentu BBC viackrát zmenila a futuristicky vyzerajúce koncepty vystavovali na svetových výstavách o tom, ako bude vyzerať svet v budúcnosti.
Syntetický strom Klausa Lacknera
Dodnes však nie je v prevádzke jediný finálny produkt. Magazín Fortune síce v článku z marca minulého roka písal, že v závode v americkom Bostone vyrobili prvý kus a nasledovať má 250 ďalších, ktoré budú nainštalované v meste Phoenix, no odvtedy je okolo projektu ticho. Záujem o umelé stromy je však obrovský.
Biológ Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied (SAV) nad nápadmi o umelých stromoch krúti hlavou. Načo dávať milióny dolárov na niečo, čo už príroda vymyslela? Stromy rastú zadarmo.
A predovšetkým, ešte efektívnejšie než vysádzať nové je neťažiť staré.
Ďalej sa v článku sa dozviete:
- ako ďaleko sú spoločnosti, ktoré sa pokúšajú vyvinúť umelé zachytávače uhlíka,
- čo je za spormi o to, koľko uhlíka zachytávajú slovenské lesy,
- aj to, ako sa zmenia lesy v Tatrách v dôsledku klimatickej zmeny.
