Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Cena elektriny stúpa, môže za to drahšia ropa aj klimatická zmena

Foto - Jumpstory
Foto – Jumpstory
  • Drahšia ropa aj dôsledky zmien klímy tlačia nahor cenu elektriny na Slovensku aj v iných krajinách.
  • Čína bude mať s európskym uhlíkovým clom problém.
  • Banky čakajú prísnejšie pravidlá kapitálových rezerv, snažia sa ich zbrzdiť.

1. Cena elektriny stúpa, môže za to drahšia ropa aj klimatická zmena

Budúcoročné zdražovanie ceny plynu a elektrickej energie na Slovensku je prakticky isté. Podľa regulátora je predpokladaný vplyv nárastu ceny silovej elektriny na koncovú cenu elektriny pre domácnosti v roku 2022 na úrovni až približne 15 percent.

Ministerstvo hospodárstva sľubuje „využiť všetky dostupné možnosti a v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravujeme riešenia na zmiernenie dopadu na koncové účty slovenských domácností a podnikateľov”. Ceny na burzách však ovplyvniť nevieme.

Rast cien na Slovensku

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vidí príčiny zdražovania v rastie cien ropy, zemného plynu a zdražovaní emisných povoleniek. Informoval, že pri cenovej regulácii v elektroenergetike na rok 2022 uplatní priemernú cenu elektriny na burze PXE Praha vo výške 61,2077 eur na MWh. V tomto roku to je 46,1081 eur/MWh, v roku 2018 to bolo ešte o 15 eur menej (31,7723 eur/MWh).

Burzová cena elektriny tvorí v štruktúre koncovej ceny elektriny pre slovenské domácnosti asi 40 percent. Podľa ÚRSO bude predpokladaný účinok nárastu ceny silovej elektriny na koncovú cenu elektriny pre domácnosti v roku 2022 na úrovni až cca 15 percent. O ďalších zložkách koncovej ceny elektriny sa rozhodne v jesenných cenových konaniach.

Vývoj cien elektriny na burze v Prahe 
(Vývoj ceny elektriny F PXE SK BL Cal-t na burze PXE Praha)

Zdroj: ÚRSO

Podľa ministerstva stlmiť dôsledky rastu cien energií pomôže úspora vo výške 60 až 80 miliónov eur, ktorú rezort získal nižším zaťažením koncových cien elektriny obmedzením štedrých dotácií pre fotovoltiku.

Širší problém

Trend zdražovania zasahuje aj ďalšie krajiny, v niektorých je vývoj cien extrémny. Priemerná denná cena bola v Španielsku minulý týždeň 115,04 eura za megawatthodinu v porovnaní s 87,34 eurami z 12. júla. V júni Madrid znížil daň z pridanej hodnoty na účty za elektrinu, aby zmiernil vplyv na spotrebiteľov.

Môžu za to aj klimatické zmeny. Ako uviedol operátor španielskeho trhu s energiami OMIE, ceny sa šplhajú na rekordné hodnoty v dôsledku vĺn horúčav a využívania klimatizácie.

Dôvody: drahší vplyv aj emisie

Cenu elektriny ovplyvnilo aj oživenie rastu ekonomiky po útlme pandémie a zvýšenie dopytu po rope a plyne. Oproti začiatku minulého roka zdražel plyn obchodovaný na burze EEX o približne 10 eur na MWh (zo 17 na 27 eur/MWh). Väčšiu časť minulého roka sa hýbal až pod 15 eurami za MWh.

Druhým dôvodom je cena emisných kvót. Minulý rok bola pod 30 eurami za tonu, dnes sa blíži k 60 eurám.

Vývoj cien emisných povoleniek
(Burza EEX Lipsko)

Zdroj: ÚRSO

Za rastom cien elektriny je paradoxne intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov. Tie síce žiadne priame emisie neprodukujú, no ich prevádzkovatelia musia započítať do ceny aj plynové elektrárne využívané na vyrovnávanie kolísavej produkcie OZE. Náklady na prevádzku týchto kapacít sa následne prenášajú na spotrebiteľov.

Ako zabrániť rastu cien

Keďže energia z obnoviteľných zdrojov je stále lacnejšia a rozšírenejšia, má tento systém svojich kritikov. Tí tvrdia, že zelená energia by nemala znášať náklady na prevádzku elektrární na fosílne palivá, ktoré sú nafúknuté rekordnými cenami uhlíkových povoleniek v Únii.

Španielsko chce brzdiť rast cien elektriny rýchlejším budovaním veterných a slnečných elektrární. Z dôvodu súčasných pravidiel cenotvorby je však efekt opačný.

V júli sa španielska ministerka energetiky a životného prostredia Teresa Ribera obrátila na európsku komisárku pre energetiku Kadri Simson, aby prehodnotila pravidlá, podľa ktorých sa stanovuje cena elektriny na európskom trhu. Podľa nej je koncepcia európskeho trhu s energiou založená na „generačných modeloch minulosti, ktoré stanovujú podobné ceny pre rôzne technológie”.

Komisia jej žiadosť odmietla s tým, že nemá v úmysle zaviesť zmeny v cenotvorbe energií. „Integrovaný európsky trh s energiou je nákladovo najefektívnejším spôsobom zabezpečenia bezpečných a dostupných dodávok energie pre európskych občanov,“ uviedla hovorkyňa Komisie.

Ilustračné foto – TASR

2. Čína bude mať s európskym uhlíkovým clom problém

Zavedenie európskeho uhlíkového cla (presnejšie povedané, kompenzačného poplatku vo forme fiktívnych emisných povoleniek, ktoré budú musieť nakupovať dovozcovia v niektorých sektoroch – CBAM) ešte čaká hrboľatá cesta schvaľovacím procesom. Hoci patrí CBAM medzi kľúčové nástroje EÚ v zelenej transformácii ekonomiky, výsledok schvaľovania mechanizmu v Európskom parlamente a Rade nie je istý.

Súčasťou diskusií je aj to, ako na uhlíkové clo zareagujú hlavní obchodní partneri EÚ – najmä USA, Čína a Spojené kráľovstvo.

Americká administratíva má skeptický postoj, poukazuje najmä na komplexnosť vytvárania a presadzovania takéhoto mechanizmu. V princípe ho však neodmieta. V Spojených štátoch už niektorí federálni zákonodarcovia žiadajú vytvorenie vlastného amerického uhlíkového cla.

Omnoho kritickejšia je Čína. Podľa jej predstaviteľov poruší CBAM princípy voľného obchodu, hrozí protiopatreniami a žalobami adresovanými Svetovej obchodnej organizácii.

Prečo má Čína problém?

Mechanizmus CBAM sa má uplatňovať na importy z krajín, ktoré nemajú dostatočne ambiciózne klimatické politiky, resp. mechanizmy, ktoré by do ceny produktov premietali aj klimatické náklady spojené s ich výrobou (napríklad povinnosťou nakúpiť emisné kvóty).

Čína však vlastný systém obchodovania s emisiami má. Spustila ho v júli, dva dni po tom, ako Komisia oficiálne oznámila klimatický legislatívny balík. Prečo sa teda obáva uhlíkového cla?

Ak bude uhlíkové clo schválené, určite Čínu zasiahne. Dôvody zhŕňa ekonómka Alicia Garcia-Herrero v článku pre NIKKEI Asia.

V súčasnosti je najväčším emitentom skleníkových plynov (27 percent z globálu). Je tiež najväčším vývozcom priemyselných tovarov s takmer 20 percentným podielom na trhu. EÚ je pre ňu dôležitým obchodným partnerom.

Ešte väčší problém by jej hrozil, ak by sa clom inšpirovali ďalší. Prípadne ak sa aplikácia cla rozšíri na ďalšie sektory, napríklad na keramický a sklársky či papierenský.

Čína sa aplikácii CBAM pravdepodobne nevyhne ani preto, že jej systém obchodovania s emisiami nemožno s európskym porovnať. Vzťahuje sa prakticky len na výrobu energie (v EÚ zahŕňa aj veľké priemyselné podniky, potenciálne dopravu a budovy), cena tony emisií je asi päť eur (v EÚ je viac ako 50 eur).

Ak by chcel Peking priblížiť cenu emisií k európskej, spôsobil by si problém. Viac ako 70 percent elektriny sa v Číne vyrába z uhlia, drahšie povolenky by ju výrazne predražili a poškodili konkurencieschopnosť čínskych firiem.

Čo bude nasledovať

V procese schvaľovania CBAM sa dá očakávať intenzívny lobing čínskej vlády, podnikov, ale aj európskych dovozcov čínskych produktov v zasiahnutých sektoroch (oceľ, cement, časť chemického priemyslu a pod.). Ak aj vytvorenie mechanizmu nezablokujú, budú sa snažiť obmedziť jeho rozsah či vplyv na cenu dovozu.

Po schválení môže Peking napadnúť CBAM pred Svetovou obchodnou organizáciou. Výsledok je však neistý, Komisia navrhla mechanizmus tak, aby minimalizovala riziko nekompatibility s obchodnými pravidlami.

Nedajú sa vylúčiť ani odvetné opatrenia: clá na európske výroby či dovozné kvóty. V konečnom dôsledku môže rozhodnúť, či sa európskym príkladom inšpirujú aj ďalší dôležití čínski obchodní partneri, najmä Spojené štáty.

Foto – TASR/AP

3. Banky sa snažia zbrzdiť prísnejšie pravidlá kapitálových rezerv

Ako informuje portál Politico, v poslednom čase sa zintenzívnil lobing bánk v európskych inštitúciách. Dôvodom je plánovaná reforma pravidiel kapitálovej primeranosti bánk Basel III.

Pravidlá Basel III boli prijaté na globálnej úrovni. Európska komisia plánuje v októbri predstaviť legislatívny balík, ktorým ich implementuje v EÚ. Prikláňa sa k prísnej interpretácii pravidiel.

Takýto postoj však kritizujú niektoré členské krajiny vrátane Francúzska a Nemecka a aj bankový sektor. Podľa nich prísne pravidlá obmedzia úverové možnosti bánk, a tým zabrzdia obnovu ekonomiky.

O čo v pravidlách ide

Cieľom pravidiel je, aby banky mali dostatok vlastných zdrojov na to, aby pokryli budúce potenciálne straty zo súčasných rizík finančnej inštitúcie. Nemali by sa tak dostať do situácie, že nebudú schopné vyplácať vklady klientov.

Hlavnou časťou reformy Basel III je obmedzenie možností bánk využívať vlastné interné modely na stanovenie kapitálovej primeranosti. Nižším ohodnotením rizík by tak mohli znížiť množstvo kapitálu, ktorý si musia „odložiť“ na krytie potenciálnych budúcich strát. Basel III spôsoby hodnotenia rizík štandardizuje.

Čo sa nepáči bankám

V globále to bude znamenať, že si banky budú musieť vytvoriť vyššie rezervy. Podľa odhadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) budú potrebovať 124,8 miliardy eur, vlastné štúdie bankového sektora hovoria až o 400 miliardách eur.

Vyššie rezervy znamenajú menej peňazí na iné operácie bánk vrátane poskytovania pôžičiek. Bankový sektor (a niektoré členské štáty) upozorňuje, že obmedzená dostupnosť úverov zabrzdí postpandemické zotavovanie ekonomiky.

Čo bude nasledovať

Podľa portálu Politico lobing neprebieha len na európskej úrovni, ale aj v kľúčových štátoch. Legislatívu implementujúcu medzinárodné pravidlá Basel III bude musieť schváliť Európsky parlament aj Rada EÚ, teda členské krajiny.

Napriek snahe Komisie o prísnu interpretáciu pravidiel môže byť výsledkom kompromis, ktorý napríklad umožní čiastočné použitie vlastných modelov hodnotenia rizík.


Ďalšie správy

Šéf európskej diplomacie Joseph Borrell vyzval najväčšie svetové ekonomiky, aby pred novembrovým globálnym klimatickým summitom zvýšili ambície svojich záväzkov redukcie emisií. Summit sa bude konať v Glasgowe, Borrel žiada ambiciózne, merateľné a verifikovateľné strednodobé ciele na rok 2030 a jasný záväzok dosiahnutia uhlíkovej neutrality. Svet tento rok výrazne trpí následkami klimatických zmien – rozsiahlymi požiarmi, povodňami a extrémami počasia. Podľa vedeckých pozorovaní je tento rok mimoriadne horúci, americký meteorologický úrad NOAA označil júl za najteplejší mesiac v zaznamenanej histórii.

V druhom štvrťroku 2021 narástlo HDP eurozóny v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 2 percentá. Pokračuje postupné zotavovanie sa ekonomík z následkov krízy. Rekordérmi v hospodárskom raste sú Portugalsko a Rakúsko (+4,9 percenta a +4,3 percenta v porovnaní s 1. kvartálom 2021), rast slovenskej ekonomiky je na úrovni priemeru eurozóny (2 percentá).

Vývoj HDP v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom (%)
(červená: eurozóna, modrá: EÚ, čierna: USA)

Zdroj: Eurostat

Po prepade v prvom štvrťroku rastie aj zamestnanosť. V apríli až júni bola miera zamestnanosti v eurozóne o 0,5 percenta vyššia než v prvých troch mesiacoch tohto roka.

Vývoj zamestnanosti v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom (%)
(červená: eurozóna, modrá: EÚ)

Zdroj: Eurostat

Európska komisia predloží v septembri návrh legislatívy na zjednotenie nabíjačiek pre mobilné telefóny a iné elektronické zariadenia. Hlavné argumenty sú environmentálne (šetrenie materiálom, redukcia elektronického odpadu) a výhoda pre spotrebiteľov. Najväčší výrobcovia elektroniky predávanej v EÚ – Apple, Samsung, Huawei a Nokia – podpísali už v roku 2011 memorandum o dobrovoľnom zjednotení nabíjacích koncoviek. Počet typov sa znížil, štandardom sa stala USB 2.0 micro-B. Stále sú však používané aj iné konektory, pokusy Komisie vyriešiť to dohodou s výrobcami skrachovali v roku 2018. Podľa štúdie z 2019 používa polovica nabíjačiek na mobilné telefóny konektor USB micro-B, 29 percent USB C a 21 percent lightning konektor. Harmonizácia najviac postihne firmu Apple, jej nabíjačky využívajú dominantne koncovku lightning.

Environmentálne organizácie vyzvali slovinské predsedníctvo, aby navrhlo vystúpenie Európskej únie zo Zmluvy o energetickej charte. Príležitosťou má byť septembrové zasadnutie ministrov energetiky EÚ. Zmluva vytvára rámec pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti energetiky, medzi jej členov patrí aj mnoho krajín mimo EÚ vrátane neeurópskych (napr. Japonsko, Mongolsko). Charta dáva podľa environmentalistov firmám možnosť žalovať štáty za environmentálne politiky. Takému prípadu čelí aj Slovinsko: britská firma Ascent Resources žaluje vládu o 120 miliónov eur za rozhodnutie vyžiadať si dodatočné posúdenie projektu ťažby ropy a zemného plynu na severovýchode krajiny.

Nemecká vláda plánuje predať štvrtinu zo svojho 20-percentného podielu v spoločnosti Lufthansa. Podiel získala za 300 miliónov eur v rámci pomoci leteckej firme zasiahnutej dôsledkami pandémie. Dôvodom na čiastočný predaj má byť stabilizácia ekonomickej situácie firmy.

Štatistika: Slovensko je európskym rekordérom v počte pendlerov

Slovensko má v EÚ najvyšší podiel ľudí dochádzajúcich za prácou do inej krajiny – pendlerov. Ľudia dochádzajúci do práce minimálne raz za týždeň tvoria až päť percent (121 tisíc) z celkového počtu zamestnaných, uvádza štatistika Eurostatu.

Približne rovnaký počet ľudí (110 tisíc) dochádza za prácou do iného regiónu.

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie