Denník N

Vlna parkovného sa šíri, k Petržalke sa chcú pridať Ružinov, Nové Mesto a ďalší

Petržalka vlani propagovala myšlienku zaviesť plošné parkovné cez svojráznu kampaň, ktorá ironizovala tlačenice áut pred panelákmi. Foto N – Tomáš Benedikovič
Petržalka vlani propagovala myšlienku zaviesť plošné parkovné cez svojráznu kampaň, ktorá ironizovala tlačenice áut pred panelákmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislavu čaká civilizačná zmena. V uliciach sa má parkovať len za poplatok, z chodníkov majú autá nadobro zmiznúť. Aj to sľubuje „spoločná parkovacia politika“.

Tridsiatnik Jozef býva v Bratislave, kúsok od hlavnej stanice. Auto zvykne nechávať pri svojom činžiaku. „Miesto si vždy nájdem,“ hovorí.

Už na budúci rok však môže pocítiť viaceré obmedzenia. Ak bude chcieť ďalej parkovať pri dome, bude si musieť dávať za sklo rezidentskú kartičku, ktorú mu predajú na radnici.

Aspoň tak sa to píše v nových návrhoch, ktoré pripravili úradníci hlavného mesta.

Ba čo viac: Jozef pochádza z Považia a na kartičku by mal nárok až vtedy, keď by si v Bratislave vybavil trvalý pobyt. „Sám som zvedavý, čo budem robiť. Žijem v podnájme a majiteľ nesúhlasí, aby som mal u neho trvalý pobyt,“ rozpráva.

Jozefove možné patálie patria k tomu, čo si je možné predstaviť pod pojmom „spoločná parkovacia politika“.

Civilizačný posun

Na bratislavské pomery pôjde o unikátny experiment. Magistrát aj viaceré radnice chcú sprísnením pravidiel parkovania „vyčistiť ulice“ od prebytku áut.

Riešenie má byť zdanlivo jednoduché: na vozovku sa namaľujú čiary, za ktorými budú môcť parkovať len tí, ktorí si to zaplatia.

„V súčasnosti parkovanie nie je takmer vôbec regulované. Verejné priestory sú tak nekontrolovateľne zapratané odstavenými autami,“ hovorí hlavná dopravná inžinierka mesta Tatiana Kratochvílová.

Parkovacie zóny fungujú v Prahe. Úradníci nechali namaľovať modré čiary a kto za nimi zaparkuje bez povolenia riskuje papuču. Foto - MHMP
Parkovacie zóny fungujú aj v Prahe. Úradníci nechali namaľovať modré čiary a kto za nimi zaparkuje bez povolenia, riskuje papuču. Foto – MHMP

Ak návrhy magistrátu prejdú, významne sa začne znižovať počet miest, kde môžu vodiči voľne nechávať autá. V ideálnom prípade by z Bratislavy mohol vymiznúť aj fenomén parkovania na chodníkoch.

Jozef sa už v duchu pripravuje na to, že auto bude nechávať v práci alebo v garáži u priateľky. „Síce to mám cez pol mesta, ale iné riešenie mi nenapadá,“ dodáva.

Permanentka len pre domácich

Pravidlá, ktoré magistrát pripravil po debatách s miestnymi starostami, by mali platiť na celom území Bratislavy. Podrobnosti – napríklad výšku poplatkov alebo hranice parkovacích zón – si budú prispôsobovať jednotlivé mestské časti.

„Vo všeobecnosti však bude platiť, že možnosť výhodnejšieho parkovania dostanú obyvatelia s trvalým pobytom na území Bratislavy,“ vysvetľuje Kratochvílová.

Prakticky to znamená, že obyvatelia Bratislavy sa v úradnej terminológii premenia na „rezidentov“, ktorí si budú môcť kúpiť ročnú permanentku.

Ostatní budú môcť autá nechávať len tam, kde im to umožní dopravná značka. Počas dňa však aj toto parkovanie bude spoplatnené – v blízkosti značiek by mali stáť automaty, kde si vodiči budú môcť kúpiť parkovacie lístky.

„Aj Mimobratislavčania budú môcť, samozrejme, naďalej parkovať v hlavnom meste, ale už to nebude zadarmo,“ dodáva Kratochvílová.

Od Starého Mesta po Rusovce

Zavedenie týchto zmien musia schváliť mestskí poslanci – rozhodovať by mali do konca roka. Viaceré radnice však už teraz otvorene hovoria, že so spoplatňovaním počítajú.

Napríklad Petržalka, kde často nebadať rozdiel medzi chodníkom a parkoviskom, si predbežné zásady parkovacích poplatkov schválila už vlani v lete.

Rozhodnuté je aj Staré Mesto. „Čakáme len, kým to bude možné po právnej stránke,“ hovorí Nora Gubková z kancelárie starostu.

Staré Mesto už v minulých rokoch vyhradilo časť parkovacích miest pre svojich obyvateľov. Ročná permanentka vychádza na desať eur.

Po novom by sa počet týchto zón mal zvýšiť a parkovné by malo zdražieť. „Uvažujeme o zvýšení ceny rezidentskej karty, ako aj o vyššej cene za dočasné parkovanie v centre mesta,“ dodáva Gubková.

Ďalším v poradí je sedemdesiattisícový Ružinov. Tamojšia radnica si už nechala spracovať prehľad o tom, v ktorých uliciach by mohla obmedzenia zaviesť.

„Musíme najprv vyriešiť viaceré technické veci, spoločnú parkovaciu politiku však podporujeme,“ približuje Miroslava Plesníková, hovorkyňa Ružinova.

Bratislava, 10.9. 2015. Parkovanie v Petržalke. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zaparkuj, kde môžeš – dnešná realita v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pripravuje sa aj Nové Mesto. Jeho plánovači si už vytypovali aj konkrétne miesta, kde by sa so spoplatňovaním začalo. V prvej vlne to má byť oblasť okolo zimného štadióna, Národného tenisového centra a rozkopaného štadióna futbalového Slovana.

„Ide o lokalitu vymedzenú ulicami Vajnorská, Bajkalská a Trnavská. V tejto časti je totiž situácia najkritickejšia,“ spresňuje hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.

Pozadu však nechcú zostať napríklad ani Rusovce, kde v pracovné dni odstavujú autá obyvatelia z priľahlých maďarských obcí. „Spoločnú parkovaciu politiku by sme, samozrejme, uvítali, keďže môže priniesť poriadok s odstavenými autami,“  hovorí starosta Rusoviec Dušan Antoš.

Prelievanie prázdnych aut

Magistrát verí, že sa postupne pripoja všetky mestské časti. „Na spoločnom postupe sme sa dohodli so všetkými sedemnástimi starostami,“ hovorí Kratochvílová.

Rozhodujúce však bude zapojenie veľkých samospráv. Ak Ružinov alebo Petržalka zavedú platené parkovanie, ostatné radnice budú pod tlakom, aby urobili to isté.

Napríklad v Petržalke dnes odstavujú autá tisíce ľudí, ktorí nemajú v Bratislave trvalý pobyt. Ak im to miestni politici znemožnia, budú sa zrejme presúvať inde.

Parkovanie v Petržalke. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ak parkovanie spoplatní Petržalka, mnoho vodičov si zrejme bude hľadať miesto v iných častiach. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podobná situácia nastala napríklad v Prahe. Tam pred časom zaviedli parkovacie zóny štyri mestské časti. V súčasnosti sa už plánujú pripojiť ďalšie pražské radnice.

Tlak na cezpoľných

Konkrétna výška parkovacích poplatkov sa ešte dolaďuje. Podľa predstáv magistrátu by ľudia s trvalým pobytom mali za celoročnú permanentku platiť nanajvýš sto eur.

„To je maximálny strop. Presná cena bude záležať na rozhodnutí jednotlivých mestských častí,“ hovorí Kratochvílová.

Ani permanentka však obyvateľom dobré parkovanie nezaručí. „Obyvatelia nebudú mať pridelené žiadne konkrétne miesto. Budú mať právo zastaviť na ktoromkoľvek mieste v ich mestskej časti, ktoré bude určené pre rezidentov,“ vysvetľuje Kratochvílová.

Permanentky budú platiť len na území ich vlastnej mestskej časti. Petržalčan tak so svojou kartou nebude môcť bezplatne odstaviť auto napríklad v Novom Meste.

„V iných mestských častiach bude musieť za parkovanie platiť, ale len polovicu z toho, čo Mimobratislavčania,“ spresňuje Kratochvílová.

Práve na ľudí, ktorí nemajú v Bratislave trvalý pobyt, by chystané novinky mali dopadnúť najviac. Za parkovanie v uliciach by mali platiť porovnateľné sumy, aké sa platia na bežných parkoviskách.

Zápchy pomáhajú vytvárať mimo-Bratislavčania, ktorí do hlavného mesta dochádzajú autami. Spoplatnenie parkovanie dopadne predovšetkým na nich. Foto - TASR
Každodenné zápchy pomáhajú vytvárať Mimobratislavčania, ktorí do hlavného mesta dochádzajú autami. Spoplatnenie parkovania dopadne predovšetkým na nich. Foto – TASR

Návrhy magistrátu uvádzajú, že hodinová taxa v okrajových častiach ako Rača, Vrakuňa či Podunajské Biskupice bude do dvoch eur. V Starom Meste či Ružinove by nemala presiahnuť päť eur.

„Aj v tomto prípade ide o maximum. Na niektorých miestach môže byť výška poplatku povedzme len päťdesiat centov,“ hovorí Kratochvílová.

Cieľ je však jasný: magistrát by rád dosiahol to, aby aspoň časť ľudí nechala pri dochádzaní do Bratislavy autá doma. „Veľa ľudí do Bratislavy jazdí autami napriek tomu, že by mohli použiť hromadnú dopravu. Prispieva to k tomu, že bratislavské cesty sú v špičkách preplnené,“ hovorí Kratochvílová.

Parkovacie hliadky

Magistrát je zmierený s tým, že nové pravidlá bude musieť nezriedka vynucovať. „Je možné, že v súvislosti s parkovacou politikou posilníme aj stavy mestskej polície,“ hovorí Kratochvílová.

Uvažuje sa o tom, že by na mestskej polícii vznikla priamo samostatná „parkovacia jednotka“. Jej hlavnou náplňou by bola kontrola a nasadzovanie papúč autám, ktoré budú parkovať bez povolenia.

Magistrát verí, že vďaka početnejšej mestskej polícii dokáže vytlačiť autá aj z chodníkov. „Budú platiť zóny, kde sa státie povolí len na vyznačených miestach. Chodníky medzi ne patriť nebudú,“ konštatuje Kratochvílová.

V niektorých prípadoch úradníci priamo zvažujú, že by chodníky chránili aj „fyzicky“ – napríklad osadzovaním kovových stĺpikov.

Od 2. decembra 2013 je spoplatnené parkovanie pred univerzitnými nemocnicami v Petržalke na Antolskej ulici a v Ružinove ne Ružinovskej ceste v Bratislave. Na snímke parkovanie pred nemocnicou na Antolskej ulici v Petržalke. Bratislava, 2. decembra 2013. FOTO TASR – Štefan Puškáš
Osadzovanie stĺpikov je relatívne jednoduchá cesta, ako nepustiť autá na chodníky. Estetika ide bokom. Foto – TASR

Podľa magistrátu sa chodníky budú riešiť každý osobitne. „Je možné, že v niektorých lokalitách budú parkovacie miesta aspoň dočasne zasahovať i na chodníky,“ uvádza magistrát.

Na druhej strane je už teraz jasné, že nie všetky miesta budú mať úradníci pod kontrolou. Napríklad v Ružinove sú niektoré ulice zapísané ako takzvané účelové komunikácie, na ktoré mestské časti nemajú priamy dosah. „Účelové komunikácie sú vo vlastníctve fyzických a právnických osôb,“ hovorí zákon.

Výnosný obchod

Za praktické veci spojené s vyberaním poplatkov budú zodpovedať jednotlivé mestské časti. Tie si samy budú zabezpečovať napríklad maľovanie čiar, rozmiestňovanie automatov alebo vydávanie rezidentských permanentiek.

Druhú možnosť už s neveľkým úspechom vyskúšalo vedenie Petržalky. Na zaistenie systému parkovania si najalo spoločnosť EEI, ktorá má zinkasovať 48 eur z každých 60 eur, ktoré bude stáť ročná parkovacia karta.

Takto nastavené podmienky malo pred pár dňami schvaľovať zastupiteľstvo. Starosta Vladimír Bajan však po kritike viacerých opozičných politikov nechal materiál dočasne stiahnuť.

Samotný magistrát podľa Kratochvílovej na vyberanie poplatkov nebude mať priamy dosah. „My k tomu vydáme len všeobecne záväzné pravidlá,“ hovorí.

Mýtus o špinavej MHD

Parkovaciu politiku sa magistrát chystá podporiť rôznymi kampaňami, ktoré by mali napríklad presviedčať ľudí, aby viac používali MHD.

„Je určitý mýtus, že bratislavská MHD za veľa nestojí. Tento mýtus by sme radi zbúrali,“ hovorí Kratochvílová.

Takýmto spôsobom propagovala svoju MHD Praha - električka, ako miesto, kde si človek môže v pokoji čítať maily.
Takto propagovala svoju MHD Praha: električka ako miesto, kde si človek môže v pokoji čítať maily.

Hoci parkovacia politika zatiaľ existuje iba na papieri, je veľmi pravdepodobné, že sa stane realitou. Sľubným predpokladom je už samotný fakt, že s ňou mesto prichádza tri roky pred riadnymi komunálnymi voľbami.

Čím dlhšie by sa váhalo, tým namáhavejšie by sa poplatky za parkovanie presadzovali. „Uvedomujeme si, že tento krok bude u mnohých obyvateľov nepopulárny,“ hovorí Kratochvílová.

Koniec nespravodlivosti?

Pre samotný magistrát budú mať poplatky ešte jeden skrytý význam. Fakt, že v Bratislave nemá nahlásený trvalý pobyt množstvo jej obyvateľov, pripravuje mesto o veľkú časť príjmov.

Títo ľudia totiž dane odvádzajú v mieste bydliska. „To je dlhodobo neudržateľné a nespravodlivé,“ povedal nedávno primátor Ivo Nesrovnal v rozhovore pre Hospodárske noviny.

Nutnosť vybaviť si rezidenčnú parkovaciu kartičku by tak časť z nich mohla motivovať na zmenu. „Jedným z nástrojov, ako prinútiť týchto ľudí, aby si tu zriadili trvalý pobyt, je parkovacia politika,“ dodal Nesrovnal.

Pre tých, ktorí podobne ako Jozef nárok na trvalý pobyt nemajú, pretože žijú v podnájme, magistrát riešenie nemá. „Na takúto vec, žiaľ, nedosiahneme,“ hovorí Kratochvílová.

Parkovanie podľa magistrátu

Kde bude obmedzené parkovanie?

Teoreticky sa môže obmedziť parkovanie na verejných miestach po celom území Bratislavy (s výnimkou takzvaných účelových komunikácií). Prakticky sa územie jednotlivých mestských častí rozdelí na zóny, kde sa parkovacie miesta označia buď namaľovanými čiarami, alebo dopravnými značkami. Všade inde bude parkovanie zakázané.

Mestské časti však môžu rozhodnúť, že niektoré lokality nebudú spadať do žiadnej zóny a žiadne obmedzenia sa na ne vzťahovať nebudú.

Kto je rezident?

Je to človek s trvalým pobytom na území Bratislavy, ktorý je buď sám vlastníkom auta, alebo jazdí na aute napísanom na firmu, v ktorej pracuje. Auto môže mať aj prenajaté, ale prenájom musí trvať aspoň 12 mesiacov a musí ho poskytovať firma s príslušným oprávnením.

Ako bude parkovať rezident?

Využívať bude miesta určené pre rezidentov, ktorých zrejme bude väčšina. Na to ho bude oprávňovať rezidenčná parkovacia karta (permanentka), ktorú si dá za čelné sklo.

Karta sa bude väčšinou vzťahovať na územie konkrétnej mestskej časti. V iných častiach bude smieť parkovať len na miestach určených pre nerezidentov. Ak budú tieto miesta spoplatnené hodinovou sadzbou, bude mať polovičnú zľavu.

Koľko bude stáť rezidenčná karta?

Maximálne 100 eur za rok. Konkrétnu cenu si stanovia jednotlivé mestské časti. Napríklad Petržalka si určila 60 eur, niektoré radnice by ju však mohli poskytovať i bezplatne.

Ako bude vyzerať rezidenčná karta?

Karta bude mať jednotný vizuál, rezidentovi sa bude vydávať na konkrétne auto (na karte bude jeho evidenčné číslo). Jedna karta teda môže byť vydaná len na jedno auto.

Čo ak je v domácnosti viac áut?

Koľko kariet môže mať jedna domácnosť alebo jeden rezident, to si stanoví každá mestská časť zvlášť. Spoločné pravidlá uvádzajú len toľko, že každá ďalšia karta pre rezidenta bude drahšia.

Ako budú parkovať ostatní?

Mimobratislavčania budú smieť parkovať len na miestach, ktoré nebudú vyhradené pre rezidentov. Takéto miesta budú označené dopravnou značkou. V jej blízkosti by mali mať k dispozícii automat na lístky.

Koľko budú ostatní platiť?

Magistrát predpokladá, že ich parkovanie by sa spoplatňovalo v čase medzi ôsmou a osemnástou hodinou. Výšku úhrady si budú opäť určovať jednotlivé mestské časti, magistrát stanovuje len maximálny strop.

Návrh vyzerá takto:

  • Centrum (Staré Mesto): max. 5 €/hod.
  • Širšie centrum (Ružinov, Nové Mesto, Petržalka): max. 5 €/hod.
  • Takzvané zóny atraktivity (Dúbravka, Karlova Ves): max. 4 €/hod.
  • Ostatné zóny (Lamač, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Devín, Jarovce, Rusovce, Čunovo, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Vajnory, Rača): max. 2 €/hod.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Parkovanie v Bratislave

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie