Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Solárna energia dosahuje v EÚ rekordy, na Slovensku stagnuje

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP
  • Podiel energie vyrobenej zo slnka v EÚ rastie, u nás stagnuje.
  • Európa pripravuje regulácie na masívne využívanie dronov.
  • Podľa výskumu bola pandemická pomoc firmám distribuovaná pomerne produktívne.

1. Solárna energia dosahuje v EÚ rekordy, na Slovensku stagnuje

V júni a júli sa zo slnka vyrobila až desatina všetkej elektriny v Európe, čo je historický rekord. Na Slovensku sa posledné štyri roky drží okolo troch percent. Podľa údajov think-tanku Amber patríme medzi európske krajiny s najnižším podielom a najhorším vývojom vo využívaní energie zo slnka.

Ako je na tom EÚ

V Európe sa v júni a júli vyrobilo takmer 39 terawatthodín (TWh) solárnej energie, čo je nový rekord, tvrdí správa think-tanku Ember. Ani tak však solárna energia nepredbehla elektrinu vyrábanú z uhlia.

Napriek tomu sú autori správy optimistickí. Ide o relatívne vysoké číslo, keďže v roku 2018 sa zo slnečnej energie vyrobilo len 28 TWh. Podľa Ember je nárast fotovoltiky v celkovom energetickom mixe výsledkom ambicióznych právnych predpisov, ktoré rozvoj slnečnej energetiky podporili.

Európska komisia v rámci balíka politík v oblasti klímy navrhla prepracovanie pravidiel v oblasti obnoviteľnej energie. Tie rozhodujú o tom, ako rýchlo musí blok zvýšiť využívanie energie z vetra, slnka a biomasy.

Podľa návrhu by Únia ako celok mala vyrábať v roku 2030 z obnoviteľných zdrojov až 40 percent všetkej spotrebovanej energie. To je nárast takmer o 20 percent oproti roku 2019.

Dodávka slnečnej energie v európskej dvadsaťsedmičke sa v rokoch 2019 a 2020 zvýšila v priemere o 14 TWh ročne. Podobný nárast je očakávaný aj v tomto roku. Na dosiahnutie cieľa pre obnoviteľnú energiu v roku 2030 však bude potrebný ročný rast OZE viac ako zdvojnásobiť na 30 TWh ročne.

Ako je na tom Slovensko 

Podľa údajov, ktoré Euractiv Slovensko získal od think-tanku, výroba elektriny zo slnka na Slovensku sa za posledné štyri roky v rámci letnej špičky v júni a júli drží na troch percentách podielu z celkového energetického mixu.

Ktoré krajiny sú lídrami

Najväčší nárast podielu solárnej elektriny v Európskej únii zaznamenalo Holandsko, ktoré zvýšilo za štyri roky podiel slnečnej energie na celkovej produkcii energie zo 7 na 17 percent. Podľa údajov Ember najväčším výrobcom fotovoltickej elektriny v Európe ostáva aj v lete 2021 Nemecko, ktoré slnkom vykrylo 17 percent výroby celkovej elektrickej energie. Za ním sa drží Španielsko so 16 percentami, nasledujú Grécko a Taliansko s 13 percentami.

Podiel elektriny vyrobenej zo slnka v mesiacoch jún – júl (2018, 2021)

Zdroj: Ember

Veľkým rozvojom solárnej energetiky prešlo Estónsko a Poľsko. Tie sa dostali z takmer nulovej výroby v roku 2018 na 10 percent v prípade Estónska a 5 percent v Poľsku.

V čom vidia problém výrobcovia

Na to, že Slovensko bude mať problémy držať krok s európskymi trendmi v rozvoji obnoviteľných zdrojov upozorňuje aj Ján Karaba zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI). Príčiny pomalého tempa vidí v administratívnych, regulačných a technických prekážkach.

Výrobcovia sú v súčasnosti povinní uhrádzať nielen vysoké pripojovacie poplatky, ale aj poplatok za prístup do siete, známy ako G-komponent.

Foto – UpVision

2. Európa pripravuje regulácie na masívne využívanie dronov

Európska komisia pripravuje legislatívu, ktorá by mala umožniť masívne využívanie dronov. Budú potrebné zásadné zmeny v riadení leteckej dopravy aj riešenie obáv z narušenia súkromia či porušovania ľudských práv. Bezpečnostní experti prízvukujú nutnosť debaty o pravidlách pre technológie dvojakého využitia – civilného aj vojenského.

Prečo je to dôležité

Podľa výhľadu európskeho projektu SESAR (Single European Sky Air Traffic Management Research), ktorý je plánom na kompletnú modernizáciu európskeho vzdušného priestoru a riadenia letovej prevádzky, by sa v roku 2035 nad hlavami obyvateľov malo pohybovať približne pol milióna komerčných a niekoľko miliónov súkromných dronov.

SESAR zmieňuje nasadenie dronov na zbieranie vojenských informácií, ale zdôrazňuje predovšetkým ich civilné využitie. Komisia vidí hlavný význam dronov pri transformácii nákladnej dopravy, ale aj v zdravotníctve, poľnohospodárstve a v práci polície či hasičov.

Rozvinutý trh s dronmi predpokladá, že ich budú vo vzduchu státisíce naraz. To bude vyžadovať revolúciu v riadení leteckej dopravy a dôraz na jej digitalizáciu a automatizáciu.

Okrem technologických a legislatívnych výziev musí Komisia prekonať nedôveru ľudí a ich obavy z narušenia súkromia či, v prípade vojenských dronov, obavy z porušovania ľudských práv.

Čo obsahujú nové predpisy

V apríli tohto roka predložila Komisia legislatívny balík troch nariadení, ktoré spoločne vytvárajú podmienky, nevyhnutné pre bezpečnú prevádzku dronov aj lietadiel s posádkou v časti vzdušného priestoru známeho ako U-priestor.

Prostredníctvom U-priestoru (U od slova urban – mestský, ale aj unified – spoločný) chce Komisia vytvoriť a harmonizovať podmienky potrebné na to, aby lietadlá s posádkou aj bez nej mohli spolu bezpečne fungovať. Tento priestor taktiež spojí riadenie doteraz oddelených letových priestorov pre konvenčné lietadlá a bezpilotné drony, aby sa predišlo kolíziám dronov s inými lietadlami. Rovnako by mal zmierniť riziká prevádzky dronov nad obývanými oblasťami.

Nové predpisy zavádzajú služby a povinnosti pre prevádzkovateľov dronov, ktoré im umožňujú vykonávať zložitejšie operácie, ako sú lety na dlhšie vzdialenosti, najmä v preplnenom nízkom vzdušnom priestore (pod 120 m), a bez priameho vizuálneho dohľadu operátora (Beyond Visual Line of Sight – BVLOS).

Povoľovanie letov a komunikácia s dronmi by v budúcnosti mala byť plne automatizovaná, keďže pri predpokladanom masívnom počte dronov vo vzduchu už individuálne posudzovanie letov nebude možné.

U-priestor je súčasťou „Stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility“, ktorú Komisia predstavila v decembri 2020. Tá naznačuje, ako môže európsky dopravný systém dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a stať sa odolnejším voči budúcim krízam. Keďže sú drony jasnou súčasťou budúcej dopravnej situácie, prijaté nariadenia pokrývajú úlohy a zodpovednosti organizácií zapojených v U-priestore, uvádza Komisia.

V čom môže byť problém

Aj keď európska exekutíva zdôrazňuje civilné využitie dronov, vo veľkom investuje tiež do výskumu a vývoja dronov určených na obranu.

Ich vývoj sa považuje za zásadný pre budúce vojenské operácie, ale aj pre strategickú suverenitu Únie či ako budúci exportný produkt. Používanie bezpilotných lietadiel však vzbudzuje vážne právne, etické a humanitárne otázky.

Napriek tomu, že Európska únia má jasný zámer využívať drony v ozbrojených silách, podľa štúdie holandskej organizácie Pax for peace chýba diskusia o tom, ako ich používanie riadiť. To vytvára nejasnosti v oblasti transparentnosti ich vojenského využívania aj v otázke zodpovednosti za prípadné operácie, tvrdí štúdia.

Európske mimovládne organizácie už v minulosti kritizovali fakt, že z civilného výskumu dronových technológií má prospech aj zbrojný priemysel. Podobne kritické sú aj voči zapájaniu európskych štátov do programov Spojených štátov, ktoré bezpilotné drony využívajú na cielené útoky proti nebezpečným osobám.

Foto N – Tomáš Benedikovič

3. Podľa výskumu bola pandemická pomoc firmám distribuovaná pomerne produktívne

Pandemická pomoc vlád smerovala najmä do spoločností so strednou mierou produktivity, len marginálne z nej ťažili neproduktívne zombie-firmy, tvrdia autori výskumu zverejneného na VoxEU. Ekonómovia pracovali s dátami CompNet zo štyroch európskych krajín – z Fínska, Chorvátska, Slovinska a Slovenska.

Kto mal šancu dostať pomoc

Dáta ukazujú, že s pravdepodobnou výnimkou Fínska najväčšiu časť podpory dostali firmy so strednou mierou produktivity. Najnižšia pravdepodobnosť získania pomoci bola u najproduktívnejších spoločností, pri ktorých možno predpokladať, že podporu potrebovali najmenej.

Šanca, že podporu dostanú najmenej produktívne firmy, bola najnižšia v Chorvátsku a na Slovensku.

Pravdepodobnosť získania podpory a produktivita firmy

Zdroj: VoxEU

Aká veľká bola pomoc

Dáta tiež ukazujú, že najproduktívnejšie firmy, u ktorých možno očakávať, že pomoc až tak nepotrebovali, dostali nižšie subvencie v pomere k svojmu obratu než najmenej produktívne. Situácia však bola odlišná v Chorvátsku, Slovinsku a na Slovensku, kde hlavnou formu pomoci bolo subvencovanie pracovných miest, a vo Fínsku, ktoré použilo cielenejšie formy.

Relatívna veľkosť pomoci (v pomere k obratu firmy) a produktivita firmy

Zdroj: VoxEU

Upadajúce firmy dostali málo pomoci

Takzvané zombie-firmy – ktoré tri roky pred pandémiou zaznamenali straty a nemali rast pracovných miest – dostali v každej z krajín menej ako štyri percentá pomoci. Rastúce firmy zároveň dostali výrazne vyšší podiel pomoci než upadajúce (s klesajúcou alebo nízkou mierou rastu pracovných miest a produktivity).

Podiel subvencií pridelených rastúcim (modrá) a upadajúcim (červená) firmám 

Zdroj: VoxEU

Čo to znamená

Podľa autorov dáta zo štyroch krajín nepotvrdili obavy, že protipandemická štátna pomoc bude neefektívna, lebo bude smerovať do firiem, ktoré si ju „nezaslúžia“, a z dlhodobého hľadiska poškodí rast produktivity.

Štátne subvencie pravdepodobne produktivitu podporili, boli však príliš malé na to, aby vyrovnali negatívny šok, ktorý jej spôsobila kríza.

S postupným odznievaním negatívnych dopadov pandémie autori odporúčajú, aby sa pomoc presúvala z podpory pracovných miest na cielenú podporu produktivity a inovácií.


Ďalšie správy

Luxembursko udelilo zatiaľ najvyššie pokuty firmám za porušenie pravidiel ochrany osobných údajov. Pokuty za porušenie GDPR pravidiel sa od zavedenia smernice (máj 2018) v tejto krajine vyšplhali až nad 746 miliónov eur. Drvivú väčšinu z toho tvorí pokuta, ktorú dostal Amazon (746 miliónov) za opakované porušenie legislatívy. Prekonal tým aj zatiaľ najvyššiu udelenú sankciu: 50 miliónov, ktoré firme Google nariadil zaplatiť francúzsky úrad. Vo Francúzsku však boli digitálni giganti Google a Amazon sankcionovaní aj na základe inej legislatívy – v decembri im úrad na ochranu osobných údajov nariadil zaplatiť 100 a 35 miliónov eur za ich politiku cookies, ktorou mali porušiť nariadenie smernice ePrivacy.

Desať krajín s najväčšími pokutami za porušenie pravidiel GDPR
(máj 2018 – august 2021)

Zdroj: Privacy Affairs, prostredníctvom EURACTIV

Firemné organizácie kritizujú snahu časti europoslancov obmedziť cielenú online reklamu. Podľa nich by zákaz poškodil najmä malé firmy. Znížil by efektívnosť online reklamy, a tým zdvihol jej náklady. Vyjednávač Európskeho parlamentu v rokovaniach o zákone o digitálnych službách Andreas Schwab však upozorňuje, že europarlament nežiada plošný zákaz. Chce zabrániť veľkým platformám, aby ďalej zvyšovali svoju trhovú silu cielenou reklamou v rámci rôznych služieb. Europoslanci im preto chcú zakázať využívať osobné dáta získané prostredníctvom jednej služby v službe inej (napr. dáta z Instagramu na Facebooku alebo z YouTube na Google) bez výslovného súhlasu užívateľov.

Témou nemeckej predvolebnej kampane sa opäť stáva cena klimatických opatrení. Líder konzervatívcov Armin Laschet varoval, že ak budú klimatické politiky presadzované príliš rýchlo, ohrozia pracovné miesta a sociálny zmier. Sociálni demokrati a Zelení ho obvinili z nedostatku ambícií v ochrane klímy. Podľa líderky Zelených Annaleny Baerbock práve vyčkávacia politika ohrozuje nemecký priemysel. Firmy potrebujú jasný plán a podporu prechodu na zelené riešenia. V prieskumoch sa medzičasom sociálni demokrati dotiahli na konzervatívcov (22 a 23 percent), v jednom z prieskumov ich dokonca predstihli – prvýkrát po pätnástich rokoch. Zelení sú s 18 percentami na treťom mieste.

Čína schválila zákon, ktorý má obmedziť možnosti digitálnych firiem využívať citlivé osobné údaje. Zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti v novembri, hrozí firmám porušujúcim pravidlá vysokými pokutami a zakazuje transfer osobných údajov Číňanov do krajín, ktoré majú nižší štandard ochrany. Bezpečnostné orgány však budú mať naďalej prístup k veľkému množstvu osobných dát.

Podľa Igora Sečina, šéfa ropnej firmy Rosneft, poškodí európske uhlíkové clo ruskú ekonomiku viac ako hospodárske sankcie. Moskva odhaduje, že ak bude clo prijaté v navrhnutej podobe, zasiahne ruský export do EÚ v hodnote 6,47 miliárd eur ročne. Sečin v liste prezidentovi Putinovi navrhuje, aby sa clu pokúsil vyhnúť tým, že získa medzinárodné uznanie kapacity ruských lesov absorbovať CO2, ako aj podporou projektov zachytávania uhlíka.

Globálny lodný prepravca AP Moller-Maersk si objednal výrobu ôsmich veľkých kontajnerových oceánskych lodí, ktoré budú poháňané e-metanolom (palivom vyrábaným zo zeleného vodíka a CO2 z biologických zdrojov). Dánska firma odhaduje, že nahradenie dosluhujúcich plavidiel novými zníži jej ročné emisie CO2 o milión ton.


Štatistika: Registrácie nových firiem a bankroty sa vracajú na predkrízovú trajektóriu

druhom štvrťroku 2021 narástol počet novoregistrovaných firiem v EÚ o 5,3 percenta v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, počet bankrotov narástol o 1,8 percenta.

Počas prvých mesiacov pandémie oba ukazovatele prudko klesli. Vznik nových firiem brzdili pandemické obmedzenia a ekonomická neistota, bankroty zasa pribrzdili záchranné opatrenia vlád. Situácia sa stabilizovala až minulú jeseň.

Počet registrácií a bankrotov firiem v EÚ
(2015 = 100)
(modrá: registrácie nových firiem; červená: deklarované bankroty)

Zdroj: Eurostat

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie