Rekviem za lacný káblik z Číny

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Určite ste si už niekedy objednali nejaký lacný výrobok z Číny. Napríklad taký USB káblik v hodnote dvoch eur. Bez väčších problémov prišiel o mesiac. Ako je možné dopravovať drobnosti na takú vzdialenosť a za takú nízku cenu?

Káblik musel niekto vyrobiť. Napríklad v osemmiliónovom meste Tung-kuan v ústí Perlovej rieky na juhu Číny. Výroba veľa nestála. Dôchodkové a sociálne poistenie zamestnancov či environmentálne náklady neboli na programe dňa. Káblik sa spolu s inými výrobkami prepravil do 1500 kilometrov vzdialeného Šanghaja a pribalil do štandardného prepravného kontajnera. V obrovskom prístave sa kontajner naložil do mamutej lode. Tá po 9-tisíc kilometroch a 16 až 25 dňoch zakotvila v Rotterdame, najväčšom prístave Európy. Odtiaľ to už bolo jednoduché. Kombinácia železnice, kamióna a kuriéra – a káblik bol na mieste určenia. Káblik bol lacný aj preto, lebo celá logistika, od Tung-kuanu až po Stropkov fungovala ako hodinky.

Pred tridsiatimi rokmi bola miliardová Čína v zahraničnom obchode trpaslíkom. Jej podiel na globálnom obchode bol 2,4 percenta. Menší ako podiel Belgicka, ktoré si z koláča svetového obchodu odhryzlo o percento viac. Všetko sa zmenilo po roku 2001, keď Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie. Odpadli formálne prekážky pre čínsky zahraničný obchod a čínsky tovar zaplavil svet. Dnes má Čína podiel na globálnom obchode až 15 percent. To je toľko ako podiel USA a Nemecka dokopy. Veľká časť vecí, ktoré máme doma (od športových nohavíc až po mobil a počítač), bola úplne alebo čiastočne vyrobená v Číne.

Vzostup Číny ako globálnej obchodnej mocnosti mal veľa dôsledkov. Jedným z nich bol pokles tempa inflácie (tzv. disinflácia) vo vyspelých krajinách. Z obchodu s Čínou profitovali najmä nízkopríjmové domácnosti v USA, Európskej únii i na Slovensku. Lacný čínsky tovar im prišiel vhod.

Stroj sa zadrhol

V posledných rokoch sa stalo niekoľko vecí. Trumpov obchodný spor s Čínou prílev čínskeho tovaru ešte nezabrzdil. Iba spomalil jeho tempo. Potom do hry vstúpil nový hráč: pandémia. Vplyv pandémie na svetový obchod sme si všimli najprv začiatkom roka, keď sa začali omeškávať dodávky čipov a iných súčiastok z Ázie do Európy a Ameriky. V marci nasledovala viac-menej komická príhoda, keď mamutia loď Ever Given na šesť dní upchala Suezský prieplav. Svetový obchod sa nezastavil, ale dostal varovanie: narušenie dodávok z Ázie môže mať významný vplyv na ekonomický rast.

V lete začali prudko rásť ceny za lodnú dopravu. Názorne to vidno na raste hodnôt World Container indexu firmy Drewry. Index hovorí, koľko dolárov stojí preprava kontajnera s dĺžkou 40 stôp (12,2 metra). Ešte v máji minulého roka mal globálny kontajnerový index hodnotu 1500 dolárov. V máji tohto roka narástol na 5000 eur. Súčasná hodnota je na úrovni 9370 dolárov. Index priemeruje ceny za prepravu kontajnerov medzi najväčšími prístavmi sveta.

Niektoré trasy postihlo zdražovanie viac ako iné. Napríklad preprava kontajnera zo Šanghaja do Rotterdamu stála v máji 2020 len 1404 dolárov, ale dnes už to je 13 628 dolárov. Takmer desaťnásobné zdraženie dopravy sa prirodzene premietne aj do ceny prepravovaného tovaru. Nemusí ísť o tragédiu. V porovnaní s hodnotou nákladu v kontajneri môže mať zvýšenie ceny dopravy o 10-tisíc eur relatívne malé dôsledky na cenu tovaru. Pandémia však ešte nepovedala posledné slovo.

Ako píše spravodajská agentúra CNN, čínske úrady 11. augusta čiastočne uzavreli pri Šanghaji tretí najväčší terminál sveta po tom, ako mal jeden robotník pozitívny test na covid. Obrovské kontajnerové lode sa hromadili nielen v Šanghaji, ale aj na druhej strane sveta v Los Angeles. Ich cieľ v Číne neprijímal. Pre pandémiu zavrel niektoré továrne aj Vietnam. Firmy ako Hasbro a Adidas naznačujú možné oneskorenie dodávok na vianočný trh. Neznamená to, že v Európe a USA budú chýbať hračky a športové topánky. Ale môže ich byť menej, a tým činom budú aj drahšie. Návrat k normálu sa posúva na rok 2022.

Zlá správa pre lacné dovozy

Pandémia sa raz skončí a globálne dopravné siete zacelia roztrhnuté oká. Tým sa skončí aj prechodný vplyv pandémie na rast cien. Ale to neznamená, že sa svetový obchod vráti do roku 2019.

Globálne výrobné a obchodné siete fungovali na princípe osekávania nákladov a umiestňovania výroby v krajinách s nízkou cenou práce a bez environmentálnych nákladov. Logistika dodávok súčiastok a hotových výrobkov systémom „just in time“ dosiaľ fungovala perfektne. Firma Apple napríklad uvádza zoznam hlavných dodávateľov na 17 stranách. Od Rakúska cez Čínu až po Filipíny. Dosiaľ všetko chodilo načas. Pandémia ukázala, že perfektný hodinový stroj sa môže aj zaseknúť.

Veľa multinacionálnych firiem si uvedomilo riziká príliš roztiahnutých dodávateľských sietí. Uvažujú o spätnom premiestnení výroby najdôležitejších súčiastok do materských krajín. Výstavba nových závodov bude drahá. A americkí či nemeckí zamestnanci budú mať určite vyššie mzdy ako tí vietnamskí a čínski.

Do pozornosti sa dostáva aj klimatická kríza a environmentálne náklady. Európska únia oznámila svoj zámer uvaľovať „zelené clá“ na dovozy z environmentálne nezodpovedných krajín (rozumej z celej Ázie okrem Japonska a Kórey). USA už síce nevystupujú proti Číne tak ostro ako za Trumpa, ale protekcionizmus a obmedzovanie dovozov zo zahraničia už z americkej politiky nevymiznú. Pre lacné dovozy z Číny to nie je dobrá správa. A časom to môže znamenať aj koniec disinflácie a návrat k o niečo vyššej cenovej hladine. Lacný káblik odíde do nenávratna.