Stagflácia: požerie úspory?
Súčasné ekonomické oživenie vo svete má niektoré nečakané črty.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
V apríli sme v Denníku N písali o novom ekonomickom strašiakovi – stagflácii. Stagflácia je situácia v ekonomike, ktorá kombinuje tri mrzké veci: nízky až stagnujúci ekonomický rast, pretrvávajúcu nezamestnanosť a vyššiu infláciu. Stagfláciu prorokoval Nouriel Roubini, bývalý poradca prezidenta Obamu. Roubini je legendárny pre pravidelné apokalyptické vízie ekonomickej katastrofy. Právom ma prezývku Dr. Doom („doktor Záhuba“).
Je september a prognózy o stagflácii sa množia. Na prvý pohľad to vôbec tak nevyzerá. V porovnaní s minulým rokom ekonomiky veľkých štátov rastú veľmi slušnými tempami. Diabol sa však skrýva v slovíčku „v porovnaní s minulým rokom“. Na jar 2020 spadla globálna ekonomika na úplné dno. A teraz sa škriabe von. Síce svižne, ale ešte stále sa nedostala k okraju jamy. Inak povedané, po zarátaní inflácie sa len málo veľkých ekonomík dostalo aspoň na úroveň roka 2019.
Súčasné oživenie má niektoré nečakané črty. Po vypuknutí pandémie stratilo v USA prácu okolo 20 miliónov ľudí. Nezamestnanosť prudko stúpla. Oživenie síce prinieslo výrazný pokles miery nezamestnanosti, ale nárast zamestnanosti už taký výrazný nebol. Ako je to možné? V súčasnosti v USA pracuje asi o štyri percentá menej ľudí ako pred koronou. Mnohí nezamestnaní sa stratili zo štatistiky, lebo si prestali hľadať prácu. Najmä zamestnanci v sektoroch ako gastro či poľnohospodárstvo zistili, že podpora v nezamestnanosti bola štedrejšia ako žobrácka mzda. Aby sa vrátili do práce, zamestnávatelia im budú musieť ponúknuť vyššie mzdy. To sa môže premietnuť do vyššej inflácie.
Ďalším atypickým znakom súčasného oživenia sú neustávajúce poruchy v dodávateľských sieťach. Až teraz vidíme, že tieto siete boli narušené viac, ako sme predpokladali. Pri chýbajúcich alebo oneskorených dodávkach je pánom ten, kto si priplatí. Vždy je lepšie zaplatiť o niečo viac, ako zastaviť výrobnú linku alebo poslať domov robotníkov zo stavby. Postupne dražie všetko. Od dreva cez hliník až po plyn. Všetky nárasty výrobných cien sa, prirodzene, premietnu do cien pre spotrebiteľov. Tí budú požadovať vyššie mzdy, ktoré sa premietnu do vyšších výrobných nákladov. Ešte pred niekoľkými rokmi sa ekonómovia báli deflačnej špirály. Dnes hútajú, či prichádza tá inflačná. Čo sa zmenilo? Veď ešte pred pár rokmi sme sa báli deflácie. A tlačiarničky peňazí išli na plné obrátky už v roku 2009. Prečo vtedy inflácia nebola a prečo je teraz?
Inflácia v aktívach
Inflácia je stav, keď „priveľa peňazí naháňa primálo tovaru“. Hoci centrálne banky vytlačili doslova hory peňazí, produkcia tovarov a služieb fungovala bez problémov. Inflácia sa teda prejavila hlavne v cenách investičných aktív a nie v spotrebiteľských cenách. Poslednú stagflačnú epizódu v 70. a 80. rokoch zapríčinilo okrem iných vecí aj prerušenie dodávok ropy z dôvodu vojen na Blízkom východe. Nedostatok ropy prudko zvýšil jej ceny. Vysoké ceny ropy sa doslova preliali aj do spotrebiteľských cien. Dnes zažívame podobný šok v dodávkach, i keď nie až taký prudký.
