Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Škrtať či uvoľňovať? Začína ďalšie kolo bitky o európske rozpočtové pravidlá

Minister financií Igor Matovič prekvapil, keď sa pridal k tzv. rozpočtovým jastrabom v EÚ. Archívne foto N - Tomáš Benedikovič
Minister financií Igor Matovič prekvapil, keď sa pridal k tzv. rozpočtovým jastrabom v EÚ. Archívne foto N – Tomáš Benedikovič

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Výsledkom bitky o európske rozpočtové pravidlá bude asi odklad rozhodnutia.
  • Slovenský návrh zákona o elektronických komunikáciách je tvrdší, než žiada Európska únia.
  • Komisia chce podrobnejšie monitorovať digitalizáciu a uľahčiť vytváranie veľkých medzinárodných projektov.

1. Škrtať či uvoľňovať? Začína ďalšie kolo bitky o európske rozpočtové pravidlá

Minulotýždňové stretnutie ministrov financií bolo konfrontáciou názorov na reformu európskych rozpočtových pravidiel. Na jednej strane je skupina krajín žiadajúca voľnejší rámec, ktorý by menej obmedzil možnosť verejných investícií. Argumentujú najmä nutnosťou podpory zelenej transformácie a digitalizácie.

Proti nim stojí skupina krajín, ktoré upozorňujú na nutnosť konsolidácie rozpočtov v mene stability verejných financií. Je v nej aj Slovensko (rozpor medzi naším proklamovaným postojom k európskym pravidlám a biednym stavom slovenských verejných financií je zaujímavým problémom, na tomto mieste sa mu však nebudeme venovať).

Nie je to prvýkrát, čo Európa vedie túto diskusiu. Novinkou však je, že Nemecko nie je jednoznačne v tábore „rozpočtových jastrabov“. Pozícia Berlína bude závisieť aj od výsledku parlamentných volieb. Pravdepodobnosť, že by sa budúca vláda postavila za výrazné uvoľnenie fiškálnych pravidiel, je však nízka.

Prečo je to dôležité

S plnením rozpočtových pravidiel mali viaceré európske krajiny problém už pred pandémiou. Pandemická kríza však všetkých prinútila otvoriť štátne peňaženky. Priemerný dlh v 19 krajinách eurozóny tak dosiahol 102 percent HDP.

Najvyšší dlh má Grécko, až 200 percent HDP, taliansky je na úrovni 160 percent. Vo Francúzsku a Belgicku by mal čoskoro dosiahnuť 120 percent HDP. Vo všetkých prípadoch je to nad európskym limitom 60 percent.

Počas pandémie sa verejné financie prepadli do vysokých deficitov, v mnohých prípadoch vysoko nad trojpercentný limit, povolený Paktom stability a rastu.

Po prepuknutí pandémie na jar 2020 Európska únia platnosť rozpočtových pravidiel dočasne suspendovala. Inak povedané, žiadnej krajine nehrozia za vysoké dlhy a deficity sankcie, nik nemusí pristupovať ku konsolidačným opatreniam, škrtom výdavkov.

Ekonomika sa však začala z koronakrízy spamätávať a pravidlá majú byť pozastavené len do konca budúceho roku. Ak by od januára 2023 začali platiť pôvodné pravidlá, mnohé vlády by museli začať rýchlu rozpočtovú konsolidáciu: znižovať deficit a dlh škrtmi verejných výdavkov a/alebo zvyšovaním daní.

Problémom nie je len to, že takéto rozhodnutia sú nepopulárne. Výrazné škrty verejných výdavkov môžu podkopať ozdravovanie ekonomiky (podobne, ako sa to stalo po kríze z rokov 2008/9). Zároveň obmedzia možnosti vlád podporiť zelenú transformáciu a digitalizáciu ekonomiky. To by bolo v dlhodobom horizonte škodlivé (strata konkurencieschopnosti voči globálnym rivalom) až katastrofálne (neschopnosť zmierniť klimatické zmeny, stratu biodiverzity a pod.).

Čo kto žiada

V tejto situácii žiada skupina krajín na čele s Francúzskom, Taliansko a Španielskom reformu rozpočtových pravidiel. Zrušenie 60-percentného limitu dlhu je nepriechodné. Zameriavajú sa preto na dva iné návrhy: úpravu pravidiel tak, aby umožnili pomalšiu konsolidáciu rozpočtov (menšie škrty rozdelené na dlhšie obdobie) alebo vyňatie niektorých investícií (do zelenej transformácie) z výpočtu deficitu a dlhu. V diskusii sa objavila aj idea, aby sa do výšky dlhu nezapočítavala tá časť, ktorá vznikla počas koronakrízy.

Voľnejšie pravidlá podporuje aj vedenie Európskej centrálnej banky či Európska komisia.

Na druhej strane je koalícia severo- a východoeurópskych krajín požadujúcich prudentnejšiu rozpočtovú politiku. Ich postoj ilustruje list, ktorý minulý týždeň napísalo osem ministrov financií vrátane slovenského. Diskusii o fiškálnych pravidlách sa nebránia, požadujú však, aby neohrozila rozpočtovú zodpovednosť. Inak povedané, súhlasili by s jednoduchšími pravidlami, no nie s voľnejšími.

Na diskusiu chcú takisto viac času. To je druhý dôležitý aspekt sporu. Ak by mali od roku 2023 platiť reformované pravidlá, museli by byť odsúhlasené už v najbližších mesiacoch. Vlády musia mať dostatok času, aby mohli podľa nich pripraviť budúce rozpočty.

Dlhšia diskusia de facto znamená, že v januári 2023 začne platiť súčasná forma pravidiel. Ich úprava bude vecou neskoršej dohody – ak ju krajiny dosiahnu.

Ako to asi dopadne

Dôležitým faktorom tohto kola bitky o podobu fiškálnych pravidiel je, že v nej prakticky chýba Nemecko. To bolo tradične na strane „rozpočtových jastrabov“. Éra Angely Merkel sa však končí a je stále pravdepodobnejšie, že v budúcej vláde nebudú sedieť kresťanskí demokrati (možno ani liberáli).

Nemecké pozície sa môžu s novou vládou zmeniť, úplný obrat je však nepravdepodobný. Prieskumy dávajú víťazstvo sociálnym demokratom. Ich líder Olaf Scholz však nie je žiadnym fanúšikom voľného fiškálneho rámca.

V súčasnej vláde Angely Merkel je na poste ministra financií. Podporuje zachovanie súčasných rozpočtových pravidiel, keďže „už teraz umožňujú veľkú mieru flexibility“.

Spor tak s veľkou pravdepodobnosťou vyústi do riešenia, ktoré navrhuje Európska komisia. Na diskusiu o zásadnejšej reforme pravidiel si nechá Európa viac času. Reformu Paktu stability a rastu musí aj tak schvaľovať Rada a Parlament.

V januári 2023 by tak mali začať platiť súčasné rozpočtové pravidlá. Komisia však vydá usmernenia k ich interpretácii – pravdepodobne voľnejšej.

Súčasne nie je vylúčené, že Komisia na jar 2022 paralelne predstaví legislatívny návrh k zásadnejšej reforme fiškálneho rámca. Diskusia o ňom a schvaľovanie však budú dlhším procesom.

Riešenie bude závisieť aj od výsledku verejných konzultácií, ktoré chce Komisia spustiť v najbližších týždňoch, pravdepodobne v októbri.

2. Slovenský zákon o elektronických komunikáciách je tvrdší ako žiada Únia

Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovensko preberá do svojich zákonov európsku smernicu, ktorá má zjednodušiť budovanie digitálnej infraštruktúry. Podľa telekomunikačného a digitálneho sektora však slovenská verzia podmienky komplikuje, pre štát chce viac prístupu k dátam zákazníkov a nerieši ani nevyžiadané hovory.

Čo bolo účelom smernice

Slovenský Zákon o elektronických komunikáciách (ZEK) prenáša do národnej legislatívy európsku smernicu známu ako kódex elektronických komunikácií. Schválená bola v roku 2018, do národných legislatív mala byť transponovaná do decembra 2020.

Účelom legislatívy bolo zlepšenie podmienok pre budovanie elektronických sietí, ktoré sú základom pre digitalizáciu celej ekonomiky EÚ. Posilniť by sa mali práva spotrebiteľov aj možnosti výberu, napríklad zabezpečením zrozumiteľnejších zmlúv a konkurencieschopných trhov. Zároveň má kódex zjednotiť európske pravidlá na spoločnom trhu a znížiť rozdiely medzi členskými krajinami.

V čom môže pomôcť Slovensku

Slovensko je v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti EÚ, známom ako DESI, na 22. mieste z 27 členských štátov EÚ. Rezort informatizácie (MIRRI) v súčasnosti pripravuje stratégiu na to, ako v ňom postavenie Slovenska zlepšiť.

Za jednu z najväčších prekážok postupu krajiny v rebríčku považujú experti, telekomunikačný sektor a aj sektor digitálnej ekonomiky budovanie širokopásmového pokrytia a pripojenia na internet.

V čom je problém slovenského zákona

Pri prijímaní novej smernice mali členské štáty Únie zmeniť svoje národné pravidlá tak, aby odzrkadľovali aj lokálne pomery a špecifiká. Podľa domáceho telekomunikačného sektora ide však Slovensko nad rámec požiadaviek európskej regulácie a namiesto zjednodušenia pravidiel ich ešte komplikuje.

Naopak, do vládneho návrhu sa nedostalo dlho diskutované obmedzenie nevyžiadaných, najmä reklamných hovorov. Kódex o elektronickej komunikácii totiž iné štáty transponovali aj s odkazom na staršiu európsku smernicu, podľa ktorej mali na účely priamej reklamy získavať firmy výslovný súhlas príjemcu ešte pred telefonátom či zaslaním správy. O obmedzení nevyžiadaných hovorov sa na Slovensku intenzívne diskutovalo ešte predtým, ako ZEK schválila vláda. Do návrhu zákona sa však táto podmienka napokon nedostala.

Telekomunikačný sektor upozorňuje na ďalšiu problematickú novinku: rozširovanie požiadaviek, ktoré môžu mať silové zložky štátu na operátorov. Žiadať by mohli viac údajov o ich zákazníkoch.

Na to, aby mali niektoré orgány prístup k dátam od operátorov z telefónov či počítačov ich zákazníkov, už nepotrebujú špeciálne povolenie či rozhodnutie súdu. Ide o orgány činné v trestnom konaní, či „iné orgány štátu“, medzi ktoré patrí aj „ozbrojený bezpečnostný zbor“ a počas mimoriadnej situácie aj Úrad verejného zdravotníctva.

Rozsah požadovaných a spracúvaných osobných údajov považoval počas medzirezortného pripomienkového konania za neadekvátny aj rezort informatizácie, školstva a dokonca aj ministerstvo vnútra.

Malí a lokálni operátori hovoria aj o šití zákona na mieru veľkým hráčom na trhu. Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI) tvrdí, že európsky kódex vyžaduje, aby mali právo stavať na cudzích nehnuteľnostiach nielen prevádzkovatelia verejných, ale aj neverejných sietí. Podľa ZEK je toto právo dané najmä najväčším celoštátnym prevádzkovateľom verejných sietí, teda najväčším mobilným operátorom.

Zákon podľa nich nerieši ani nedostatok konkurencie na slovenskom telekomunikačnom trhu. Potrebné frekvencie na pevných aj mobilných sieťach už štát rozdelil medzi existujúcich veľkých operátorov, pričom nepožadoval, aby ich prenajímatelia umožnili ďalší, veľkoobchodný prístup. Kým podľa ALPI je na Slovensku prístup k pevným sieťam dostupný,  problém je najmä v mobilných sieťach.

Čo bude nasledovať

Predkladateľom zákona je ministerstvo dopravy, návrh predložilo vo februári tohto roka. Do marca trvalo medzirezortné pripomienkovanie, do ktorého sa zapojili aj ďalšie zainteresované strany. Pre niekoľko stoviek pripomienok ministerstvo dopravy návrh upravovalo niekoľko mesiacov a na vládu sa tak zákon dostal až v lete. Vláda ho schválila v auguste, teraz zákon smeruje do Národnej rady.

3. Komisia chce podrobnejšie monitorovať digitalizáciu a uľahčiť vytváranie veľkých medzinárodných projektov

Základná škola v Michalovciach. Foto N – Tomáš Benedikovič

Európska komisia práve predkladá návrh legislatívy, ktorá upraví monitorovanie pokroku v oblasti digitalizácie a pomôže vytváraniu veľkých medzinárodných projektov, financovaných z viacerých zdrojov. Jeho verzia unikla do médií ešte pred zverejnením.

Návrh má právnu podobu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, schváliť ho teda musia obe inštitúcie.

Prečo je to dôležité

Európska únia si v oblasti digitálnej transformácie stanovila viacero cieľov. Ambície zhŕňa strategický dokument Digitálna dekáda, zverejnený v máji tohto roka. Jedným z chronických problémov európskych stratégií však býva monitoring ich napĺňania, premena odsúhlasených cieľov na konkrétne aktivity.

Nedostatkom sú aj komplikované pravidlá pre vytváranie a riadenie veľkých medzinárodných projektov, v ktorých financovanie pochádza z viacerých zdrojov: európskeho rozpočtu, národných aj súkromných. Komisia chce preto vytvoriť špeciálny nástroj s jednoduchšími pravidlami, ktorý by implementáciu takýchto projektov uľahčil.

Čo Komisia navrhuje

Pre monitorovanie digitálnej transformácie chce eurokomisia využívať existujúci Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Ten sleduje viacero ukazovateľov v oblastiach ako digitálna infraštruktúra, využívanie digitálnych technológií spotrebiteľmi, firmami či verejnými inštitúciami, digitálnu gramotnosť a podobne.

Na základe hodnotenia DESI vypracuje Komisia každý rok správu o pokroku v oblasti digitalizácie, tú predloží zástupcom 27 členských krajín v Rade a Európskemu parlamentu. Súčasťou správy budú odporúčania konkrétnych opatrení pre členské krajiny. Tie budú prijímané ako „spoločný záväzok“.

Komisia nemá v tejto oblasti právomoc nariaďovať, či prijaté záväzky vynucovať. Pôjde tak o nástroj „mäkkej regulácie“, používaný aj v iných oblastiach.

Implementáciu veľkých digitalizačných projektov má uľahčiť inštitút Európskeho konzorcia pre digitálnu infraštruktúru (EDIC). Pôjde o zrýchlenú právnu procedúru pre vytvorenie medzinárodných projektov v oblasti digitálnej transformácie.

Návrh na zriadenie EDIC budú musieť podať minimálne tri členské krajiny. Ak ho Komisia akceptuje, projekt bude v zrýchlenom konaní ustanovený ako samostatný právny subjekt so štandardnými pravidlami v oblastiach, ako je riadenie projektu, rozdelenie právnej zodpovednosti, vlastníctva, manažmentu dát a podobne.

Nový právny inštitút má uľahčiť aj spájanie rôznych zdrojov – z národných rozpočtov, Európskej komisie, Európskej investičnej banky a iných verejných a súkromných investorov.

EDIC by mal byť používaný v oblastiach dátovej infraštruktúry a služieb, 5G koridorov, superpočítačov a kvantových počítačov, alebo blockchainových služieb.

Ďalšie správy

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo výročnom prejave o stave Únie v súvislosti so Slovenskom vyzdvihla najmä vyšetrovanie korupcie, sľubovala legislatívu chrániacu slobodu médií. Oznámila však aj viacero iniciatív, ktoré budú mať vplyv na európsku ekonomiku: posilňovanie investícií do európskej výroby polovodičov, zdvojnásobenie investícií do ochrany biodiverzity či plánovaný zákaz výrobkov produkovaných nútenou prácou. Viacerým z týchto tém sa budeme podrobnejšie venovať v najbližších týždňoch.

V júli pokračovalo zotavovanie priemyselnej produkcie v Európe. V eurozóne narástla medzimesačne o 1,5 percenta, v EÚ o 1,4 percenta. Najrýchlejšie rástol priemysel v Írsku (7,8 percenta) a Belgicku (5 percent). Slovenský zaznamenal len jednopercentný medzimesačný rast.

Priemyselná produkcia

(2015 = 100; červená: eurozóna; modrá: EÚ)

Výbor Európskeho parlamentu schválil dohodu o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Finálne hlasovanie v pléne by malo prebehnúť v novembri. Diskusie o reforme európskeho poľnohospodárstva sa ťahali niekoľko rokov, pôvodne mala byť účinná od januára 2020. Ak reforma definitívne prejde europarlamentom, nové pravidlá začnú fungovať v januári 2023. Okrem iného upravia spôsob podpory pre farmárov, Únia chce viac podporiť ekologicky vhodné poľnohospodárstvo. Boli zverejnené aj výsledky prvej štúdie dosahov stratégie Z farmy na stôl, ktorá je súčasťou reformy poľnohospodárskej politiky. Podľa nich spôsobí stratégia pokles produkcie a príjmov v takmer všetkých kategóriách komodít. Výskumníci však tvrdia, že zelené ciele stratégie nie sú nedosiahnuteľné.

Európska únia a Spojené štáty chcú do roku 2030 znížiť emisie metánu o 30 percent v porovnaní s rokom 2020. Ostatné veľké ekonomiky tlačia k tomu, aby sa k dohode pridali. Metán je po oxide uhličitom druhou najväčšou príčinou klimatických zmien. Jeho zdrojom je poľnohospodárstvo aj plynárenský priemysel.

V roku 2020 investovali krajiny EÚ do výskumu a vývoja asi 0,8 percenta HDP. V prepočte na obyvateľa to bolo 225 eur. Medzi krajinami sú však výrazné rozdiely. Na čele rebríčka je Luxembursko (648 eur na obyvateľa), Dánsko (519 eur) a Nemecko (443 eur). Na chvoste sú Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko. Slovenské investície sú takisto výrazne pod európskym priemerom.

Vládne rozpočtové alokácie a výskum a vývoj, 2020

(eur na hlavu)

Zdroj: Eurostat

Stavba plynovodu Nord Stream 2 bola dokončená. Nemecké úrady dostali dokumenty k žiadosti o udelenie povolenia na prevádzku, teraz majú štyri mesiace na certifikáciu plynovodu. Od bodu, keď plynovod prekročí hranice nemeckých teritoriálnych vôd, bude musieť plniť aj európske pravidlá pre energetický trh. Jedným z nich je, že vlastníctvo plynovodu má byť oddelené od dodávateľov plynu.

Európska komisia zvažuje zavedenie sankčného nástroja voči firmám, ktoré spôsobujú ničenie životného prostredia či porušovanie ľudských práv. Sankcie by firmám hrozili aj v prípade, ak ich spôsobia ich partneri v dodávateľských reťazcoch. Podľa návrhu, ktorý by mala Komisia predložiť koncom roka, budú musieť firmy pozornejšie skúmať udržateľnosť svojich dodávateľských reťazcov.

Veľkoobchodné ceny elektrickej energie sa tento rok v EÚ zdvojnásobili. Príčinami sú rast cien plynu a uhlia, zdražovanie emisných povoleniek, ale aj nečakane nízka výroba energie z obnoviteľných zdrojov. Rast cien silno zasiahol Španielsko, vláda prijala viacero opatrení na jeho zastavenie. Je medzi nimi aj výrazné zníženie dane z elektrickej energie pre spotrebiteľov či mimoriadne zdanenie energetických firiem, z ktorého chce Madrid financovať pomoc spotrebiteľom. Podľa podpredsedu Komisie Timmermansa by zdražovanie elektriny nemalo zastaviť zelenú transformáciu, naopak, je argumentom za rýchly prechod k obnoviteľným zdrojom.

Slovensko ako posledné spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky schválilo prípravu národnej štúdie uskutočniteľnosti stavby vysokorýchlostnej železnice medzi Budapešťou, Bratislavou, Brnom, Prahou a Varšavou. Vysokorýchlostné železnice sa v rôznych európskych krajinách budujú už 50 rokov. V priestore V4 zatiaľ s výnimkou krátkych úsekov v Poľsku chýbajú. Trasovanie systému vysokorýchlostnej železnice cez Bratislavu by podľa ministerstva zároveň umožnilo prepojiť železničný systém s medzikontinentálnou leteckou dopravou vo Viedni aj s vysokorýchlostnými železnicami v Nemecku a vo zvyšku západnej Európy.

Prezident Macron chce počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ spustiť iniciatívu, ktorá urýchli koniec používania pesticídov v Európe. Paríž preberie predsedníctvo v prvej polovici roka 2022. O úplnom vyradení pesticídov sa v EÚ zatiaľ nehovorí. Komisia minulý rok predstavila ambicióznu potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, v ktorej navrhuje znížiť používanie pesticídov a rizík, ktoré z toho vyplývajú, o 50 percent do roku 2030.

Estónsko navrhuje zavedenie pravidla stanovujúceho podiel verejných a súkromných investícií, ktoré by mali smerovať do oblasti kybernetickej bezpečnosti. Podľa estónskeho ministra pre podnikanie a informačné technológie Andresa Sutta by pravidlo mohlo vyzerať podobne ako záväzok krajín NATO, že do obrany budú investovať minimálne dve percentá HDP. Navrhuje aj vytvorenie spoločnej metodológie pre meranie investícií do kybernetickej bezpečnosti. Reakcie ostatných ministrov na návrh sú zmiešané. Podľa írskeho ministra Ossiama Smytha sú investície dôležité, podstatnejšie je však odrezať zločincov od zdrojov peňazí.

Nemecký vlastník siete supermarketov REWE sa zaviazal, že 95 percent bravčového mäsa na jeho pultoch bude pochádzať z domácich nemeckých chovov. Chce tým pomôcť nemeckým poľnohospodárom a prispieť k udržateľnosti potravinárstva. REWE vlastní siete supermarketov aj v iných krajinách. Na Slovensku pôsobí ako BILLA, v susednom Česku je za značkou Penny. Záväzok predávať najmä lokálne mäso sa však vzťahuje len na nemecké prevádzky.

Štatistika: Írsky úrad hrá kľúčovú úlohu v presadzovaní ochrany osobných údajov, prípady však nestíha riešiť

Minulý týždeň sme písali o vysokých pokutách, ktoré by mali platiť niektoré digitálne spoločnosti za porušovanie legislatívy o ochrane súkromných údajov – smernice GDPR. Najväčšia časť takýchto sporov (najmä ak sú do nich zapojené veľké globálne firmy) končí pred írskou Komisiou pre ochranu osobných údajov (DPC).

Dôvody sú dva: platí pravidlo, že spor je riešený v tej krajine, kde má daná firma hlavné sídlo pre EÚ. A európske centrály mnohých globálnych technologických firiem sídlia práve v Írsku – napríklad Apple, Facebook, Google, Microsoft či TikTok.

Dominantnú úlohu DPC pre uplatňovanie smernice GDPR v Európe ilustruje aj štatistika zverejnená Írskou radou pre občianske slobody. Medzi májom 2018 a májom 2021 poslali ostatné európske úrady na ochranu osobných údajov pred írsky DPC až 393 prípadov. Na druhom mieste je s výrazným odstupom nemecký úrad (237 zaslaných prípadov).

Sťažnosti, ktoré zaslali úrady pre ochranu osobných údajov iným úradom v Európe

Zdroj: ICCL prostredníctvom EURACTIV.com

Tá istá analýza však ukazuje, že írsky DPC v úlohe strážcu pravidiel GDPR zlyháva. V súčasnosti rieši DPC 164 prípadov údajného porušenia GDPR. Počas tri a pol roka však vydal len štyri rozhodnutia. Inak povedané, až 98 percent prípadov na rozhodnutie stále čaká.

Správa ICCL to porovnáva s prípadom španielskeho úradu, ktorý vydal za rovnaké obdobie desaťkrát viac rozhodnutí, vyriešil tak viac ako polovicu, ktoré sa k nemu dostali.

Rozhodnutia o porušení GDPR a nevybavené prípady

(vľavo: podiel rozhodnutí z celkového počtu prípadov (%), vpravo: celkové množstvo nevybavených prípadov)

Zdroj: ICCL prostredníctvom EURACTIV.com

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie