Denník N

Mutti Merkel odchádza. Čo príde po nej?

Angela Merkelová na videokonferencii EÚ. Foto - TASR
Angela Merkelová na videokonferencii EÚ. Foto – TASR

Prehľad predvolebných návrhov nemeckých politických strán v otázkach dlhovej brzdy, zelených technológií či daní.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

V roku 1989 odišla talentovaná kvantová chemička Angela Merkelová z Ústavu fyzikálnej chémie akadémie vied v Berlíne a zamierila do vysokej politiky. Vedu však neopustila. Do politiky vniesla pokojnú racionálnu argumentáciu a rozhodovanie založené na faktoch a dôkazoch.

Merkelová sa za 16 rokov prejavila ako skutočná štátnička. Vedela sa sústrediť na dlhodobé a naozaj dôležité veci, a nie na najbližšie voľby. S prehľadom zvládla aj také búrky, ako boli finančná a ekonomická kríza v roku 2009, grécky bankrot, záchrana eura, migračná kríza v roku 2015 a následný nástup neofašistov v Nemecku, brexit i štvorročné trápenie s Trumpom.

Nikdy nevolila populárne riešenie, ale správne. Na rozdiel od Emmanuela Macrona sa nevyžívala vo veľkolepých gestách a grandióznych reformných plánoch. Nepopulárne reformy robila sériou malých, ale dobre premyslených krokov. A voliči to ocenili. Dali jej prezývku „mutti“ (mamina). Angela Merkelová zároveň rozptýlila obavy z politickej dominancie Nemecka v Európskej únii. Bez veľkej a výkonnej nemeckej ekonomiky by nebolo možné presvedčiť zostávajúcich 26 štátov, že Európska únia je projekt výhodný pre celé spoločenstvo.

V Nemecku budú 26. septembra parlamentné voľby, z ktorých vzíde nový kancelár alebo kancelárka. Ako voľby v najväčšej európskej ekonomike ovplyvnia zvyšok Európskej únie? Aké ekonomické plány prezentujú hlavní hráči na politickej scéne?

Dlhová brzda

V Nemecku až do pandémie v roku 2020 fungovala dlhová brzda na princípe, že deficit verejných financií (očistený od cyklických výkyvov) nesmie prekročiť 0,35 percenta a celkový dlh 60 percent hrubého domáceho produktu. Na Slovensku sme sa k takému malému deficitu nedostali ani v časoch najvyššieho ekonomického rastu. Vládnym stranám CDU/CSU sa to však zdá málo ambiciózne. Aj malý deficit znamená hospodárenie v červených číslach. Voličom sľubujú skorý návrat k dlhovej brzde a potom dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu („čiernej nuly“).

Sociálni demokrati z SPD v princípe súhlasia. Dosiahnutie čiernej nuly však vidia ako dlhodobý cieľ. Strana zelených chce investovať najbližších desať rokov do ekologických technológií 500 miliárd eur a navrhuje dlhovú brzdu uvoľniť. Neokomunistická ľavica (Die Linke) ju chce úplne zrušiť.

S dlhom a zelenými technológiami sa spája aj otázka Paktu rastu a stability (maastrichtských kritérií pre dlh a deficit). Tento mesiac sa na týchto kritériách pohádali ministri financií členských krajín EÚ. Vysoko zadlžené štáty (Taliansko, Španielsko, Francúzsko) chcú, aby sa návrat k maastrichtským kritériám nestanovil na rok 2023, ale odložil do nejakej neurčitej budúcnosti. Skupina „šetrných“ štátov zas chce, aby sa Únia ku kritériám vrátila v roku 2023, ako bolo plánované. Do tejto skupiny sa z nejakých tajuplných dôvodov prihlásilo aj rozhadzovačné Slovensko.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Nemecká ekonomika

Olaf Scholz

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie