Denník N

Ceny elektriny odhaľujú náklady zelenej dohody

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Až dnes dochádza k skutočnému politickému testu, nakoľko vážne to politici mysleli so znižovaním emisií.

Autor je analytik INESS

„Vždy budem považovať za absurdné zatvárať technologicky bezpečné jadrové elektrárne, ktoré nevypúšťajú CO₂,“ povedala Angela Merkelová ešte v roku 2006.

Myslím si, že si to myslí dodnes. Potom však prišla Fukušima, zásadné víťazstvá zelených a Merkelová musela vedomosti a názory vyštudovanej vedkyne – kvantovej chemičky – uložiť do zásuvky a vytiahnuť cit pragmatickej političky. Len odškodnenie firiem prevádzkujúcich jadrové elektrárne stálo 2400 miliónov eur. Nutné zapojenie uhoľných elektrární zas viac ako tisíc ľudských životov vinou dodatočných emisií. Ale skutočný náklad prichádza až teraz a prestupuje hranice Nemecka.

Minulý rok sa vetru v Nemecku darilo, ale tento rok zatiaľ zlyháva. Za prvý polrok veterné elektrárne vyrobili o štvrtinu menej elektriny. Na porovnanie, ide o výpadok 23 TWh, pričom ročná spotreba Slovenska dosahuje 30 TWh. Žiadna sranda, chýbajúcu elektrinu treba niekde doplniť. Zostávajúce jadrové elektrárne idú neustále naplno. Ale keď nezasvieti a nezafúka, nastupujú uhoľné a plynové elektrárne. Najdrahšia výroba je v uhoľných elektrárňach, Nemci v nej majú dvojnásobne viac výrobných kapacít ako Poľsko, ktoré je plne závislé od uhlia.

Výroba z uhlia emituje najviac skleníkových plynov, a teda vyžaduje najviac povoleniek na ich emisiu. Byrokraticky riadený trh s povolenkami však pracuje s jasnými obmedzeniami. Každý rok sa ich dostupný objem znižuje o 2,2 percenta, cena len tak skoro neklesne. Producenti uhlia zas vedia, že im zostáva desať, maximálne 15 rokov života. Neinvestujú, nové povrchové bane nikto otvárať nedovolí. Uhlie dražie. Trh s elektrinou funguje tak, že cenu určuje najdrahšie vyrobená elektrina. Áno, uhoľná.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

    Ekonomika, Komentáre

    Teraz najčítanejšie