Som riaditeľ dedinskej fabriky. Nemýľte si ma s lídrami, ktorých máte v Bratislave, hovorí oceliar Soták

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme boli v Brezne a na Horehroní.

• Pracovný deň Vladimíra Sotáka sa začína obvolávaním lekárov a nemocníc pre ľudí, ktorí ho žiadajú o pomoc. 
• Smerom k politikom používa ostrý slovník. Nie je to chvíľkový skrat. Vraví, že Matovič ho počúval, až keď mu v médiách vynadal. 
• Vedie aj Klub 500, združenie firiem, ku ktorému sa členovia nepriznávajú. Spomedzi nich otvorene vystupuje len Soták. „Nikto nie je ochotný robiť predsedu. Koľkí majú chuť sa vadiť s politikmi?“ hovorí. 
• Podbrezovské oceliarne sú dlhodobo úspešná firma a na región majú obrovský vplyv. Pracuje tam každý desiaty obyvateľ okresu Brezno. Silní sú v školstve, zdravotníctve, športe a v cestovnom ruchu.  
• Soták má v skupine rovnaký podiel ako šiesti ďalší akcionári. „Ja som povedal, že nechcem ani o jednu akciu viac. Razil som zásadu – každý nech sa stará o majetok, ktorý spravujeme,“ hovorí Soták. 

Nikto zo špičky biznisu si nedovolí k politikom toľko, koľko Vladimír Soták. Riaditeľ Železiarní Podbrezová má svojský – agresívny, často aj expresívny – spôsob vyjadrovania, ktorý vyvoláva dojem takého hnevu, že stráca kontrolu nad svojimi slovami.

Lenže Soták považuje tento spôsob komunikácie za primeraný a účinný. Vraví, že hovorí tak, aby mu ľudia rozumeli.

Druhý dojem zo Sotáka je, že je niečo ako feudál, ktorému patrí polovica Horehronia.

V železiarňach však Soták vlastní len