Týždeň v európskej ekonomike: Európa hľadá recept na rastúce ceny energií

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

• Podľa Komisie sú receptom na rast cien energií investície do úspor a obnoviteľných zdrojov.
• Komisia pripravuje plán na zvýšenie výroby čipov v Európe.
• Štát by mal pomáhať najmä podnikom na východe Slovenska, Bratislava nárok nemá.

1. Komisia zatiaľ neplánuje priame intervencie voči rastúcim cenám elektriny

Rastúce ceny elektrickej energie sa stávajú celoeurópskou témou. Príčin je viac a písali sme o nich už v predchádzajúcich týždňoch: vysoké ceny plynu a emisných povoleniek, pokles výroby z obnoviteľných zdrojov, ale aj rastúci dopyt.

Situáciu ešte zhoršuje fakt, že zásobníky plynu nie sú pred zimou naplnené.

Čo robí Slovensko

Ani Slovensko sa rastúcim cenám elektriny nevyhne. Naplno sa nárast cien energií prejaví v januári 2022. Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví  (ÚRSO) ceny za energie na účtoch domácností stúpnu až o 15 percent. Vláda chce nárast ceny elektriny stlmiť. Minister hospodárstva Richard Sulík však pripomenul, že vie ovplyvniť len 60 percent ceny elektriny. Zostávajúcich 40 percent určuje dopyt a ponuka na trhu.

Vláda chce spomaliť nárast cien obmedzením dotácie pre fotovoltiku. To podľa Sulíka prispeje k zníženiu koncovej ceny pre domácnosti aj pre priemysel.

Ďalšie kroky môže podniknúť ÚRSO. Regulačný úrad dokáže ovplyvniť niektoré zložky, ktoré tvoria konečnú cenu elektriny, ako je napríklad cena za prenos, tarifa za prevádzkovanie systému či cena za distribúciu.

ÚRSO tiež uistil, že využije všetky legislatívne a regulačné nástroje na ochranu záujmov slovenských domácností a zároveň na zabezpečenie spravodlivých a transparentných cien elektriny pre všetkých účastníkov trhu. O ďalších zložkách koncovej ceny elektriny sa rozhodne v jesenných cenových konaniach, uviedol regulátor.

Čo robia členské krajiny

Francúzska vláda rozhodla, že chudobné domácnosti, ktoré už teraz dostávajú pomoc pre splácanie nákladov na energie, dostanú mimoriadny príplatok 100 eur.

Španielsko, jedna z najviac postihnutých krajín, prijalo sériu domácich opatrení, vrátane mimoriadneho zníženia dane. Žiada však aj spoločný európsky postup, napríklad vytvorenie centralizovanej európskej platformy pre nákup plynu, budovanie spoločných strategických zásob, aj obmedzenie špekulatívnych nákupov emisných povoleniek.

Čo plánuje robiť Komisia

Európska komisia zatiaľ neplánuje žiadne priame intervencie. Podľa komisárky pre energetiku Kadri Simsonovej situáciu „veľmi podrobne“ monitoruje a poukazuje na dôležitosť dlhodobých riešení, ako sú investície do energetických úspor či produkcie z obnoviteľných zdrojov.

Rovnaký recept odporúča podpredseda Komisie zodpovedný za klimatickú politiku Frans Timmermans. Zdôraznil, že kým ceny fosílnych palív prudko rastú, náklady na výrobu obnoviteľnej energie zostávajú nízke a stabilné. Jeho predpoklady podporil nezávislý think-tank Ember. Podľa jeho dát je nárast európskych cien energií „prevažne spôsobený rastúcimi nákladmi na fosílny plyn“.

Hoci ceny emisných povoleniek v Európe mimoriadne narástli, podľa Timmermansa sa na zvýšenej cene podieľajú len jednou pätinou.

Podľa ekonómov z nezávislého think-tanku Bruegel sú veľké výkyvy v cenách energií spôsobené aj nejednoznačným postojom európskych krajín k zelenému prechodu. Priemysel vie, že energetický systém prechádza hlbokou a rýchlou transformáciou. Investície do fosílnych zdrojov nie sú dlhodobo udržateľné. Napriek tomu členské štáty nedávajú jednoznačný signál, že sú odhodlané rýchlejšie opustiť fosílne palivá a naopak, zrýchliť prechod na obnoviteľné zdroje. Práve nejednoznačný postoj štátov je jednou z príčin nerovnováhy medzi ponukou a dopytom a kolísania cien.

2. Komisia pripravuje plán na zvýšenie výroby čipov v Európe

Jednou z iniciatív, ktoré oznámila Ursula von der Leyenová vo výročnom prejave o stave Únie, je podpora výroby polovodičov v Európe. O téme sme písali už v minulosti, iniciatívu spustil v lete komisár pre vnútorný trh Thierry Breton. Šéfka európskej exekutívy oznámila, že predloží návrh zákona pre čipy.

Prečo je to dôležité

Nedostatok polovodičov dnes negatívne ovplyvňuje viaceré sektory európskej ekonomiky. Výrazne ho pociťuje automobilový priemysel. Automobilky obmedzujú výrobu, aj vo fabrikách na Slovensku.

Podľa odborníkov to nie je krátkodobý problém, dôvodom je aj rastúci počet zariadení využívajúcich čipy a obmedzené výrobné kapacity.

V 90. rokoch dominovali výrobe polovodičov Spojené štáty, Európa a Japonsko. Zatiaľ čo Japonsko si svoj podiel na globálnej kapacite viac-menej udržalo, dominovať začali noví hráči, najmä Čína, Taiwan a Južná Kórea.

Produkcia čipov podľa krajín

Zdroj: Statista

Ich výroba je považovaná za strategicky dôležitú. Aj preto inicioval začiatkom roka komisár Breton vytvorenie priemyselnej aliancie, ktorá združuje zástupcov firiem, výskumu aj verejných inštitúcií. Súčasne presviedča veľkých svetových producentov, aby preniesli časť výrobných kapacít do Európy.

Čo má dosiahnuť nová iniciatíva

Zákon o čipoch má tri hlavné časti. Prvou je posilnenie výskumných partnerstiev prostredníctvom Európskej výskumnej stratégie pre polovodiče.

Druhou je plán na zvýšenie výrobných kapacít. Dôraz má byť kladený na produkciu vysokovýkonných čipov, predovšetkým energeticky efektívnych a technologicky vyspelých čipov s veľkosťou dva nanomilimetre a menej.

Treťou časťou je mechanizmus posilňovania medzinárodných partnerstiev. Má diverzifikovať európske dodávateľské reťazce a znížiť závislosť od importu polovodičov z malého množstva krajín. Podpora domácej výroby si vyžiada aj dovoz zahraničného know-how.

Financovanie projektov má podporiť aj Európsky fond pre polovodiče, ktorého vytvorenie navrhol komisár Breton.

3. Štát by mal pomáhať najmä podnikom na východe Slovenska, Bratislava nárok nemá

Európska komisia schválila slovenskú mapu regionálnej pomoci. Tá určuje, kam by mala smerovať štátna finančná pomoc podnikom v regiónoch. Jej výška by mala rásť smerom na východ. Bratislava v zóne pomoci chýba.

Prečo je to dôležité

Slovenská mapa regionálnej pomoci definuje regióny, v ktorých sa malé, stredné a veľké podniky môžu uchádzať o pomoc od štátu. Mapa pritom rozdelila krajinu na štyri oblasti: Bratislavský kraj, západné, stredné a východné Slovensko podľa kategórie NUTS 2 európskeho systému delenia územných jednotiek pre štatistické účely.

Okrem toho mapa určuje aj maximálnu výšku pomoci, ktorú môže štát prijímateľom v daných regiónoch poskytnúť. Tá je vyjadrená ako percentuálna miera celkových oprávnených investičných nákladov.

Nová mapa bude platiť od začiatku roka 2022 do konca roka 2027. Európska exekutíva schvaľuje mapy na základe nových, revidovaných usmernení pre regionálnu pomoc. Tie Komisia prijala v druhej polovici apríla 2021.

Nové pravidlá by podľa tlačovej správy Komisie mali efektívnejšie pomáhať zaostávajúcim regiónom dobiehať nerovnosti v platoch, zamestnanosti či vo výške HDP, a teda lepšie plniť ciele európskej kohéznej politiky.

Čo pravidlá obsahujú

Nárok na regionálnu investičnú pomoc má podľa nových pravidiel 87,97 percenta územia Slovenska. Ide o regióny, v ktorých je hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu menší ako 75 percent európskeho priemeru. Pritom platí, že čím nižšie HDP na hlavu, tým vyššia pomoc.

Zo štyroch slovenských regiónov majú na regionálnu pomoc nárok tri. Uchádzať sa o ňu nemôžu iba podniky v Bratislavskom kraji. To však nie je novinka. Bratislavský kraj nemal nárok na pomoc ani v minulom programovom období.

Západné Slovensko, čiže Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj, má nárok na 30 percent oprávnených investičných nákladov, stredné Slovensko (Žilinský a Banskobystrický kraj) na 40 percent a východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj) na 50 percent.

Vo všetkých prípadoch sa maximálna intenzita pomoci môže zvýšiť o desať percentných bodov pre stredné a o 20 percentných bodov pre malé podniky pri počiatočných investíciách do 50 miliónov eur. Takúto možnosť bude mať Slovensko po zavedení plánu spravodlivej transformácie, ktorý bude súčasťou Fondu spravodlivej transformácie. O prípadné zvýšenie musí následne požiadať Komisiu.

Čo to znamená pre podniky v Bratislave

Bratislavský kraj tak okrem eurofondov nebude mať nárok ani na regionálnu pomoc od štátu pre svoje podniky. Kraj má dlhodobo oveľa menšie možnosti čerpať eurofondy ako zvyšok Slovenska.

Rozhodujúcim ukazovateľom pre rozdeľovanie eurofondového balíka je výška HDP na hlavu. Bratislavský kraj patrí do kategórie „rozvinutejšie regióny“ s HDP na hlavu nad 90 percent priemeru Únie, a tieto regióny majú najviac obmedzený prístup k európskym dotáciám.

V novom programovom období sa mu však črtá nádej na zmenu. Ministerstvo regionálneho rozvoja chce toto prerozdelenie eurofondov zmeniť. Ak by sa návrh rezortu stal realitou, Bratislavský kraj by mohol čerpať až približne miliardu eur.

Čo bude nasledovať

Návrh je súčasťou novej Partnerskej dohody, o ktorej ministerstvo regionálneho rozvoja momentálne rokuje s Európskou komisiou.

Ďalšie správy

Taiwan vyzýva Európsku úniu na čo najrýchlejšie začatie rozhovorov o taiwansko-európskej obchodnej dohode. Krajina je na zozname potenciálnych partnerov pre bilaterálne obchodné a investičné dohody už od roku 2015, doteraz však rokovania nezačali. Taiwan však vidí šancu v snahách EÚ o posilnenie prítomnosti v indo-pacifickom regióne. EÚ aj jej členovia nemajú formálne diplomatické vzťahy s Taiwanom, hlavným dôvodom je odpor Číny, ktorá považuje ostrov za súčasť svojho územia. Európsko-čínske vzťahy sa však výrazne zhoršujú, a to otvára príležitosti pre Tchaj-pej.

Európa má pred zimou prázdne zásobníky plynu, pomôcť jej chce Nórsko. Nórsko dovolí štátnemu koncernu Equinor zvýšiť vývoz z dvoch pobrežných polí počas nasledujúcich 12 mesiacov celkovo o 2 miliardy kubických metrov. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry môže aj Rusko zvýšiť vývoz do Európy a pomôcť riešiť nedostatok plynu.

Ročná miera inflácie v eurozóne dosiahla v auguste tri percentá, na jej raste sa naďalej najviac podpisuje zdražovanie energií. Slovensko bolo s 3,3-percentnou infláciou nad priemerom menovej únie.

Ročná miera inflácie, august 2021

Zdroj: Eurostat

Ministri energetiky členských krajín EÚ dnes prvýkrát hovoria o balíku klimatickej legislatívy Fit for 55. Diskusia by mala byť koncipovaná široko, každý minister bude predstavovať pozíciu svojej vlády. Na programe sú dva hlavné body: smernica o obnoviteľných zdrojoch a smernica o energetickej účinnosti. Dôležitosť témy zelenej transformácie podčiarkuje aj blížiaca sa globálna klimatická konferencia. Podľa analýzy Climate Action Tracker len jediná krajina – Gambia – je zatiaľ na ceste naplniť emisné plány zlučiteľné so záväzkami Parížskej klimatickej dohody (obmedzenie rastu globálnych teplôt na 1,5 stupňa Celzia). Šéf OECD zas upozornil, že v roku 2019 bohaté štáty nesplnili sľub poskytnúť ročne 100 miliárd dolárov na klimatické projekty v rozvojových krajinách, nesplnili ho pravdepodobne ani v roku 2020. K väčšej finančnej pomoci pre boj s klimatickými zmenami vyzvala v prejave o stave Únie aj predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.

Európsky parlament podporil návrh Komisie na nové pravidlá pre využívanie antibiotík pri chove zvierat. Cieľom delegovaného aktu je vytvoriť kritériá, podľa ktorých by boli niektoré antibiotiká určené len pre ľudí, nemohli by teda byť využívané v živočíšnej výrobe. EÚ chce riešiť rastúci problém antimikrobiálnej rezistencie (AMR): odolnosti mikróbov voči liekom vznikajúcej v následku nadmerného využívania antibiotík. Kritici však varujú, že návrh nie je dostatočne dôsledný a problém ARM tak nevyrieši.

Európsky parlament podporil veľkou väčšinou hlasov rezolúciu požadujúcu dostatočnú mieru sociálnej ochrany pre zamestnancov digitálnych platforiem. Rezolúcia je nelegislatívnym aktom, nevytvára tak žiadne záväzné pravidlá. Koncom roka by však mala Európska komisia predložiť návrh legislatívy, ktorá by riešila zlé pracovné podmienky a ohodnotenie ľudí pracujúcich pre online platformy poskytujúce donáškové služby, taxislužby a pod.

Exodus Európanov zo Spojeného kráľovstva pokračuje. Podľa údajov britského štatistického úradu klesol v minulom roku počet občanov Únie v krajine o 200 tisíc – z 3,7 na 3,5 milióna. Dôvodom odchodu má byť brexit aj pandémia koronavírusu.

V druhom štvrťroku 2021 narástol podiel voľných pracovných miest v eurozóne na 2,3 percenta a dosiahol tak úroveň spred pandemickej krízy. Najvyšší podiel neobsadených pracovných miest v EÚ má Česko (4,9 percenta), najnižší Grécko (0,3 percenta). Slovensko je s 0,9-percentným podielom v spodnej polovici.

Podiel neobsadených pracovných miest v celej ekonomike

(červená: eurozóna; modrá: EÚ)

Zdroj: Eurostat

Ruské ministerstvo energetiky zvažuje zrušenie monopolu Gazpromu na predaj zemného plynu prostredníctvom plynovodu Nord Stream 2. O povolenie na predaj a prepravu cez plynovod už požiadala ruská firma Rosneft, ktorej akcionárom je britský BP. Rosneft obchoduje primárne s ropou, plyn predáva na ruskom domácom trhu. Export do Európy je však považovaný za lukratívnejší trh.

Poľsko odmieta zavrieť spornú uhoľnú baňu v Turówe, napriek pokute pol milióna eur denne, ktorú mu prikázal platiť Súdny dvor EÚ. Česko, ktoré Varšavu kvôli bani žalovalo, chce uzavrieť spor vzájomnou dohodou.

Taliansko zaviedlo povinnosť preukazovať sa covid pasom pre všetkých zamestnancov. Od 15. októbra budú musieť preukázať, že sú plne očkovaní, majú negatívny test, alebo prekonali covid-19. V opačnom prípade bude zamestnanec suspendovaný, bez nároku na mzdu. Zamestnávateľ ho však nemôže prepustiť. Jedna zo strán širokej vládnej koalície, krajne pravicová Liga, je v otázke povinných covid pasov rozdelená. Kabinet však prijal rozhodnutie jednomyseľne. Po schválení nových pravidiel výrazne stúpol záujem o očkovanie.

Štatistika: Rýchlosť internetu v Európe rastie, Slovensko sa drží v poslednej tretine

Za posledný rok a pol sa rýchlosť internetu v Európe zvýšila o viac ako 50 percent, píšu autori z OBC Transeuropa. Prehĺbili sa však rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, aj medzi krajinami na severe a juhovýchode Európy.

Zatiaľ čo v roku 2020 bol rozdiel medzi krajinou s najvyššou (Dánsko) a najnižšou (Cyprus) rýchlosťou sťahovania 83,4 Mb/s, teraz je rozdiel až 132,2 Mb/s (Dánsko – Grécko).

Priemerná rýchlosť internetu v európskych krajinách za posledných 18 mesiacov

Zdroj: EDJN

V prvom štvrťroku 2020 prekročilo len päť európskych krajín hranicu rýchlosti sťahovania dát 100 Mb/s. Na čele boli tri krajiny mimo EÚ – Island, Švajčiarsko a Nórsko – nasledovalo ich Dánsko a Švédsko. V polovici roka 2021 už hranicu prekročilo 20 európskych krajín. V top 10 sa ocitlo aj Francúzsko, Rumunsko, Španielsko, Luxembursko a Maďarsko. Slovensko sa v celoeurópskom porovnaní drží v poslednej tretine, na 25. mieste.

Rebríček krajín podľa rýchlosti sťahovania dát

(porovnanie: prvý štvrťrok 2020 a druhý štvrťrok 2021)

Zdroj: EDJN

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.