Denník N

Zákaz jednorazových plastov v EÚ je úradnícky nezmysel, stopku dali aj bioplastom, hovorí slovenský vedec Pavol Alexy

Hrdíme sa tým, že pri nami vyvinutom plaste „soudruzi z NDR neudělali chybu“, hovorí profesor Pavol Alexy, vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vlákien na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.

Spoločne s tímom vedcov, z ktorých mnohí sú jeho bývalí študenti, vyvíja plasty, ktoré budú mať totožné vlastnosti ako klasické – vyrobené z ropy a plynu. No výhodou bude, že sa rozložia v komposte, niektoré dokonca v pôde. Firma, s ktorou má univerzita uzavretú spoluprácu, už chystá spustenie komerčnej výroby v Nitre v prvej polovici budúceho roka. Zákazníkom budú dodávať bioplastový granulát, z ktorého sa budú vyrábať finálne plastové predmety.

V rozhovore hovorí Pavol Alexy aj o tom:

  • prečo je plast dôležitý vynález a nevieme ho nahradiť papierom, sklom ani kovom;
  • čo sa v skutočnosti deje s bioplastovými vrecami a obalmi na hudobných festivaloch;
  • či sa v bioplaste môžu uskladňovať potraviny, nápoje a o koľko je takýto materiál drahší;
  • ako reálne je použitie bioplastov v medicíne;
  • prečo je zákaz jednorazových plastov v EÚ podľa neho neekologické opatrenie.
Finálne výrobky z bioplastu, ktorý vyvíjajú na STU. Foto N – Tomáš Benedikovič

Často sa vás zvyknú ľudia pýtať, do ktorého koša patrí ktorý odpad?

Áno, ale nie je to veru jednoduchá otázka ani pre odborníka. S čistými materiálmi nie je problém – papier je papier, sklo je sklo, plast je plast, to je jasné. Problém je s odpadom, ktorý je zložený z viacerých materiálov, takzvanými kompozitmi. Len čo je to zložené, platí, že to hádžeme do koša podľa toho, čoho je v tej veci najviac. Ak je to papier potiahnutý plastom, ide do papiera. Ak je to plast s papierovou etiketou, malo by to ísť do plastu a nie do papiera. Ale ak sa dá, najlepšie je etiketu najskôr odstrániť.

Čo vlastne vyvíjate tu na univerzite?

Na to, aby to bolo ľahšie pochopiteľné, najskôr musím vysvetliť, čo je vlastne problém plastov. Problém totiž nevzniká vtedy, keď sa plasty vyrábajú, ale vtedy, keď z nich vzniká odpad. Z toho vyplýva hneď prvý poznatok, že ak nahradíte plasty niečím iným, ale ako spotrebitelia sa k tomu budeme správať rovnako, teda tvoriť odpad, vznikne rovnaký problém ako s plastmi.

Svojho času pritom bol syntetický plast geniálny vynález.

Veľmi dobre ste to povedali. Stále je. A dokonca si trúfam povedať, že je v mnohých prípadoch ekologickejší ako iné materiály. Pomohol k tomu, aby sme prírodu aspoň trochu šetrili. Uvedomte si, že sú to ľahké materiály, vyžadujú si teda menej energií, teda pohonných hmôt pri prevoze výrobkov. Vďaka plastom sa zásadne zvýšila potravinová bezpečnosť. Majú výhody, ktoré nedosiahnete inými materiálmi. Ak by sme dnes nemali plastové obaly, potraviny by oveľa menej vydržali. Ak by sme lekárom zobrali všetko, čo je z polymérov (chemické označenie triedy látok, do ktorej patria aj plasty – pozn. E), niektorí ľudia už dnes nežijú. Antiplastová kampaň typu „preč so zlými plastmi“ je úplné scestná a tí ľudia nevedia, o čom hovoria.

Plastový odpad pohodený v prírode sa bude rozkladať stovky rokov, to je vážny problém, nie?

Je to problém; povedal by som, že taký prvoplánový. Ide o to, že plastový odpad je vidieť. Dané je to aj tým, že je ľahší ako voda. Hustota väčšiny plastov je menšia ako jeden, to znamená, že veci vyrobené z plastu plávajú na povrchu. Už zazneli aj kacírske myšlienky dať do nich ťažšie plnivá, aby odpad padol na dno, a nikoho to nebude trápiť.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Klimatická zmena

Odpad

Rozhovory

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie