Vladimír Šnídl
Na štvrtok 30. septembra je naplánované veľkolepé otvorenie novej bratislavskej autobusovej stanice Nivy, ktorú developer HB Reavis označuje za jednu z najmodernejších v Európe.
Pre ľudí, ktorí denne dochádzajú do Bratislavy červenými autobusmi Slovak Lines, však môže byť dôležitejší iný dátum: pondelok 15. novembra.
V ten deň by malo dôjsť k udalosti, ktorá pôvodne mala byť pre bratislavskú dopravu historická. Vôbec po prvýkrát sa mal vymeniť autobusový dopravca, ktorý denne vypravuje stovky prímestských spojov do hlavného mesta.
Za federácie zabezpečovali túto dopravu tradičné bielo-modré karosy štátnej firmy ČSAD, ktorá sa neskôr zmenila na čiastočne privatizovanú SAD Bratislava, a tá sa zas v roku 2007 premenovala na Slovak Lines.
Odvtedy si ľudia v Bratislave a okolí zvykali na jej červené autobusy s nápisom Regio na karosérii.
Nový hráč stále nepodpísal
Miesto slovenskej firmy Slovak Lines by mal prevziať prímestské spoje nový hráč: nemecko-britská spoločnosť Arriva.
Tento aktuálne najväčší autobusový dopravca na Slovensku pred pár mesiacmi zvíťazil vo veľkom tendri, ktorý vypísal úrad bratislavskej župy.
Prečo stále ten podmieňovací spôsob „mal by prevziať?“
Pretože sa takmer do poslednej chvíle nevie, či to Arriva urobí. Je necelých sedem týždňov pred kľúčovým dátumom, keď sa končí doterajšia desaťročná zmluva medzi Bratislavským krajom a firmou Slovak Lines, a nová zmluva stále nie je podpísaná.
„Loptička je na strane spoločnosti Arriva. Ja som stále optimista, že situáciu zvládneme bez komplikácií,“ hovorí župan Juraj Droba (SaS).
Arriva: Ešte máme čas
Bratislavská župa poslala Arrive návrh nového kontraktu 9. septembra, keď výsledky tendra definitívne potvrdil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Denník N sa od pondelka snažil získať od manažérov Arrivy odpoveď na zásadnú otázku: podpíšete zmluvu s Bratislavským krajom?
Arriva však poskytla len vyhýbavú odpoveď, že lehota na podpis jej stále plynie.
„Až začiatkom septembra bolo kraju umožnené zaslať nám výzvu na uzavretie zmluvy, pričom lehota tejto výzvy stále plynie,“ odpísal generálny riaditeľ slovenskej Arrivy László Ivan.
Prečo tieto nejasné odpovede? A chce vôbec Arriva dopravu v Bratislavskom kraji prevziať?
Medzi ľuďmi, ktorí majú blízko k autobusovej doprave, sa špekuluje, že slovenská Arriva sa mohla okrem iného ocitnúť pod tlakom svojich nemeckých a britských vlastníkov. Podľa tejto špekulácie si zahraniční akcionári nie sú istí, či je výhodné prevziať dopravu v Bratislavskom kraji za podmienok, ktoré ponúkli v tendri.
Denník N sa na túto špekuláciu spýtal aj zástupcov slovenskej Arrivy, jednoznačne ju však nekomentovali. Vo svojom vyjadrení odkázali hlavne to, že na podpis zmluvy boli vyzvaní neskoro.
„Situácia, ktorá nastala, predstavuje riziká z pohľadu prevádzkovateľa, z pohľadu objednávateľa, rovnako však aj z pohľadu cestujúcej verejnosti. Je vecou našej spoločenskej zodpovednosti, aby bola služba v rekordne krátkom čase čo najlepšie zabezpečená,“ píše Arriva.
Generálny riaditeľ Ivan však zároveň zdôraznil, že firma už podnikla aj viaceré kroky k tomu, aby prímestskú dopravu mohla prevziať.
Droba: Je to dobrá zmluva
Samotná zmluva je postavená na tom, že župa hradí dopravcovi dohodnutú sumu, ktorá bude odrážať jeho náklady s vypravovaním autobusov.
Arriva by podľa aktuálnej ponuky mala dostať v priemere 33,5 milióna eur ročne. Firme bude zároveň umožnené vykázať aj zisk v jednotkách percent.
Zmluva počíta aj s možnosťou, že výrazne zdražie nafta alebo mýto – v takom prípade by kraj takéto zvýšené náklady uznal.
Jednou z noviniek oproti doterajšej zmluve podľa Drobu je, že župa bude môcť oveľa prísnejšie kontrolovať spotrebu paliva.
„Pohonné hmoty tvoria zhruba 15 percent nákladov. Pri tejto položke sme zaviedli dvojitú kontrolu, čo nám umožní preplácať reálnu spotrebu,“ hovorí Droba.
Aké sú možné scenáre?
Pokiaľ by Arriva napokon zmluvu odmietla podpísať, podľa župana by v prospech Bratislavského kraja prepadla zábezpeka vo výške 300-tisíc eur, čo je približne promile hodnoty celého kontraktu. Cestujúci by si to teoreticky nemusel všimnúť.
Samotná župa tvrdí, že v takomto prípade by postupovala podľa zákona a oslovila by ďalších hráčov z tendra. Ponuku na desaťročný kontrakt by teda dostal druhý uchádzač v poradí, ktorým bol Slovak Lines.
„Máme jasné zákonné možnosti, ako vyriešiť situáciu v prípade, ak by Arriva zmluvu nepodpísala. Môžeme pristúpiť k vyhodnoteniu a osloveniu ďalších uchádzačov podľa poradia ich ponúk,“ potvrdzujú zástupcovia župy.
Rozdielom však je, že ponuka firmy Slovak Lines bola o 22 miliónov eur vyššia než ponuka víťaznej Arrivy.
„Stále by však šlo o slušnú úsporu oproti tomu, čo platíme dnes, pričom kvalita cestovania by podľa tejto zmluvy mala aj naďalej rásť,“ dodáva Droba.
S tým však súvisí iná podstatná otázka: bude aspoň Slovak Lines ochotný takúto zmluvu podpísať a jazdiť aj po 15. novembri?
Generálny riaditeľ firmy Pavol Labant hovorí, že áno. Denníku N povedal, že v prípade, že by ich župa vyzvala na podpis zmluvy, sú pripravení do toho ísť.
„Máme k dispozícii všetko, čo k prevádzke potrebujeme. Cestujúci by teda prakticky žiadnu zmenu nezaznamenal,“ hovorí Labant.
Šibeničný termín
Druhý scenár spočíva v tom, že Arriva zmluvu predsa len podpíše. Lehotu na tento krok má do polovice budúceho týždňa. Čo by tento scenár v praxi znamenal?
Zrejme by nastúpila nervozita a s tým spojené pochybnosti, či vôbec je možné za takú krátku dobu plnohodnotne prevziať prímestskú dopravu v kraji. „Dostatočný čas na spustenie každej novej prevádzky pre vysúťaženého prevádzkovateľa je zvyčajne viac ako šesť mesiacov,“ hovorí Arriva.
Nový dopravca si totiž musí zohnať autobusy, stovky šoférov, mechanikov a prenajať celé technické či administratívne zázemie, aby mohol plnohodnotne vystriedať Slovak Lines. Podľa bratislavskej župy však času bolo dosť.
„Arriva uspela v tendri koncom apríla. Potom sa situácia zabrzdila na ÚVO, ktorý sa dlho vyrovnával s námietkami neúspešných uchádzačov. V každom prípade Arriva už pol roka reálne vie, že jej ponuka sa umiestnila na prvom mieste,“ dodáva Droba.
A aby toho nebolo málo, je tu ešte integrovaná doprava. Arriva by sa v relatívne krátkom čase musela pridať do Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja (IDS BK) a zabezpečiť napríklad to, aby ľuďom platili aj po 15. novembri predplatné kupóny.
„Pokiaľ ide o integráciu do IDS BK, prebiehajú rokovania medzi nami a ďalšími zainteresovanými skupinami. Spustila sa práca v odborných skupinách, ktoré sme spoločne kvôli tomuto účelu vytvorili,“ píše Arriva.
Treba stovky šoférov
Na ilustráciu, o čom všetkom je vlastne reč. Slovak Lines zabezpečuje prímestskú autobusovú dopravu pomocou 400 šoférov, 50 pracovníkov údržby a ďalších ľudí, ktorí pracujú na dispečingu, na zákazníckej linke, na sekcii predaja lístkov a podobne.
Vozový park pozostáva z takmer 230 autobusov, ktoré sú vyčlenené výlučne na regionálne linky. Okrem toho má dve servisné centrá, v Bratislave na Rožňavskej ulici a v Malackách, a prenajíma si aj niekoľko nocľahární mimo Bratislavy, kde vodiči prespávajú, aby skoro ráno mohli pristaviť autobus na cestu do hlavného mesta.
Je ťažko predstaviteľné, že by si Arriva dokázala v horizonte pár týždňov vybudovať vlastné zázemie podobného rozsahu: a to aj po zohľadnení faktu, že ide o medzinárodnú skupinu, ktorá by mohla na Slovensko teoreticky stiahnuť posily z iných štátov.
Do úvahy teda pripadá len scenár, pri ktorom by Arriva prevzala ľudí, autobusy, prípadne aj časť technického zázemia od súčasného poskytovateľa, spoločnosti Slovak Lines.
Na strane Slovak Lines by s takýmto riešením nemal byť principiálny problém. Bez zmluvy s krajom sú pre ňu stovky vodičov a autobusov zbytočné.
Otázne teda je len to, či sa dopravcovia dokážu tak rýchlo dohodnúť na podmienkach, ktoré budú akceptovateľné pre obe strany.
„My sme pripravení o týchto témach rokovať, aby zmena dopravcov prebehla čo najplynulejšie. Od kolegov z Arrivy však zatiaľ nemáme vyjadrenie, o čo presne by mali záujem,“ hovorí Labant.
Okrem toho by obaja dopravcovia zrejme rokovali aj o podmienkach využívania novej autobusovej stanice Nivy, ktorej prevádzkovateľom je práve Slovak Lines.
Slovak Lines má síce povinnosť každému dopravcovi umožniť vjazd a výjazd na túto stanicu, pokiaľ má príslušnú licenciu. V areáli je však okrem toho aj parkovisko pre autobusy, umývacia linka, odpočinkové priestory pre vodičov a ďalšie zázemie, ktoré bolo budované s tým, že bude slúžiť pre prímestskú dopravu.
„Zázemie na autobusovej stanici Nivy sme ochotní prenajať nášmu prípadnému nástupcovi za štandardných podmienok,“ dodáva Labant.
Dohoda dopravcov nie je
V čom je teda problém?
Problém je v tom, že o prenájme či prevode týchto kapacít sa zatiaľ intenzívne nerokuje. Medzi Arrivou a Slovak Lines prebehli len sondážne rokovania, avšak na stole nie je nič, čo by sa blížilo k záväzným zmluvám.
„Pokiaľ ide o rokovanie so súčasným dopravcom, s ním sme mohli rokovať až po doručení výzvy od Bratislavského samosprávneho kraja, čo sme aj bezodkladne urobili. Zatiaľ však konštatujeme, že k dohode nedošlo,“ píše Arriva.
Konkrétny príklad:
Podľa Zákonníka práce mal Slovak Lines už v priebehu leta podpísať výpovede tým zamestnancom, ktorí by v novembri mohli prejsť k spoločnosti Arriva – v prípade, že o to budú mať záujem, čo takisto nemusí byť automatické.
Keďže však doteraz nie je jasné, či vôbec Arriva zmluvu s Bratislavským krajom podpíše, ani Slovak Lines zatiaľ výpovede nerozdal.
„Zatiaľ sme len úrad práce informovali o možnom hromadnom prepúšťaní, ale výpovede sme nepodpísali. Sme však pripravení sa operatívne dohodnúť s našimi zamestnancami na rozviazaní pracovného pomeru, aby mohli prestúpiť k Arrive,“ dodal Labant.
Arriva: šoférov už hľadáme
Manažéri Arrivy Denníku N napísali, že konkrétne šoférov intenzívne hľadajú, čo však nemusí priamo súvisieť s Bratislavským krajom. Dopravcovia typu Arrivy potrebujú nových šoférov prakticky všade, kde jazdia.
„V tejto neľahkej situácii sme spustili náborovú kampaň, ktorá je zameraná na nábor nových kolegov – vodičov a vodičky autobusov, ale aj na ostatné profesie. Vodičom ponúkame základnú hodinovú mzdu 6,10 eura, k nej pohyblivú zložku mzdy a príplatky. Minimálna priemerná mzda vodičov bude 1 500 eur,“ píše riaditeľ Ivan.
Pokiaľ by totiž Arriva zmluvu s krajom podpísala, ale nedokázala by dopravu plnohodnotne zabezpečiť, župa by mala možnosť firme na dennej báze vyrubovať sankcie.
Ostrá súťaž
Prejdime k príčinám: ako vôbec súčasný stav okolo bratislavskej prímestskej dopravy vznikol?
Prímestskú autobusovú dopravu si na Slovensku objednávajú a dotujú samosprávne kraje. V minulosti automaticky predlžovali zmluvy pôvodným dopravcom, prípadne robili pokrivené súťaže, v ktorých vopred vybraná firma súťažila sama so sebou.
Takto to urobil konkrétne nitriansky župan Milan Belica (nominant Smeru). Do jeho tendra z roku 2015 sa prihlásila len spoločnosť Arriva, ktorá poľahky získala ďalšiu desaťročnú zmluvu. Ostatní záujemcovia nesplnili podmienky účasti, ktoré si kraj nastavil.
V Bratislavskom kraji však už nastala iná situácia. Úrad župana Drobu vyhlásil v apríli 2020 tender, v rámci ktorého sa odohral reálny konkurenčný boj o to, kto ponúkne jazdy za čo najnižšie dotácie.
Najlacnejšiu ponuku podala Arriva, ktorá si za desaťročnú zmluvu vypýtala 334 miliónov eur. Druhý skončil súčasný dopravca Slovak Lines, ktorého ponuka bola 356 miliónov.
Župan Droba bol s výsledkom tendra spokojný. Odkazuje aj na to, že predpokladaná hodnota zákazky bola stanovená na 388 miliónov.
„Za desať rokov by teda župa mohla ušetriť viac ako päťdesiat miliónov pri spolufinancovaní prímestskej autobusovej dopravy oproti tomu, čo sa predpokladalo,“ hovorí Droba.
Devoloperi zabojovali
Už menej spokojný bol druhý v poradí, dopravca Slovak Lines. Túto firmu vlastní zo 44 percent stále štát (prostredníctvom firmy MH Manažment), keďže prvá Dzurindova vláda urobila pri takzvaných sadkách len čiastočnú privatizáciu.
Väčšinový podiel vlastní HB Reavis, developerská spoločnosť podnikateľa a jedného z najbohatších Slovákov Ivana Chrenka.
Kritici dlhodobo hovorili, že Chrenko kupoval Slovak Lines preto, lebo súčasťou tejto firmy bola stanica na Nivách, ktorú mohli zbúrať, nanovo postaviť a zdevelopovať tak, aby okolo nej mohli vyrásť aj moderné obchodné a kancelárske priestory.
Priebeh tendra na bratislavskej župe však následne ukázal, že HB Reavis bola ochotná zabojovať aj o pokračovanie v prímestskej doprave a že autobusy neboli pre developerskú firmu len nutný prívesok.
Slovak Lines sa teda neuspokojil s výsledkom súťaže a dal podnet (na ÚVO), aby tamojší kontrolóri preskúmali, či Arriva príliš nepodsekla náklady, keď ponúkla o 22 miliónov nižšiu cenu.
„Domnievame sa, že túto službu môže byť problematické zabezpečiť za cenu, ktorú ponúkol náš konkurent, pokiaľ by mal v pláne aj vytvorenie primeraného zisku, ktorý mu povoľuje zákon,“ hovorí šéf spoločnosti Slovak Lines Labant.
Môže za to ÚVO?
Dalo sa tomu predísť?
Denník N sa spýtal Drobu, či nebolo neskoro vyhlasovať tender, pri ktorom bola napríklad lehota na podanie ponúk stanovená na júl 2020 – rok a štyri mesiace pred ukončením súčasnej zmluvy. Konečného víťaza napokon vybrali až koncom apríla tohto roka, čo bol aj podľa Arrivy hraničný termín na prevzatie prímestskej dopravy novým prevádzkovateľom.
Droba odpovedal, že tender podľa neho vyhlásili s dostatočným predstihom. Za jedného z vinníkov aktuálnej situácie označuje Úrad pre verejné obstarávanie: jeho pracovníci sa vraj až príliš dlho zapodievali námietkami neúspešných uchádzačov.
„Úrad na maximum využíval lehoty, ktoré mu dával zákon. Z nášho pohľadu mohol postupovať rýchlejšie a predišli by sme viacerým komplikáciám. Zároveň však treba povedať, že obstarávanie zbytočne zdržovali aj podľa mňa umelo vytvorené námietky zo strany niektorých uchádzačov,“ myslí si Droba.
Podobne to vidia aj manažéri Arrivy. Niektorí neúspešní uchádzači sa totiž ešte odvolávali a až začiatkom začiatkom septembra Rada ÚVO námietky v celom rozsahu zamietla a umožnila župe zaslať Arrive výzvu na podpis zmluvy.
„Je teda zrejmé, že všetky možné lehoty na podávanie námietok i na ich posudzovanie boli využité na maximum. A možná doba mobilizácie v súvislosti s prevzatím dopravy bola, naopak, znížená na absolútne minimum,“ píše generálny riaditeľ Ivan.
Už to mohli podpísať
Čo na to hovorí Úrad pre verejné obstarávanie?
Prirodzene sa ako vinník necíti. Hovorkyňa Janka Zvončeková píše, že rozhodnutia na oboch stupňoch vydal ÚVO v zákonom stanovenej lehote – na prvom stupni napríklad rozhodol na 30. deň odo dňa, keď mu doručili kompletnú dokumentáciu.
Zároveň ÚVO pripomína, že výsledky tendra potvrdil 9. septembra a hneď nato mohla byť zmluva na prímestskú dopravu podpísaná. A to sa ani po takmer troch týždňoch nestalo.
„Dôvody, pre ktoré Bratislavský samosprávny kraj nepristúpil k uzavretiu zmluvy s uchádzačom, ktorého vyhodnotil ako úspešného, nám nie sú známe,“ dodáva Zvončeková.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dnes na DennikE.sk
