Zrýchlený rast cien bude len dočasný, predpovedá NBS

• Priemerná inflácia sa budúci rok vyšplhá k 4 percentám, rast reálnych miezd sa napriek tomu udrží nad nulou.
• Centrálna banka znížila prognózu rastu ekonomiky na tento rok, zasiahne ju nedostatok komponentov a tretia vlna pandémie.
• Nízka miera zaočkovanosti spôsobí výrazný výpadok domácej spotreby.

Ekonomický rast na Slovensku sa tento rok citeľne spomalí, zatiaľ čo ceny porastú výrazne rýchlejšie, ako sa čakalo ešte pred troma mesiacmi. Oba javy však budú len dočasné, povedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Centrálna banka v utorok predstavila aktualizovanú makroekonomickú prognózu, podľa ktorej priemerná inflácia tento rok dosiahne 2,4 percenta, teda o 0,7 percentného bodu viac, ako predpovedala v júni. Budúci rok dosiahne priemerný rast cien dokonca 3,9 percenta, ale už o rok neskôr sa vráti tesne nad dvojpercentný inflačný cieľ.

„[Problémy] by mohli pretrvávať dlhšie. A sú tu isté obavy, že ak by trvali dlhšie, mohli by sa preniesť do mzdových vyjednávaní aj na ďalší rok,” povedal Kažimír novinárom pri predstavení prognózy. Ďalším rizikom je studená zima, ktorá by ešte viac potlačila ceny energií nahor, alebo ak by horší ako očakávaný pandemický vývoj na dlhší čas utlmil medzinárodný obchod.

Zrýchlený rast cien síce ukrojí z rastu reálnych miezd na Slovensku, aj tak sa však udrží nad nulou. Po zohľadnení inflácie mzdy porastú podľa aktuálnej predpovede tento rok o 2,3 percenta a budúci rok o 1,3 percenta.

Prudký nárast spotrebiteľských cien sa netýka len Slovenska. Deje sa to na celom svete a dôvodom je najmä nerovnomerné zotavovanie sa rôznych častí globálnej ekonomiky po pandémii, keď niektoré fabriky stále zostávajú zatvorené a ochromená je aj medzinárodná doprava. Infláciu ťahajú nahor aj ceny energií, a to nielen pre silnejúci dopyt po elektrine, ale aj pre prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Aj keď niektoré centrálne banky na rastúcu infláciu reagujú zvyšovaním úrokových sadzieb, Európska centrálna banka, ktorá riadi menovú politiku v eurozóne vrátane Slovenska, je zatiaľ pokojná a svoj uvoľnený postoj sa neponáhľa meniť. Podobne ako Kažimír to vysvetľuje dočasnosťou faktorov, ktoré ovplyvňujú ceny v súčasnosti.

Česká národná banka pritom zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu už dvakrát a avizovala, že tak urobí znovu už tento týždeň.

Nedostatok komponentov v priemysle a očakávaná tretia vlna covidu spôsobili, že slovenská centrálna banka predpovedá v porovnaní so svojou júnovou prognózou aj výrazné spomalenie ekonomického rastu. Ekonomika sa na predkrízovú úroveň dostane až začiatkom budúceho roka.

"Sme exportne orientovaná ekonomika, a preto nie je ťažké dať si dve a dve dokopy," povedal Kažimír. "Ak trpíte nedostatkom komponentov na výrobu áut, nevyrobíte ich a následne ich ani nemôžete vyviezť tým, ktorí si to auto chcú kúpiť. A toto je scenár v mnohých odvetviach."

Slovenská ekonomika podľa NBS dopláca aj na nízku zaočkovanosť. Tento a budúci rok to spolu spôsobí zhruba miliardový výpadok spotreby domácností, najmä v sektore služieb. Ak by zaočkovanosť bola porovnateľná s najlepšími krajinami Európskej únie, prepad by bol len tretinový.

Hrubý domáci produkt tak tento rok porastie 3,5-percentným tempom, zatiaľ čo v júni NBS predpovedala rast o 4,5 percenta. Počas ďalších dvoch rokov však ekonomika podľa odhadov centrálnej banky časť strát dobehne, rast sa v roku 2022 vyšplhá až na 6,3 percenta.