Denník N

Čo nás čaká túto zimu – tri scenáre vývoja energetickej krízy

Ilustračné foto – JumpStory
Ilustračné foto – JumpStory
  • Je koniec septembra a my už vieme, že zásobovanie plynom a aj celkovo energiami počas nadchádzajúcej zimy už nemáme úplne vo svojich rukách, ale budeme závislí od klimatických pomerov a teplôt.
  • V nasledujúcom texte ponúkame tri scenáre vývoja energetickej krízy, ktorá má veľkú šancu zmeniť politické aj ekonomické pomery nielen v Európe, ale aj na celom svete.
  • V horších prípadoch nebude mať slovenská vláda na výber a bude musieť minimálne regulovať dodávky plynu do firiem, aby aspoň zabezpečila teplo pre obyvateľov.  

Autor je energetický analytik

Energetická kríza, ktorá je s blížiacou sa zimou čoraz reálnejšou, je a bude iná ako tá, čo nás zasiahla v mrazivom januári 2009.

Vtedajšie náhle úplné zastavenie ruských dodávok plynu cez Ukrajinu malo len krátkodobý a úzko lokálny charakter na Slovensko a Balkán. Zvyšok Európanov vrátane našich susedov mali plynu dostatok a svet ju takmer nezaregistroval.

Dnes tu máme globálnu krízu, ktorá sa zatiaľ najcitlivejšie prejavuje v Európe a vo vyspelých krajinách Ďalekého východu, hlavne v Číne. Ale majú s ňou problémy aj Rusi, ktorí sa od leta boria nielen s raketovým nárastom cien pohonných hmôt, ale dokonca v mnohých regiónoch s ich fyzickým nedostatkom, aj keď to ani zďaleka nedosahuje rozmery, aké dnes vidíme v „pobrexitovej“ Veľkej Británii.

Súčasná energetická kríza je súčasťou globálnych turbulencií spôsobených pandémiou covidu-19 vrátane prudkých výkyvov vo výkonnosti svetovej ekonomiky spojených dnes už aj s inflačnými tlakmi, ktorých korene však siahajú až k finančnej kríze z rokov 2008 a 2009.

Všetky najväčšie centrálne banky sveta už desať rokov pumpujú do globálnej ekonomiky obrovské masy peňazí určené na viac alebo menej rozumné masívne vládne podporné programy rôzneho charakteru.

Zdá sa, že to môže byť aj prvá vážna kríza konca éry fosílnych palív, keď okrem vyššie uvedených faktorov tu máme globálny problém s klimatickými zmenami, ktoré ohrozujú prosperitu celého ľudstva, pričom je to samotný človek, ktorý je hlavnou príčinou týchto rýchlych zmien.

Mnohí ľudia si so znepokojením až frustráciou kladú otázky, čo sa to deje s politickými elitami a celými spoločnosťami a národmi, ktoré v posledných rokoch prejavujú dovtedy nevídané nálady, postoje, ale aj rozhodnutia.

Príčiny a pozadie týchto politicko-sociálnych turbulencií nie je možné oddeliť práve od spomínaných procesov. Preto podceňovať túto energetickú krízu by mohlo byť veľkou chybou.

Ak rozhodujúce globálne centrá obchodu a bezpečnosti, akými sú nepochybne Európska únia a krajiny Ďalekého východu na čele s Čínou, nebudú mať počas nadchádzajúcej zimy dostatok energie na zabezpečenie plynulého chodu priemyslu, služieb a v neposlednom rade na zohriatie svojho obyvateľstva, tak to nemôže nemať zásadné a dnes ťažko predstaviteľné krátkodobé, ale aj dlhodobé dopady na vývoj celej civilizácie.

Kde sme

Už dnes celú svetovú ekonomiku a aj životnú úroveň ľudí ovplyvňuje raketový nárast cien všetkých základných energetických surovín (ropa, plyn, uhlie) a následne aj cien elektrickej energie a tepla.

Ceny zemného plynu v Európe aj Ázii lámu každým dňom nevídané historické rekordy. Ropa a uhlie tiež výrazne zdraželi.

Avšak okrem ceny nás začína trápiť fyzický nedostatok samotných zdrojov. V Európe sa to prejavuje pri plyne, čo nám ukazuje podpriemerná úroveň zásob v podzemných zásobníkoch plynu oproti desaťročnému priemeru. A to zhruba o mesiac sa na väčšine kontinentu rozbieha naplno vykurovacia sezóna.

Zásoby na Slovensku sú tiež menšie, ako je obvyklé. Hlavnými skladovateľmi plynu sú štátny SPP, ruský Gazprom a niektorí nemeckí a francúzski obchodníci s plynom. Gazprom má prenajaté značné skladovacie kapacity hlavne v Nemecku, Rakúsku či Holandsku a práve tieto krajiny vykazujú výrazne podpriemernú výšku zásob.

Príkladom je najväčší nemecký zásobník Rehden, ktorého kapacita 4,2 mld. metrov kubických zhruba zodpovedá ročnej spotrebe plynu na Slovensku, ktorý úplne kontroluje ruský koncern a má ho zaplnený len z piatich percent (pred rokom bol zásobník plný na 87 percent).

Súčasne Gazprom od augusta nepredvídateľne a bez zrozumiteľných technicko-obchodných dôvodov výrazne kráti dodávky svojho plynu predovšetkým cez jeden z kľúčových plynovodov Jamal-Európa, ktorý smeruje z Ruska do Nemecka.

Obmedzovanie dodávok sa deje aj tento posledný septembrový týždeň a len tretinové dodávky avizujú Rusi aj na október.

Z Číny nám zase prichádzajú správy o masívnej regulácii a obmedzovaní dodávok elektrickej energie pre rozsiahle priemyselné a obytné aglomerácie. Zima sa pritom ešte ani nezačala a leto sa už skončilo, takže zaťaženie odberu z dôvodu ohrevu alebo chladenia by malo byť teraz minimálne.

Presné dôvody nepoznáme, ale malo by to tiež súvisieť s nedostatkom plynu a obmedzovaním výroby v uhoľných elektrárňach z rôznych prevádzkových, cenových, ale aj ekologických dôvodov. Čínsky spotrebiteľ sa preto začína obzerať po dieselagregátoch a vykurovacích olejoch, čo zase môže následne vystreliť cenu ropy.

Je koniec septembra a my na základe predchádzajúcich faktov preto vieme, že zásobovanie plynom, a teda celkovo energiami, počas nadchádzajúcej zimy už nemáme úplne vo svojich rukách, ale budeme závislí od klimatických pomerov a teplôt.

Treba zdôrazniť, že spotreba plynu a energií na teplo sa s každým jedným stupňom mrazu dole zvyšuje exponenciálne hore.

Skúsme sa preto aspoň trošku zamyslieť nad možnými scenármi vývoja na nasledujúce mesiace.

Negatívny scenár

Ak bude zima v Európe chladnejšia alebo výrazne dlhšia, ako bol priemer posledných piatich zím, alebo stačí, ak nás zasiahne niekoľko, aj keď len krátkodobých vĺn mrazivého arktického vzduchu, tak niekedy ku koncu zimy,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Plynovod Nord Stream

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie