Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Technologickú spoluprácu Spojených štátov a EÚ môže zabrzdiť viacero problémov

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, americký prezident Joe Biden a predseda Európskej rady Charles Michel pred samitom USA - EÚ v Bruseli. Archívne foto - TASR/AP
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, americký prezident Joe Biden a predseda Európskej rady Charles Michel pred samitom USA – EÚ v Bruseli. Archívne foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Washington a Brusel začali rokovania o technologickej spolupráci, rozdiely však ostávajú
  • Komisia sľubuje balík opatrení na znižovanie cien energií
  • Posun k elektromobilite si vyžiada nové zručnosti

1. Transatlantickú technologickú spoluprácu môže zhatiť množstvo rozdielov

Stredajšie prvé stretnutie americko-európskej Rady pre obchod a technológie v americkom Pittsburghu má naštartovať novú (lepšiu) kapitolu transatlantických vzťahov. Intenzívnejšiu spoluprácu si želá Washington, Brusel a spolu s ním aj väčšina členských krajín. Zhatiť ju však môžu rozdielne očakávania aj pretrvávajúce rozdiely.

V akých oblastiach má spolupráca prebiehať

Spolupráca v oblasti nových technológií (najmä pri vytváraní technologických štandardov) bola jednou z prvých európskych ponúk pre nového amerického prezidenta.

Obchodná a technologická rada má fungovať v desiatich pracovných skupinách, zameraných na technologické štandardy, bezpečnosť dodávateľských reťazcov, riadenie dát, vývozné kontroly, vyhodnocovanie investícií či otázky globálneho obchodu.

Hoci si obe strany chcú ponechať „regulačnú autonómiu“, Washington a Brusel chcú hľadať spoločný prístup k novým technológiám a ich regulácii – napríklad umelej inteligencii. Spolupracovať chcú aj pri obmedzovaní rastúceho trhového vplyvu veľkých technologických spoločností – Alphabet (Google), Facebook, Apple a Amazon.

Jednou z kľúčových tém prvého stretnutia, najmä pre Spojené štáty, je riešenie globálneho nedostatku polovodičov.

Prečo je dôležitá

Európa od spolupráce očakáva najmä posilnenie vplyvu pri vytváraní globálnych technologických štandardov. EÚ síce môže operovať veľkým a zaujímavým trhom pol miliardy spotrebiteľov. Prakticky žiadna z popredných globálnych digitálnych spoločností však nepochádza z Európy.

Spojené štáty zas hľadajú spojencov v zápase s Čínou (hoci Európa sa snaží konfrontáciu tlmiť).

Plánovanú spoluprácu môže utlmiť či úplne zhatiť viacero faktorov, podrobnejšie sa im venujeme v nasledujúcej časti. Iniciatívu sa však oplatí všímať si z viacerých dôvodov:

  • Môže viesť k definovaniu štandardov v kľúčových technológiách, ako je umelá inteligencia či zhromažďovanie, spracovávanie a využívanie veľkých dát, a to aj v citlivých oblastiach prieniku technológií, etiky a práva.
  • Možný je aj spoločný postup v oblastiach, kde obe strany cítia strategickú zraniteľnosť (napríklad prístup k niektorým strategickým surovinám či rozvoj technológií).
  • Spoločný postup pri skríningu investícií do strategicky citlivých oblastí (energetická, dopravná, informačná infraštruktúra a pod.) môže otvoriť trhy vzájomným investíciám, ale aj zvýšiť bariéry (či ochranu) pred investíciami z tretích krajín, najmä z Číny.
  • Žiadne kolo ďalšej liberalizácie globálneho obchodu nás v dohľadnej budúcnosti nečaká. Transatlantická spolupráca by však mohla pomôcť sfunkčniť Svetovú obchodnú organizáciu vrátane jej mechanizmov na riešenie obchodných sporov.

Čo ju môže zbrzdiť

Prehlbovanie spolupráce môže naraziť na politické konflikty. Príkladom je nečakaný nový bezpečnostný pakt medzi Spojenými štátmi, Spojeným kráľovstvom a Austráliou, v dôsledku ktorého stratilo Francúzsko lukratívny kontrakt na dodávky ponoriek do Austrálie. Ochladenie francúzsko-amerických vzťahov prvé zasadnutie Rady nezablokovalo. Parížu sa však podarilo oslabiť pôvodne plánované záväzky spolupráce na výrobe polovodičov.

Problémy môžu spôsobiť aj oblasti, v ktorých EÚ a USA nemajú kompatibilné pravidlá. Príkladom je ochrana osobných údajov: súdny dvor EÚ vyhlásil za neplatné už dve transatlantické dohody o transfere dát. Dôvodom bola nedostatočná ochrana osobných údajov európskych občanov v Spojených štátoch. Otázkou je, či je možné nájsť riešenie bez toho, aby EÚ oslabila svoje pravidlá ochrany osobných údajov alebo Spojené štáty obmedzili prístup svojich bezpečnostných orgánov k dátam z Európy.

Spolupráca sa bude ťažko budovať v oblastiach, kde jedna či druhá strana nemá dohodnuté vlastné pravidlá. Príkladom je skríning investícií v citlivých sektoroch – Európska únia o spoločných pravidlách stále rokuje, kontrolu zatiaľ držia v rukách jednotlivé členské krajiny.

V niektorých sektoroch zas môžu USA a EÚ deklarovať spoluprácu, sú však aj čiastočnými konkurentmi. Príkladom je výroba čipov. Obe strany majú záujem na znížení závislosti od ázijských dodávateľov. Pri získavaní investícií do vlastných výrobných kapacít si však konkurujú.

2. Komisia sľubuje balík opatrení na znižovanie cien energií

Ilustračné foto N – Tomáš Hrivňák

Rastu cien energií v Európe sme sa venovali už minulý týždeň. Opatrenia proti zdražovaniu prijímajú aj ďalšie krajiny – Taliansko oznámilo trojmiliardový balík. Aktivity chystá aj Európska komisia. Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová na stretnutie ministrov hospodárstva členských krajín prišla s návrhom, že Brusel vypracuje usmernenia, ktoré krajinám pomôžu v nasledujúcich týždňoch čeliť zvýšeniu cien.

V októbri budú o cenách energií rokovať na samite lídri EÚ.

Čo plánuje Komisia

Balík opatrení má pomôcť vládam, aby sa zorientovali v možnostiach rýchlej reakcie na cenové skoky v rámci pravidiel Únie. Môžu pritom prispôsobovať daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane alebo využiť priamu podporu na ochranu spotrebiteľov pred vysokými nákladmi.

Niektorí však žiadajú viac koordinácie. Španielsko vyzýva na spoločný postup proti manipulácii cien energetickými firmami.

Faktom je, že jednotlivé krajiny riešia problém zatiaľ rozdielne. Niektoré vlády vrátane vlád Španielska, Talianska a Grécka uviedli, že zvažujú vnútroštátne opatrenia, ako sú subvencie alebo cenové stropy, ktoré majú občanov chrániť pred rastúcimi nákladmi v čase, keď sa ekonomiky zotavujú z pandémie koronavírusu.

Slovenská vláda chce napríklad obmedzením dotácií pre fotovoltiku prispieť k zníženiu koncovej ceny pre domácnosti aj pre priemysel. Regulačný úrad zasa plánoval ovplyvniť niektoré zložky, ktoré tvoria konečnú cenu elektriny, ako je napríklad cena za prenos, tarifa za prevádzkovanie systému či cena za distribúciu.

Nemecko, naopak, uviedlo, že nevidí potrebu vládnych intervencií v boji proti rastúcim cenám plynu.

Čo bude nasledovať

Pri predikciách vývoja cien je kľúčová otázka, čo ich rast spôsobuje.

Niektorí európski politici aj Spojené štáty vidia za rastom cien manipulácie ruského Gazpromu. Rusko viní európskych odberateľov, ktorí podľa neho preferujú nákupy na spotových trhoch, citlivých na cenové výkyvy.

Podľa riaditeľa Medzinárodnej energetickej agentúry za zdražovanie nemôže zelená transformácia energetiky, ale práve pokračujúca závislosť od fosílnych palív.

Analytici agentúry Fitch predpokladajú, že plyn bude drahý až do konca zimnej vykurovacej sezóny. Príčinou sú aj prázdne zásobníky v Európe.

3. Posun k elektromobilite si vyžiada nové zručnosti

Ilustračné foto – TASR/AP

Európska únia plánuje postupné utlmenie predaja osobných automobilov so spaľovacím motorom. Rovnaké plány oznámili aj viacerí výrobcovia automobilov. Neznamená to, že benzínové a naftové motory hneď zmiznú. No nové autá uvádzané na trh budú čoraz viac používať alternatívne pohony.

V pretekoch o technologického nástupcu spaľovacích motorov vyhráva v segmente osobných áut elektromotor. Ako však prechod k elektromobilite ovplyvní automobilový sektor, ktorý je pre európsku ekonomiku mimoriadne dôležitý?

Zamestnanosť

V súčasnosti zamestnávajú automobilky 5,7 milióna ľudí. Podľa analýzy Boston Consulting Group, spracovanej pre priemyselné združenie Platforma pre elektromobilitu, klesne ich počet do roku 2030 len o menej ako jedno percento.

Transformáciu osobnej dopravy však omnoho viac pocítia výrobcovia spaľovacích motorov a ich súčastí. V týchto segmentoch klesne zamestnanosť o 20 až 42 percent, stratí sa pol milióna pracovných pozícií.

Čiastočne ich nahradí desaťpercentný nárast miest (celkovo 300-tisíc) vo firmách, ktoré sú dodávateľmi súčiastok pre bezemisné technológie.

Znamená to, že prechod k elektromobilite bude znamenať čistú stratu pracovných miest? Nie nevyhnutne. Platforma pre elektromobilitu predpokladá zvýšený dopyt po zamestnancoch vo výrobe energií a pri budovaní infraštruktúry potrebnej na nabíjanie áut.

Zručnosti

Dôležité sú však zručnosti. Združenie, ktorého členmi sú aj automobilky Tesla, Renault a Nissan, upozorňuje, že firmy by sa mali zamerať na investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Rozvoj nových zručností zabezpečí, aby zamestnancov automobiliek neohrozila nezamestnanosť a rastúci sektor netrpel nedostatkom pracovnej sily.

Ďalšie správy

Rast inflácie je pravdepodobne krátkodobý, povedala šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Europoslancom povedala, že hlavnými dôvodmi rastu cien sú zdražovanie energií, dočasné zmeny v DPH a narušenie globálnych dodávateľských reťazcov spôsobené pandémiou. V auguste dosiahla inflácia v eurozóne 3 percentá. Po odčítaní efektu cien energií je však na 1,7 percentách, teda pod dvojpercentným limitom. Podľa ECB by mala eurozóna v tomto roku zaznamenať celkovo 2,2-percentný nárast cien, v nasledujúcom 1,7 percenta a 1,5 percenta v roku 2023.

Inflácia v eurozóne: vývoj a odhad

Zdroj: ECB

Európska komisia chce harmonizovať nabíjacie porty pre elektronické zariadenia. Štandardom pre všetky smartfóny, tablety, fotoaparáty či slúchadlá a prenosné herné konzoly sa má stať technológia rýchlonabíjania USB-C. Nové elektronické zariadenia sa navyše už nebudú predávať spolu s novými nabíjačkami. Navrhnutú revíziu smernice musí schváliť europarlament aj členské štáty. Po schválení začne plynúť 24-mesačné prechodné obdobie, aby mali výrobcovia dosť času na prispôsobenie sa novým pravidlám.

Členské štáty EÚ sa zatiaľ nedokázali dohodnúť na spoločnom negociačnom mandáte globálnej klimatickej konferencie COP26, ktorá sa bude konať v novembri v Glasgowe. Centrom sporu je, ako často by mali krajiny revidovať svoje národné príspevky k znižovaniu emisií – ciele, ktoré si každá krajina definuje sama, ale ktoré majú byť pravidelne revidované podľa vývoja globálneho otepľovania. Väčšina európskych krajín presadzuje päťročný cyklus. Častejšie revízie podľa nich umožnia ambicióznejšie ciele a lepšiu kontrolu ich napĺňania. Ďalšie štáty vrátane Bulharska, Poľska a Rumunska chcú, aby si krajiny mohli vybrať medzi päť- a desaťročnou periódou.

Skupina desiatich krajín vrátane Slovenska žiada zachovanie princípu krajiny pôvodu v európskom zákone o digitálnych službách. Podľa tohto princípu spadá firma pod jurisdikciu tej krajiny, v ktorej má oficiálne sídlo jej centrála. Francúzsko a niektoré ďalšie štátu však chcú, aby pre firmu platili zákony krajiny, na ktorej trhu pôsobí. Desať krajín vedených Írskom je proti. V spoločnom vyhlásení hovoria, že princíp krajiny pôvodu je pri cezhraničnom podnikaní nevyhnutným na poskytnutie právnej istoty. Špecificky dôležitý je pre digitálne služby, ktoré sú svojou povahou cezhraničné.

Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie podporil návrh zelenej taxonómie investícií. Časť poslancov sa ho neúspešne pokúsila zablokovať, jedným z dôvodov bolo nezahrnutie zemného plynu a jadrovej energie medzi zelené investície. Okrem Európskeho parlamentu musia zelenú taxonómiu podporiť aj zástupcovia členských krajín. V podobnom duchu hlasoval Európsky parlament aj v súvisiacej otázke: podporil vylúčenie infraštruktúry pre fosílne palivá z financovania programom TEN-E. Plynárenské projekty tak v budúcnosti nebudú môcť získať peniaze 5,8-miliardového fondu. Výnimkou sú len tie, ktoré boli už v minulosti zaradené medzi projekty spoločného európskeho významu.

Spojené štáty ponúkajú krajinám v strednej a východnej Európe spoluprácu pri využívaní jadrovej energie. Americká ministerka energetiky Jennifer Granholmová oznámila vytvorenie Partnerstva pre transatlantickú spoluprácu v oblasti energetiky a klímy (P-TECC). Cieľom programu financovaného americkou vládou je posilniť využívanie čistých technológií v regióne strednej a východnej Európy. Spoluprácu na využívaní jadra rozvíja intenzívne Poľsko. V októbri minulého roka podpísala Varšava s USA 30-ročnú medzivládnu dohodu o civilnom využití jadrovej energie. Prvé reaktory by mali začať fungovať v roku 2033. Minulý týždeň zase poľská spoločnosť KGHM, ktorá ťaží a spracováva meď, podpísala memorandum o porozumení s americkou NuScale Power o vývoji minimálne štyroch malých jadrových reaktorov, ktoré budú vyrábať energiu pre prevádzky KGHM.

Spojené štáty iniciovali globálnu koalíciu proti potravinovej politike EÚ. Vytvorenie medzinárodnej koalície zameranej na produktivitu poľnohospodárstva oznámil na stretnutí G20 vo Florencii americký minister poľnohospodárstva Tom Vilsack. Dôvodom sú obavy, že ak by európsku stratégiu Z farmy na stôl (F2F) implementovali aj iné krajiny, viedlo by to k poklesu produkcie a nárastu cien potravín. Podľa správy pripravenej pre americké ministerstvo poľnohospodárstva by globálne prijatie európskej stratégie znížilo produkciu o 4 percentá a ceny potravín zdvihlo o 89 percent. Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski tvrdí, že sa vplyvu na produkciu neobáva a za stratégiou stojí.

Štatistika: Počet ľudí pracujúcich z domu narástol na Slovensku iba mierne, najviac v Bratislave a na východe

Minulý rok narástol v Únii podiel ľudí pracujúcich z domu viac ako dvojnásobne. V roku 2020 pracovalo zvyčajne z domu 12 percent zamestnaných, počas predchádzajúceho desaťročia sa ich podiel pohyboval medzi 5 a 6 percentami.

Aj tu však vidno výrazné regionálne rozdiely. Zatiaľ čo v Helsinkách a okolí pracovalo z domu 37 percent ľudí, v mnohých regiónoch strednej a juhovýchodnej Európy menej ako 5 percent.

Štruktúra ekonomiky, dostupnosť infraštruktúry a ďalšie faktory ovplyvnili aj mieru rastu práce z domu. Najvýraznejší bol vo Fínsku, Írsku, niektorých regiónoch Beneluxu či Nemecka. Na Slovensku narástla pravdepodobnosť práce z domu najviac v Bratislave a na východe krajiny (2,5 až 6,9 percenta). Na západe a v strede krajiny bol nárast minimálny (0 až 2,5 percenta).

Medziročná zmena podielu ľudí pracujúcich zvyčajne z domu v roku 2020

(porovnanie s rokom 2019, zamestnaní ľudia vo veku 20-64 rokov)

Zdroj: Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie