Čo sa deje pri blackoute? Keď nepomôže vypnúť pol krajiny, prichádza kolaps. Potom sa zapínajú elektrárne, ktoré „štartujú z tmy“
- Pre možný nedostatok plynu v plynových elektrárňach je počas tejto zimy v Európe zvýšená pravdepodobnosť blackoutov. Naposledy sa také niečo stalo v januári, keď sa po problémoch v Chorvátsku problémy šírili celým kontinentom a napríklad vo Francúzsku a Taliansku preto museli obmedzovať dodávky firmám.
- Na rozdiel od situácie, keď vypadne elektrina v dome alebo v bytovke, je blackout iný v tom, že elektrinu nemá nikto široko-ďaleko.
- Energetici sa snažia takémuto scenáru v prvom rade zabrániť. Ak k nemu dôjde, časti energetických sústav sa medzi sebou automaticky odpájajú, aby zachránili aspoň samy seba.
- Nemocnice, letiská, výškové budovy a správcovia cestných signalizácií by si mali pred nadchádzajúcou zimou preveriť funkčnosť záložných agregátorov.
Blackout nie je koniec sveta, no značná časť Európy, vrátane Slovenska, môže počas neho ostať na pár hodín paralyzovaná. Energetici sú na takýto scenár pripravení, no v prvom rade sa mu snažia zabrániť.
„Na pozadí neustále simulujeme výpadok jedného kritického prvku na Slovensku. Sústava musí byť nastavená tak, aby takýto výpadok zvládla,” vysvetľuje Martin Jedinák zo Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS).
Ak dôjde niekde v elektrizačnej sústave v Európe k poruche, ako sa to stalo napríklad začiatkom roka v Chorvátsku, systémy spustia kaskádu protiopatrení. Na konci je vypnutie dodávok elektriny do regiónov, ktoré môžu byť väčšie než celá krajina.
To, že sa v posledných dňoch hovorí o tom, ako by výpadok plynových elektrární, napríklad v Nemecku, mohol zasiahnuť aj nás, je spôsobené prepojenosťou elektrizačných sústav.
Netreba si to však predstavovať tak, že pri blackoute zhasne napríklad celé Slovensko a v susednej dedine za hranicami budú stále svietiť. Jednotlivé celky sústavy nekopírujú štátne hranice.
„Skôr sa môže stať, že Slovensko bude napríklad rozdelené na polovicu,” opisuje
