Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Stavbári sa hlásia do Kmotríkovej súťaže, chcú stavať štátny štadión

Takto si štadión pre svoj Slovan predstavoval Ivan Kmotrík. Foto – TASR
Takto si štadión pre svoj Slovan predstavoval Ivan Kmotrík. Foto – TASR

Štát už vie, že zaplatí štadión za 45 miliónov eur, no nevie, či bude vyzerať tak, ako si ho nakreslili u Ivana Kmotríka. Majiteľ Slovana už má ponuky od záujemcov, ktorí by ho chceli postaviť.

Ten, kto postaví nový Národný futbalový štadión, môže dobre zarobiť a aj sa podpísať pod jednu z budúcich dominánt hlavného mesta Slovenska. Firmy, ktoré majú záujem o zákazku za 45 miliónov eur, ktorú sľúbila preplatiť vláda, sa mohli prihlásiť do 30. septembra.

Presný počet prihlásených firiem ani všetky ich mená však zatiaľ nie sú známe.

Potvrdené je, že medzi nimi bude Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo. „Naša spoločnosť predložila ponuku v tomto tendri,“ povedala hovorkyňa firmy Edita Novotná.

Do súťaže sa pôvodne plánovala zapojiť aj spoločnosť IngSteel, ktorá sa zviditeľnila veľkou rekonštrukciou hokejového štadióna na majstrovstvá sveta. Býva mediálne spájaná s Jurajom Širokým, no firma to odmieta. Podklady si vyzdvihla, no napokon ponuku nepredložila, informovala nás spoločnosť.

V tendri vyberá Kmotríkova akciovka

O ďalších prihlásených firmách zatiaľ vyhlasovateľ tendra – akciová spoločnosť Národný futbalový štadión, ktorá patrí do portfólia Ivana Kmotríka – nechce hovoriť. „Prišli nejaké ponuky, ale nemôžeme o tom počas verejného obstarávania povedať nič bližšie,“ reagovali.

Prečo manažuje tender na štátny štadión Kmotríkova firma? Kmotríkov manažér Pavel Komorník to vysvetľuje tým, že ide o čas.

Pôvodne mal totiž štát zadotovať štadión sumou 27 miliónov eur, zvyšok mal dať podnikateľ sám. Keď však premiérovi Robertovi Ficovi majiteľ Slovana oznámil, že takúto investíciu nezvláda, predseda vlády súhlasil, že štadión zaplatí štát celý.

Kým sa rozhodne, či zadotuje taký štadión, aký naprojektoval bez súťaže architekt a Kmotríkov kamarát Karol Kállay, nechcú v Národnom futbalovom štadióne strácať čas. Ak by sa totiž štát rozhodol, že preberie projekt, ako ho vypracovali pre Kmotríka, rovno by mohli siahnuť po víťazovi tendra a poveriť ho, aby začal stavať.

V tom prípade by štadión mal stáť najneskôr 31. decembra 2017, vysvetľuje Komorník. Dodal, že tender nerobia sami, v hodnotiacej komisii má poradný hlas aj človek z ministerstva školstva.

Ako videl štadión Kmotrík

  • Areál mal celý stáť asi 70 miliónov eur. Zahŕňal stavby na približne 54 000 metroch štvorcových.
  • Z toho vyše 50 miliónov eur malo ísť do štadióna. Z nich sa očakávalo, že štát preplatí 27,2 milióna eur, no najviac 40 %.
  • Futbalová aréna má mať podľa štúdie vplyvov na životné prostredie kapacitu okolo 21-tisíc miest. 
  • Kmotríkovi vyčítali, že si architektonický návrh nevybral v súťaži, a teda nevedno, či nemohol byť krajší alebo lacnejší.
  • Návštevníci komplexu mali mať k dispozícii takmer tisíc parkovacích miest.
  • Okrem štadióna mali vzniknúť aj komerčné priestory. Kmotrík mal v pláne budovu s kancelárskymi priestormi a aj vyše 300 bytov. 
  • Kmotrík plánoval aj „malé zariadenia cestovného ruchu“, teda pravdepodobne hotel.
  • Štát hovorí, že komerčné časti preplácať nebude.

„Národný futbalový štadión je separátna akciová spoločnosť, na ktorú štát nemá žiadny vplyv,“ odpísalo ministerstva školstva, keď sme sa nedávno pýtali, čo hovoria na to, že súkromná firma vypisuje tender na práce na štátnej zákazke.

Ministerstvo teraz čaká, ako im so štadiónom poradí poradenská spoločnosť KPMG. Mala by už o pár týždňov povedať ministerstvu, či je najlepšie riešenie prebrať to, čo sa už naprojektovalo, alebo sa dá za 45 miliónov eur získať aj iný, lepší či krajší štadión.

To, že projekt mohol byť lepší, keby naň bola súťaž, štátu vyčítajú architekti. „Upozorňujeme, že verejným investíciám by mali predchádzať súťaže návrhov. O tom, či to nerobiť aj pri tomto štadióne, už bola pochybnosť, keď štát plánoval podporiť jeho stavbu ešte ako súkromnú iniciatívu sumou 27 miliónov eur,“ upozornil šéf Slovenskej komory architektov Imrich Pleidel.

Ak architekti nesúťažili, nemôžeme vedieť, či za 45 miliónov eur nemôžu daňoví poplatníci prispieť aj na krajší alebo funkčnejší štadión.

Otázkou tiež je, či zákon pripúšťa možnosť len tak prevziať projekt súkromníka a preplatiť ho, ak žiadna súťaž návrhov neprebehla.

Štadión môže byť neskôr

Komorník upozorňuje, že celú prípravu štadióna by súťaž nových návrhov posunula v čase naspäť. Tvrdí, že skôr než v roku 2020 by sme sa ho v takom prípade nedočkali.

Dodáva, že ani s Kállayovým projektovaním štadióna to nebolo len tak. Najprv navštívili desiatky štadiónov po celom svete, aby sa poučili z chýb iných, zistili, čo je pre štadión dobré a čo už nie.

Možností, ako sa to všetko môže skončiť, je však ešte viac. Keď Národný futbalový štadión súťaž vypisoval, zadal stavbárom základné parametre, ale dodať majú aj realizačnú dokumentáciu. V projekte sa teda ešte môžu robiť zmeny, ak to štát uzná za vhodné.

Otázne potom bude, kde je hranica zmien, ktoré budú zúčastnení stavbári považovať za také, s akými rátali, keď sa do súťaže hlásili.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia predstavila mimoriadny rozpočet na mimoriadne časy

Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto - TASR/AP
Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto – TASR/AP

Z rôznych názorov na podobu ekonomického ozdravenia EÚ sa Ursula von der Leyenová priklonila k návrhu Francúzska a Nemecka, komentuje Marián Koreň z portálu Euractiv.sk 750-miliardový plán Európskej komisie na pomoc ekonomikám.

Minúta po minúte

Zdieľať

Microsoft chce nahradiť niekoľko desiatok novinárskych pozícií systémom umelej inteligencie. Podľa denníka The Seattle Times sa opatrenie dotkne asi 50 pracovných miest v produkcii spravodajstva pre web MSN, ktorý Microsoft prevádzkuje.

Túto prácu teraz robia agentúrni zamestnanci, ktorých služby už však spoločnosť po 30. júni nechce využívať.

„Ako všetky spoločnosti pravidelne vyhodnocujeme našu obchodnú činnosť,“ uviedol Microsoft vo vyhlásení.  „To niekedy môže vyústiť vo zvýšenie investícií do niektorých oblastí a reštrukturalizácií iných. Tieto rozhodnutia nevychádzajú z terajšej pandémie,“ dodala spoločnosť.

Podľa The Seattle Times si Microsoft ponechá kmeňových novinárskych zamestnancov, ktorí vykonávajú podobnú prácu ako agentúrni, s tými však zmluvy neobnoví. Denník s odvolaním na niektorých zamestnancov uviedol, že MSN bude na produkčnú prácu využívať umelú inteligenciu.

Súčasťou práce spravodajskej produkcie je organizácia správ od spolupracujúcich mediálnych domov či výber údernejších titulkov a lepších ilustračných fotografií. Robia to teraz ľudia, túto úlohu však prevezme umelá inteligencia.

„Už niekoľko mesiacov to fungovalo v poloautomatickom režime, teraz to dostalo zelenú,“ citoval denník jedného z agentúrnych pracovníkov, ktorému neobnovili zmluvu. „Je demoralizujúce pomyslieť na to, že stroje nás môžu nahradiť, ale tak to je,“ dodal.

Niektorí prepustení novinári upozorňujú na to, že umelá inteligencia nemusí editorskú prácu plne zvládnuť, čo sa môže skončiť vydávaním nevhodných správ.

„Celý čas čítam o tom, ako automatizácia a umelá inteligencia prevezmú našu prácu. A teraz prevzali moju,“ uviedol podľa denníka The Guardian ďalší z prepustených novinárov.

Portál BBC poznamenal, že Microsoft je len jednou z mnohých technologických spoločností, ktoré s umelou inteligenciou v novinárskej práci experimentujú. Ďalšou je napríklad gigant Google. Cieľom vývoja takýchto systémov umelej inteligencie je znížiť náklady a zvýšiť efektivitu práce. (čtk)

Zdieľať

Pellegrini kritizuje vládnu pomoc pre podnikateľov počas koronakrízy. „Vaša pomoc je v porovnaní s inými krajinami najpomalšia, najkomplikovanejšia a najslabšia,“ povedal Pellegrini v TV Markíza. Podpredseda Smeru sa obáva, že sa spustí „pandémia nezamestnanosti na Slovensku“.

Zdieľať

Peter Pellegrini si myslí, že na zákaz nedeľného predaja nie je ideálny čas. Návrh zákona však podľa neho preverí, aká jednotná je koalícia. Pellegrini to povedal v diskusnej relácií Na telo.

Zdieľať

Minister práce Milan Krajniak k zákazu nedeľného predaja: „Zatiaľ platí stav, ktorý je dohodnutý – poslanecké návrhy môžu prejsť iba vtedy, ak sa na tom všetci zhodneme,“ povedal v relácii TV Markíza Na telo.

Krajniak dodal, že on by tento návrh podporil, ale akceptuje, že SaS na čele s Richardom Sulíkom je proti. Ak sa oni nerozhodnú návrh podporiť, zákaz predaja v nedeľu nebude.

Zdieľať

Peter Žiga k zatvoreniu obchodov v nedeľu: „Prečo v čase, keď by sme mali podporovať predaj, hovoríme o tom, že by sme zatvorili obchody v nedeľu? Ekonomická situácia teraz na toto nie je dobrá,“ povedal Žiga v TA3.

Podpredseda Smeru by túto tému odsunul napríklad o dva roky. Taktiež by podľa neho nebolo fér, ak by sa zatvorili obchody, ale výroba vo fabrikách by naďalej v nedeľu pokračovala.

„Keď má byť voľná nedeľa, nech je pre všetkých,“ poznamenal k téme predseda parlamentu Boris Kollár.

Zdieľať

Boris Kollár si myslí, že obmedzenia by sa mali naďalej uvoľňovať. „Som presvedčený, že tento stav je už neudržateľný a pochopia to aj odborníci a hygienici,“ povedal Kollár na TA3 s tým, že Slovensko by malo ísť v súlade so susednými krajinami.

Zdieľať

Tender na rekonštrukciu gabčíkovských komôr prejde auditom, oznámil minister životného prostredia. Prípadom sa už zaoberá aj polícia.

„Existujú dôvodné podozrenia, že súťaž na rekonštrukciu gabčíkovských komôr nemusela byť v súlade s legislatívou. Ak by to zaváňalo korupciou, pravdepodobne by to nevyzeralo inak. O štátnu zákazku mali záujem viaceré firmy. Jednu z nich, ktorá predložila najnižšiu cenovú ponuku, vyradili ešte pred súťažou,“ tvrdí Ján Budaj.

Za podozrivé považuje rezort aj okolnosti v personálnom obsadení vysokých postov v štátnom podniku, pričom sa odvoláva na medializované informácie. Štátnu zákazku vyhrala firma Metrostav, ktorej bývalý manažér pracoval vo vodohospodárskom štátnom podniku, ktorý celý tender pripravoval.

„Vidím v tom konflikt záujmov. Využijem všetky zákonné nástroje, ktoré mám v rukách, aby som zistil, či bola súťaž férová,“ doplnil minister. (tasr)

Zdieľať

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo pred továrňou Renaultu vo francúzskom meste Maubeuge proti plánovanému prepúšťaniu. Automobilka v piatok predstavila plány na reštrukturalizáciu tovární a zrušenie 15-tisíc miest, z toho 4 600 vo Francúzsku.

Informovala o tom agentúra AFP.

Renault zápasí s poklesom dopytu, ktorý tento rok prehĺbila koronavírusová kríza. Vlani automobilka vykázala prvú celoročnú stratu za desať rokov a jej tržby klesli o viac než tri percentá.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento týždeň predstavil balíček v hodnote vyše osem miliárd eur na záchranu domáceho automobilového priemyslu. Vyzval tiež francúzske automobilky, aby vyrábali autá vo svojej krajine. Štát v Renaulte vlastní 15-percentný podiel. (čtk)

Zdieľať

Nemecká vláda sa dohodla s EÚ na záchrannom balíčku deväť miliárd eur pre leteckú spoločnosť Lufthansa. Berlín po intenzívnych rokovaniach súhlasil, že Lufthansa zníži počet svojich lietadiel vo Frankfurte a v Mníchove.

Letecká spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že sa na oboch letiskách vzdá 24 slotov, teda pridelených časov na vzlety a pristátia, čím vznikne priestor novým konkurentom. Balíček ešte musí schváliť dozorná rada a akcionári.

Domáce podmienky

Záchranný balíček najväčším európskym aerolíniám schválil nový nemecký fond pre hospodársku stabilizáciu WSF v pondelok. Pomoc zahŕňa majetkovú injekciu od vlády, ktorá získa podiel 20 percent kúpou nových akcií za 300 miliónov eur. Bude mať aj dve kreslá v predstavenstve. Tento podiel by WSF chcel predať do konca roka 2023.

WSF investuje do Lufthansy aj 5,7 miliardy eur prostredníctvom tichej účasti, čo znamená, že získa kapitál bez hlasovacích práv. Letecká spoločnosť získa taktiež syndikovaný úver až tri miliardy eur na tri roky od štátnej banky KfW a súkromných bánk.

Kto môže získať uvoľnené miesta

Lufthansa dnes uviedla, že Brusel v konečnej dohode ustúpil zo svojich počiatočných požiadaviek. Aerolínie z Frankfurtu a Mníchova stiahnu po štyroch lietadlách. 24 slotov sa rovná trom párom vzletov a pristátí každého zo štyroch lietadiel na danom letisku.

Počas prvých 18 mesiacov môže uvoľnené sloty vo Frankfurte či Mníchove získať vždy len jeden nový konkurent. Potom budú sprístupnené všetkým konkurentom, ktorí už na menovaných letiskách pôsobia. Ich kapacita bude pridelená v ponukovom konaní európskym leteckým spoločnostiam, ktorým v čase pandémie štát výrazne nepomohol, uviedla Lufthansa. (čtk)

Zdieľať

Primátor Bratislavy Matúš Vallo a minister financií Eduard Heger rokovali v piatok o pomoci pre hlavné mesto. Diskutovali aj o financovaní mesta v budúcnosti, zákone o hazarde a objektívnej zodpovednosti pre mestských policajtov.

Bratislava čelí podobne ako iné mestá masívnym výpadkom príjmov v dôsledku koronakrízy.

Kto bol na rokovaní:

  • Okrem Valla a Hegera diskutovali aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) a predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Obaja sú zároveň bratislavskými mestskými poslancami. Za mesto sa zúčastnili aj riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál či Matúš Lupták, ktorý dozerá na mestské financie.

O čom sa hovorilo:

  • Poslanec Vetrák na sociálnej sieti napísal, že postavenie Bratislavy budú riešiť v rámci reformy financovania samosprávy.
  • Preskúmať chce aj možnosť zavedenia novej dane z vonkajšej reklamy či väčšie zdanenie developerov pri výstavbe viacpodlažných výškových budov.
  • Niektoré druhy hazardu, ktoré ľuďom prekážajú, chcú zakázať, ako napríklad herne či výherné automaty. „Musíme však spresniť aj legislatívu, aby pri iných druhoch hazardu finančne nepoškodzovala mestá a obce,“ tvrdil Vetrák.
  • Vláda podľa Vetráka môže pomôcť Bratislave s likviditou a taktiež poskytnúť finančnú pomoc verejnej doprave. „Eduard Heger prisľúbil aj urýchlenie úhrady finančných prostriedkov z eurofondov určených na výstavbu karlovesko-dúbravskej radiály (26 miliónov eur),“ poznamenal Vetrák.
  • Ministerstvá financií a vnútra pripravia spustenie inštitútu objektívnej zodpovednosti pre mestskú políciu, čo mesto žiada na podporu svojej chystanej parkovacej politiky.
  • Vetrák uviedol, že sa pracuje aj na novom zákone o Bratislave, ktorý „obmedzí pôsobnosť niektorých menších mestských častí“.
  • Aj primátor Vallo na Facebooku napísal, že diskutovali o financovaní Bratislavy v budúcnosti a ťažkostiach mestom vlastneného Dopravného podniku Bratislava (DPB).

Bratislava vyrokovala pomoc od štátu aj v závere minulého roka. (tasr, n)

Zdieľať

Polícia vzniesla obvinenie voči dvom vrcholným manažérom spoločnosti D4R7 Construction, ktorá je hlavným zhotoviteľom projektu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Obvinila ich z trestného činu ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, spôsobili údajne škodu vo výške 12,5 milióna eur.

Vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na vzatie prvého z obvinených do väzby. Na druhého bude vydaný zatýkací rozkaz, keďže sa už dlhšie nenachádza na Slovensku.

Čo hovorí polícia

  • Obvinenie súvisí s nelegálnou ťažbou materiálu určeného na výstavbu D4 a R7 v katastrálnom území obce Dunajská Lužná, časť Jánošíková.
  • V chránenom území Žitného ostrova tým podľa polície vznikla škoda 12,5 milióna eur.
  • Polícia zaistila sumu 12,25 milióna eur a nehnuteľnosti na Slovensku (neuviedla, či patrili firme).
  • V súvislosti s výstavbou bratislavského obchvatu polícia rieši deväť trestných vecí. Týkajú sa neoprávneného nakladania s odpadmi, ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, ako aj majetkovej a daňovej trestnej činnosti.

Polícia nemenovala, ktorých manažérov obvinila. Uviedla však, že jeden z nich je nemecký občan a má iniciály M. H. – podľa televízie Markíza ide o šéfa firmy Michaela Heerdta. Druhý je občan Španielska, ktorý sa na Slovensku nezdržiava, podľa Markízy je ním Heerdtov predchodca Juan José Bregel Serna.

Firmu D4R7 Construction vlastní španielska stavebná spoločnosť Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau. (tasr, polícia sr, n)

Zdieľať

Prezident cechu taxikárov: Máme desatinu tržieb oproti časom pred krízou

Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová
Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová

Taxikárom sa ani po takmer štyroch týždňoch väčšina zákazníkov nevrátila. Šéfovia firiem odhadujú, že ich súčasné príjmy sú na úrovni pätiny až desatiny z čias pred krízou.

Zdieľať

Ivan Korčok vníma európsky balík na obnovu ekonomiky ako veľkú šancu na modernizáciu krajiny a štrukturálne reformy. V RTVS upozornil, že na celoeurópskej úrovni zatiaľ nie je zhoda na tom, ako presne bude tento balík vyzerať.

Podľa Korčoka sme ešte len na začiatku celého procesu a konečná podoba balíka na obnovu ekonomiky bude závisieť od rokovaní.

Slovenská diplomacia podľa ministra bude pri rokovaniach bojovať za Slovensko, no základným meradlom úspechu európskeho plánu podľa neho nie je to, koľko peňazí bude mať na konci Slovensko, ale či sa podarí pozviechať európskej ekonomike.

Proti návrhu Európskej komisie, ktorá prišla s balíkom 750 miliárd eur, pričom väčšinu tvoria granty, je napríklad Rakúsko či Dánsko. Nesúhlasia so spoločným požičiavaním.

Poslanec Smeru Peter Kmec si myslí, že financie z balíka by mali ísť na obnovu hospodárskeho rastu.

Zdieľať

Americké akcie zmazali väčšinu dnešných strát po vystúpení Donalda Trumpa, ktorý neoznámil odvetné clá na Čínu, hoci sa toho investori obávali. Zatiaľ čo Dow Jonesov index uzavrel seansu miernym poklesom, S&P 500 a Nasdaq sa spevnili.

V týždňovom a v mesačnom porovnaní sa všetky tri indexy posilnili.

Ako sa dnes obchodovali akcie na Wall Street

  • Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, klesol o 0,07 percenta a uzavrel na 25 383,11 bodu.
  • Širší index S&P 500 vzrástol o 0,48 percenta na 3044,31 bodu.
  • Index technologického trhu Nasdaq sa zvýšil o 1,29 percenta na 9489,87 bodu.

Potláčanie autonómie Hongkongu

Investori dnes čakali na Trumpovu tlačovú konferenciu ohľadom bezpečnostného zákona pre autonómny Hongkong, ktorý vo štvrtok schválil čínsky parlament. Kritické reakcie sa ihneď ozvali nielen zo Spojených štátov, ale aj z ďalších krajín, ktoré považujú zákon za obmedzenie autonómie Hongkongu.

Trump počas svojho vystúpenia nezmienil žiaden krok, ktorý by mohol obmedziť prvú fázu obchodnej dohody uzavretej medzi Washingtonom a Pekingom v polovici januára.

Americký prezident povedal, že dal pokyn vláde, aby spustila proces rušenia politických výnimiek, ktoré Hongkongu poskytovali zo strany USA oproti pevninskej Číne špeciálne postavenie.

Dodal, že Spojené štáty tiež zakážu vstup do krajiny „potenciálne rizikovým“ osobám z Číny a začnú sankcionovať čínskych oficiálnych činiteľov, ktorí sú podľa Washingtonu zodpovední za podrývanie hongkonskej ekonomiky. (čtk)

Dow Jonesov index. Screenshot - Google
Dow Jonesov index. Screenshot – Google
Zdieľať

Ceny ropy sa v máji po aprílovom kolapse výrazne zvýšili. Severomorská ropa Brent si za mesiac pripísala 40 percent, teda najviac od marca 1999, americká ľahká ropa WTI 88 percent, čo je jej najprudší mesačný nárast v histórii.

V priebehu dnešného obchodovania si Brent pripísal 0,1 percenta a uzavrel na 35,33 dolára za barel. WTI zdražela o 5,3 percenta na 35,49 dolára za barel.

Ceny ropy v poslednom čase ťažia z nádejí na oživenie dopytu v dôsledku uvoľňovania opatrení proti koronavírusu i z dohody kartelu OPEC a ďalších ťažiarov o obmedzení dodávok suroviny na trh. Naďalej však zostávajú hlboko pod úrovňami z obdobia pred príchodom koronavírusovej krízy.

Ťažba ropy v rámci kartelu OPEC v máji podľa dnešnej správy agentúry Reuters klesla na najnižšiu úroveň za dve desaťročia. OPEC a ďalší poprední ťažiari na čele s Ruskom sa minulý mesiac dohodli, že v máji a v júni znížia dodávky ropy o takmer 10 miliónov barelov denne.

Štvrtkové údaje amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) však ukázali, že zásoby ropy v USA sa minulý týždeň zvýšili o 7,9 milióna barelov na 534,4 milióna barelov. Dopyt po pohonných hmotách v USA zostáva podľa analytikov slabý, hoci niektoré štáty uvoľňujú reštrikcie na cestovanie, ktoré zaviedli v reakcii na šírenie koronavírusu. (čtk)

Zdieľať

Európska komisia zhoršila prognózu obchodu EÚ so zvyškom sveta. Na tento rok očakáva pokles o 868 miliárd eur, teda o vyše 10 percent. V apríli predpokladala pokles o 525 miliárd eur. (čtk)

Zdieľať

Staviteľ bratislavského obchvatu D4R7 Construction potvrdil, že polícia predviedla jedného z manažérov firmy na výsluch. Postup polície označila firma za mimoriadne prekvapivý, hovorí, že so slovenskými orgánmi vždy spolupracovala.

Konzorcium, ktoré tvorí španielska stavebná firma Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau, neuviedlo, ktorý z jej predstaviteľov bol zadržaný.

„Rešpektujeme právomoc slovenských orgánov vyšetrovať akékoľvek otázky, ktoré považujú za relevantné, no očakávame, že kroky, ktoré sú podnikané voči našej spoločnosti a jej pracovníkom, budú rozumné a primerané s ohľadom na okolnosti,“ reagovala D4R7.

Konzorciu sa nepáči, že sa informácie o jej pracovníkoch dostali do médií skôr, než sa stihli vyjadriť. „Vyzývame orgány činné v trestnom konaní, aby v súlade s princípmi právneho štátu rešpektovali prezumpciu neviny a aby sa zdržali používania nezákonných, zbytočných a neprimeraných opatrení,“ uzavrela D4R7. (tasr, n)

Zdieľať

Na opatreniach prvej pomoci, ktoré administrujú úrady práce, štát do štvrtka vyplatil 143,6 milióna eur, z toho 72,4 milióna za marec. Štatistiky o pomoci zhrnul Inštitút sociálnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo práce.

Čo ukázali dáta za marec

  • Za marec dostali najväčšiu časť pomoci veľké podniky – 27,3 milióna eur. Nasledovali mikropodniky (19,8 milióna eur), malé podniky (12,3 milióna eur) a stredné podniky (9,3 milióna eur). Zvyšok sumy pripadá na neurčených žiadateľov.
  • Najväčšia suma smerovala do priemyselnej výroby, veľkoobchodu a maloobchodu, ubytovacích a stravovacích služieb.
  • Uvedené podrobnejšie sumy sú k 26. máju (utorku), ďalšie údaje v analýze k 28. máju (štvrtku).

Minister práce Milan Krajniak v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že celková suma od začiatka vyplácania pomoci dosiahla až 228 miliónov eur. Do údajov tak zrejme zarátal ďalšie druhy pomoci, medzi ktoré patrila možnosť využiť pandemické ošetrovné alebo nemocenské, ako aj odklad odvodov za marec alebo ich odpustenie za apríl.

Celá analýza je zverejnená na webe ministerstva práce.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať