Denník N

Europoslanec Štefanec: Výroky Fica a Pellegriniho treba odsúdiť, sami sa nimi dehonestovali

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Budúcnosť Európskej únie závisí od toho, aká rýchla a úspešná bude pri digitalizácii a ekonomickej transformácii, vraví europoslanec Ivan Štefanec (KDH). Únia už podľa neho začala riešiť aj to, aby Európa v budúcnosti bola menej závislá od dovozu z Ázie. Týka sa to najmä strategicky dôležitých produktov.

„Je dôležité, aby nestála výroba a aby ľudia v Európe neprichádzali o prácu. Je absurdné, že na auto sa čaká takmer rok, to je skoro ako za socializmu,“ vraví Štefanec.

Hovorí aj o tom:

  • či bola kritika Smeru a Hlasu voči misii europoslancov oprávnená,
  • ako nemecké voľby ovplyvnia EÚ,
  • čo treba robiť, aby sme dokázali konkurovať Číne,
  • a ako pomôcť Bielorusku.

Minulý týždeň bola na Slovensku misia europoslancov, ktorá sa zaoberá právnym štátom. Členovia misie sa stretli s predstaviteľmi štátu, médií aj občianskej spoločnosti. Vynechali však opozíciu, čo kritizoval Smer a Hlas. Súhlasí KDH ako opozičná strana s touto kritikou?

V prvom rade treba povedať, že návšteva bola pokračovaním aktivít, ktoré sme v roku 2018 začali v Európskom parlamente po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vtedy prišla prvá misia, ktorá mala veľký význam aj pre zmenu politických pomerov na Slovensku. Veľmi nám záleží na tom, aby sa dodržiavali princípy právneho štátu a ochrana slobody novinárov, pretože vidíme, že na Slovensku to v tejto oblasti stále nie je jednoznačné.

Teraz návšteva skonštatovala, že najmä v boji proti korupcii sa urobili určité pokroky, ktoré musia pokračovať. Je dôležité, aby bolo oddelené politické rozhodovanie od nezávislého vyšetrovania. A to na Slovensku nebolo zvykom.

A k vašej otázke: zmyslom návštevy je získať informácie o stave právneho štátu, nie stretávať sa s celým spektrom politických strán. Je dôležité, aby členovia misie mali informácie z rôznych kanálov, preto sa stretli aj so zástupcami štátu, aj s občianskou spoločnosťou či novinármi. Ak sa parlamentná opozícia chcela stretnúť s europoslancami, mala na to možnosť na úrovni výborov Národnej rady. Tú šancu nevyužili.

A čo KDH?

Nemali sme ambíciu stretávať sa s členmi misie na Slovensku, pretože máme zastúpenie v Európskom parlamente, kde s kolegami z ostatných frakcií diskutujeme o situácii na Slovensku.

Vaša frakcia ľudovcov bola súčasťou misie, zastupoval ju slovenský europoslanec Vladimír Bilčík. Komunikovali ste o tom, čo sa dozvedeli počas návštevy?

Rozprávali sme sa o tom aj včera (v stredu 29. 9.). Ich zistenia boli uspokojujúce v tom, že nastal posun pri vyšetrovaní kritických káuz. Samozrejme, mnoho ďalších je ešte otvorených. Stále čakáme na to, ako dopadne proces v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Potrebná je aj ochrana novinárov a pluralita médií. Dôležité je, že pani Sophie in ‚t Veld, ktorá misiu viedla, sa o Slovensko zaujíma. To platí aj o ďalších členoch misie, ktorí boli z iných frakcií. Mimochodom, aj prostredníctvom nich mali opozičné strany možnosť komunikovať so svojimi zástupcami.

Takže to nepovažujete za skutočný záujem, ale skôr za snahu o vytvorenie domácej politickej agendy?

Presne tak. Hanlivé výroky Petra Pellegriniho a Roberta Fica treba odsúdiť, to nepatrí na politickú scénu. Sami sa tým dehonestovali, takto sa s európskymi politikmi nekomunikuje. Snažili sa to využiť len na svoju agendu, ktorou je vytváranie chaosu. Táto aktivita do toho zapadá. Bohužiaľ, využili aj vulgárne prostriedky.

Video: Výroky Fica a Pellegriniho treba odsúdiť, vraví europoslanec Štefanec
(autorka: Martina Koník)

Jednou z tém, ktorú europoslanci počas svojej návštevy riešili, bola ochrana novinárov. O nej hovorila vo svojom prejave o stave Únie aj Ursula von der Leyenová. Sú nejaké konkrétne opatrenia, ktoré by EÚ mohla urobiť, aby sa situácia zlepšila?

Ursula von der Leyenová vo svojom prejave dokonca dvakrát spomenula Slovensko. To nebýva zvykom a mali by sme si to vážiť, keďže nás spomenula v pozitívnom zmysle. Mali by pokračovať vyšetrovania káuz a Slovensko by malo chrániť novinárov, aby sa nediali také hanebné veci, ako bolo naposledy obvinenie novinárov z vášho denníka.

Téme ochrany novinárov sme sa začali viac venovať pred tromi rokmi. Nešlo len o vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale aj Daphne Caruanovej Galiziovej na Malte. Útoky na novinárov stále pribúdajú, a preto chceme obnovovať pravidelné správy o situácii novinárov, o ktorých by rokoval Európsky parlament. Prijali sme sa aj rezolúciu, v ktorej odporúčame vytvoriť špeciálne policajné útvary na vyšetrovanie útokov na novinárov či právne poradenské centrá, aby sa novinári mali na koho obrátiť, ak sú ohrození. Okrem toho je dôležité, aby sme bránili základné princípy demokracie, pretože novinári sú ochrancami demokracie.

K uplynulému týždňu sa viaže ešte jedna udalosť, ktorá sa vás nepriamo dotýka. V Nemecku sa konali parlamentné voľby. Historicky nízke čísla v nich dosiahli kresťanskí demokrati, ktorí sú rovnako ako vy súčasťou Európskej ľudovej strany. K CDU a ľudovcom patrí aj Ursula von der Leyenová. Myslíte si, že výsledky volieb budú mať dôsledky na silu jej mandátu?

Nemyslím si to. Sú aj príklady z iných štátov, kde sa zmenila vláda, no zástupca v Európskej komisii zostal vo funkcii a nikto mu neobmedzoval mandát. Stalo sa to aj na Slovensku. Máte však pravdu, že výsledky neboli pre kresťanských demokratov dobré, ale demokracia je aj o striedaní moci. Po 16 rokoch vlády pod vedením Angely Merkelovej, ktorej sa treba poďakovať za to, že Nemecko a EÚ úspešne previedla cez viaceré krízy, si voliči povedali, že chcú niečo nové. Teraz majú karty v rukách sociálni demokrati a uvidíme, ako sa bude správať Olaf Scholz. Skôr si myslím, že zmena vlády bude mať vplyv na domácu nemeckú politiku.

Prejaví sa odchod Angely Merkelovej na európskej úrovni?

Do istej miery áno. Strata takejto významnej osobnosti a skúsenej političky bude citeľná. S Angelou Merkelovou som sa stretol pred dvoma týždňami v Berlíne a ako frakcia ľudovcov by sme ju chceli pozvať aj do Bruselu, aby sme jej poďakovali a rozprávali sa o ďalšej spolupráci.

Kto z európskych politikov by ju mohol nahradiť v pozícii neformálneho lídra EÚ?

Myslím, že sa posilní pozícia Emmanuela Macrona.

Máte pravdu, že výsledky nemeckých volieb sa prejavia najmä v domácej nemeckej politike. No ak sa pozrieme na jednotlivé trendy, vidíme aj to, že v Nemecku vzrástla sila strán, ktoré hovoria najmä o klimatickej zmene, ekonomickej transformácii, digitalizácii. Mali by toto byť kľúčové témy aj na európskej úrovni?

Tieto témy už dnes silno rezonujú. Sú to veci, ktoré ľudí oprávnene zaujímajú a hýbu spoločnosťou. Dôkazom sú aj eurovoľby v roku 2019. Po nich sa Európsky parlament výrazne zmenil a väčšie zastúpenie majú politici, ktorí majú bližšie k týmto témam.

Z aktuálnej krízy sa môžeme dostať len spoločne a iba vďaka novým technológiám, zelenej transformácii a podpore digitalizácie. To je budúcnosť Únie, a preto je na to určená viac ako polovica fondu obnovy. Rozhoduje sa o tom, ako bude vyzerať budúcnosť EÚ, a aj Slovensko by malo byť aktívnejšie, aby sa to prenieslo aj do našich domácich politík.

Veríte, že financie z fondu obnovy sa nakoniec použijú efektívne a v spomínaných oblastiach?

Verím, že áno. Digitalizácia rozhodne o tom, či budeme úspešní alebo nie. Nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Ak sa pozrieme na rozvoj v Spojených štátoch alebo Číne a to, ako rýchlo sa digitálne technológie uplatňujú, tak si uvedomíme, že veľmi potrebujeme čo najskôr investovať do digitálnej infraštruktúry a digitálnych zručností. Nielen na školách, ale pre všetky generácie. Preto sme presadili program Erasmus pre seniorov aj pre mladých podnikateľov.

Musíme sa stať digitálnou veľmocou. Momentálne sme ekonomickou veľmocou, ale v implementácii nových technológií Európa zaostáva. Čína dnes registruje štyrikrát viac patentov ako Európa, USA trikrát a Japonsko dvakrát viac. Potrebujeme priestor na nové nápady a musíme podporiť malé podnikanie.

Ako?

Zjednodušením prostredia a vybudovaním kapitálovej únie, aby sme zlepšili financovanie malých podnikateľov. EÚ je dnes skôr bankovou ekonomikou, nie kapitálovou, ako sú Spojené štáty. Musíme to čiastočne transformovať, aby kapitálový trh financoval nové nápady malých podnikateľov.

Na Slovensku nemáme najlepšie skúsenosti s digitalizáciou, spájajú sa s ňou mnohé kauzy. Ak by sa to opakovalo v čase, keď pôjdu do tejto oblasti v EÚ miliardy eur, nebude to znamenať, že priepasť medzi Slovenskom a tými úspešnejšími sa bude prehlbovať?

Táto obava je oprávnená. Vidíme, koľko prostriedkov sa na Slovensku minulo na digitalizáciu, no nešli správnym smerom. Ak porovnáme investície do digitalizácie verejnej správy s inými členskými štátmi, tak na tom nie sme zle, ale výsledný efekt je omnoho horší ako v Rakúsku, Česku či v pobaltských krajinách.

Estónsko, ktoré je lídrom v tejto oblasti, sa tejto téme venuje takmer dve desaťročia a existuje politický konsenzus, že digitalizácia je dobrá pre celú krajinu. To je niečo, čo na Slovensku chýba. Je normálne, že politici sa prekárajú, ale existujú oblasti, pri ktorých by sme sa mali dohodnúť. Týka sa to digitalizácie, čerpania eurofondov alebo podpory vzdelávania. To by nás malo spájať a mali by sme sa hádať o detailoch, nie o princípe. Bez tohto konsenzu sa môžu rozdiely medzi nami a inými krajinami prehĺbiť.

Spomenuli ste, že Čína má dnes navrch pri patentoch. Počas pandémie sa ukázalo, že Európa je veľmi závislá od dovozu tovaru zo zahraničia, a to, aké problémy sa môžu objaviť, ak sa tieto reťazce narušia. Je reálne, že by Európska únia v blízkej budúcnosti dosiahla väčšiu nezávislosť v niektorých dôležitých sektoroch?

Pracujeme na tom. Je to veľmi aktuálna téma, najmä teraz, keď vidíme, že automobilky stoja, pretože nemajú dosť čipov. Poučenie plynie aj zo začiatku pandémie, keď sme nemali dosť rúšok a iných ochranných pomôcok. Potrebujeme si vytypovať kritické oblasti, do ktorých sústredíme investície, aby sme neboli závislí od dovozu.

Čo tam napríklad patrí?

Európska komisia už vypracovala prvú správu, ktorá analyzuje európske strategické závislosti. Vybrala 137 produktov, čo predstavuje asi 6 percent dovážaných výrobkov. Dovážajú sa najmä z Číny, ale aj z Vietnamu a Brazílie. Sú tam napríklad batérie, farmaceutické zložky, vodík, polovodiče, cloudové a okrajové technológie. Pri nich budeme chcieť znížiť svoju závislosť. Napríklad pri polovodičoch dnes vyrábame iba 9 percent z toho, čo potrebujeme na úrovni EÚ. Chceme, aby to do roku 2030 bolo aspoň 20 percent. Preto budú nasledovať konkrétne investičné stimuly a legislatívne rámce.

Ako to bude vyzerať v praxi? Budete komunikovať s firmami, ktoré dnes vyrábajú v Číne, aby otvorili fabriky v Európe, alebo sa budú vytvárať nové firmy na európskej úrovni?

Platí oboje, no reálnejšie je otváranie nových výrobných kapacít. Momentálne potreby trhu rastú a malo by ísť skôr o nové fabriky a nové investície.

Nebudú aj potom výrobky z Číny lacnejšie? Nestane sa to, že v Európe budeme mať výrobné kapacity, ale firmy, ktoré ich potrebujú, ich aj tak radšej dovezú z Ázie?

To je dobrá otázka. Nechceme to dopustiť. Už sme opustili centrálne plánovanú ekonomiku a musíme zachovať princípy dopytu a ponuky v trhovej ekonomike. Ak by sme tu niečo vyrábali drahšie, tak si to nikto nekúpi, to je normálne. Cieľom je vytvoriť legislatívny rámec, ktorý by stimuloval verejný sektor k tomu, že výroba tu bude efektívnejšia.

S tým súvisí aj ekologická legislatíva. Na jednej strane chceme byť konkurencieschopnejší, ale chceme byť aj lídrami v oblasti ochrany životného prostredia. Do roku 2050 by EÚ mala byť prvou bezuhlíkovou ekonomikou, čo je správny cieľ, ale tieto ciele sa musia realizovať tak, aby sme nevyháňali prácu von z Európy. Preto musíme komunikovať nielen s výrobcami, ale do istej miery ochrániť náš trh environmentálnymi dovoznými položkami, ktoré prinútia výrobcov mimo EÚ, aby dodržiavali rovnaké štandardy.

Takéto opatrenia sú aj súčasťou klimatického balíka Fit for 55. Malo by sa to týkať najmä výroby ocele alebo sú aj iné oblasti?

Oceľ je dobrým príkladom. Pamätám si, ako za mnou prvýkrát prišli z U. S. Steelu a inicioval som ochranné opatrenia, aby sme udržali zamestnanosť. Ak by táto fabrika v Košiciach nebola, bola by to katastrofa. Netýka sa to však len ocele, ale aj chemických produktov, ktoré sú potrebné na výrobu polovodičov, týka sa to automobiliek, ktoré sa snažíme stimulovať, aby vyrábali ekologickejšie autá. Vozový park sa bude meniť a máme záujem, aby sa nové modely vyrábali v Európe. Nechceme sem dovážať čínske elektromobily.

Vzhľadom na to, čo vravíte, je asi zbytočné pýtať sa vás, či podporujete koncept čipovej únie, o ktorom sa takisto hovorilo po prejave Ursuly von der Leyenovej.

Podporujem ho, pretože je dôležité, aby výroba nestála a aby ľudia v Európe neprichádzali o prácu. Je absurdné, že na auto sa čaká takmer rok, to je skoro ako za socializmu. Problémy však nemajú len automobilky, týka sa to celého priemyslu.

Znamená to, že továreň na mikročipy by mohla stáť aj na Slovensku?

Veľmi by som si to želal, ale je ťažké predpovedať budúcnosť. Každá krajina bojuje o to, aby mala čo najviac pracovných miest. Slovensko vzhľadom na priemyselnú situáciu a kvalifikovanosť má v tejto oblasti veľké šance. Transformácia zbrojného priemyslu na automobilový priemysel prebehla bez dotácií práve preto, že sme na to mali prostredie a kvalifikovanú pracovnú silu v strojárstve.

V členských štátoch EÚ momentálne prebieha takzvaná Konferencia o budúcnosti Európy, v rámci ktorej majú občania dostať priestor, aby hovorili o tom, ako si predstavujú budúcnosť Únie. Vy ste sa v lete zúčastnili na viacerých podujatiach. Zazneli tam nejaké nápady, ktoré by malo zmysel presadiť na úrovni EÚ?

Potešilo ma, že debaty neboli o tom, či by sme mali byť súčasťou EÚ alebo nie, ale ako si predstavujeme európsku spoluprácu. Dozvedel som sa, že ľudia nechcú superštát, ale radi by si zachovali národnú kompetenciu napríklad v kultúrno-etických otázkach či pri daniach. Debaty boli veľmi racionálne aj v oblasti obrany a zahraničnej politiky. Ľudia hovorili, že by sme mali byť rýchlejší, pýtali sa, prečo rozhodujeme tak pomaly, a spomínali napríklad Bielorusko.

Čo ste im odpovedali?

Vysvetľoval som, že sa to týka práva veta pri zahraničnej politike. Na to, aby sme rozhodovali rýchlejšie, by sme to potrebovali zmeniť na kvalifikovanú väčšinu. Trpaslíkom sme aj v oblasti obrany a stále sme veľmi závislí od toho, čo urobia Spojené štáty. Tu potrebujeme zlepšiť kapacity.

Pamätám si aj na debaty o automobilovom priemysle, v Žiline sa ľudia pýtali, či v regióne zostane Kia. Vysvetľoval som im, že pracovné pozície a kvalifikácia sa môžu meniť, ale automobilka tam ostane. O tom som presvedčený, pretože s predstaviteľmi Kie komunikujem. Vôbec nerozmýšľajú o tom, že by odišli, ale uvažujú o transformácii.

Má tento projekt naozaj prínos? Môžu z neho vzísť nápady, o ktorých by sa inak nevedelo alebo nediskutovalo?

Sám som inicioval dve diskusie. Jedna bola o ekonomike, druhá o kresťanských hodnotách. EÚ založili kresťanskí demokrati ako mierový projekt a teraz majú právo povedať, ako by Európa mala vyzerať v budúcnosti. Mojou ambíciou je hovoriť nielen o ekonomike, ale aj o princípoch.

Môže nás to posunúť dopredu, pretože sa dozvieme, kde by sme mali spolupracovať viac a kde nie. Všetci si uvedomovali, že pandémiu môžeme prekonať len spoločne, preto sa dnes už hovorí o zdravotníckej únii. Vývoj vakcín a spoločný nákup vakcín aj ochranných pomôcok fungoval a kritické zásoby by sme mali mať aj v budúcnosti, aby sme boli na podobné situácie pripravení.

Ďalšou oblasťou je energetická spolupráca. Ľudí trápia rastúce ceny energií, no riešením nie je, aby sa každý snažil dosiahnuť svoje. Aj v tejto oblasti potrebujeme viac spolupráce, musíme prepojiť energetické systémy a spoločne nakupovať suroviny, napríklad plyn. Ľudia to potom pocítia v lepších cenách.

Hovoríte o spolupráci v energetike, ale pri plynovode Nord Stream 2 sa Nemecko ako najsilnejší štát EÚ napokon rozhodlo ísť proti spoločnému riešeniu a ignorovalo postoje viacerých krajín vrátane Slovenska, ktoré tento plynovod kritizovali.

Je to problém a aj sme proti tomu veľakrát protestovali. Rozhodnutie Nemecka je nešťastné, pretože ide proti spoločnej energetickej politike, ktorá má zlepšiť diverzifikovanosť. Viac než polovicu svojich energetických potrieb dovážame a Rusko je veľmi silným hráčom. Nord Stream 2 jeho postavenie posilní a to sa nám nepáči. Nemecký záujem bol v tomto prípade silnejší ako európsky, čo by sa nemalo stávať. Verím, že ak budeme mať fungujúcu energetickú úniu, nebude sa to diať.

Nezhody medzi štátmi sa prejavujú aj v zahraničnej politike. Spomenuli ste, že ľudia sa vás pýtali na Bielorusko. Budúci rok bude mať predsedníctvo v Rade EÚ Francúzsko, ktoré je za to, aby sa v zahraničnej politike zrušilo právo veta, otvorene o tom hovoria aj nemeckí predstavitelia. Je šanca, že by sa na tom štáty dohodli?

Myslím, že áno. Zrušenie práva veta podporujem aj ja. Zdržuje nás to a ukázalo sa to aj pri Bielorusku, keď to Cyperčania, paradoxne, nezdržiavali pre postoje k Bielorusku, ale preto, že si riešili svoj lokálny problém s Tureckom. Ak by sme rozhodovali kvalifikovanou väčšinou, tak by sme sa vyhli podobným situáciám. Očakávam, že Francúzi to dajú na stôl, a je šanca, že sa dohodneme.

Blokovať by to mohlo napríklad Maďarsko, ktoré právo veta tento rok viackrát využilo. Nemôže sa stať, že ostatné členské štáty budú musieť výmenou za dohodu ustúpiť v inej téme, napríklad v oblasti právneho štátu?

Nemyslím si, že otázky právneho štátu sú na diskusiu. Ani nemôžu byť predmetom vyjednávania, pretože tieto hodnoty sú pilierom EÚ. Nevylučujem, že ak niektorý štát bude mať problém so zrušením práva veta, nejaké ústupky sa objavia. Nemyslím si však, že to bude v oblasti právneho štátu.

Patríte medzi europoslancov, ktorí často hovoria o Bielorusku, dokonca ste Sviatlanu Cichanovskú nominovali na Sacharovovu cenu. Nedávno uplynul rok od začiatku protestov v Bielorusku, EÚ podporuje opozíciu, no Lukašenko ostáva pri moci. Zdá sa, že nepomohli sankcie ani podpora občianskej spoločnosti v Bielorusku. Je ešte niečo, čo by EÚ mohla urobiť?

Potrebujeme viac pozitívnej motivácie pre bieloruských občanov a najmä mladých ľudí. Sú to štipendiá, granty a spolupráca s malými podnikateľmi. Cez združenie SME Europe mám jednu aktivitu s bieloruskými podnikateľmi a IT sektorom, ktorý je na veľmi vysokej úrovni. V Bielorusku je mnoho skvelých IT špecialistov, ktorí rozvíjajú svoje nápady. Chceme im dať priestor a prístup na európsky trh, pretože to je prospešné pre obe strany. Spolupráca pri rozvoji malého podnikania, občianskej spoločnosti a podpora mladých je niečo, kde ešte existuje priestor na zlepšenie.


Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Iné podcasty Denníka N

Plán obnovy EÚ

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie