Denník N

Nitrianska župa robí tender za 334 miliónov, o víťazovi rozhodla vopred

Župan Milan Belica (nominant Smeru) zdôrazňuje, že tender šitý pre jednu firmu bol podľa zákona. Foto – TASR
Župan Milan Belica (nominant Smeru) zdôrazňuje, že tender šitý pre jednu firmu bol podľa zákona. Foto – TASR

Prímestskú dopravu na ďalších desať rokov zrejme získa domáca Arriva. Ostatní konkurenti nemajú požadovaných 722 vodičov alebo predpísané tržby.

Ak ste doteraz mali pocit, že o veľkých peniazoch sa rozhoduje len v Bratislave, nitriansky župan Milan Belica by vás uviedol na pravú mieru.

Nitriansky samosprávny kraj vypísal zákazku, v ktorej ide minimálne o 334 miliónov eur.

Za túto sumu hľadá autobusového dopravcu, ktorý bude desať rokov poskytovať v kraji prímestskú dopravu. Teda prevádzkovať viac než 150 liniek, ktoré obslúžia mestá, mestečká a dediny od regiónu Topoľčian na severe až po Komárno na juhu.

„Dopravca zabezpečí služby vo verejnom záujme pre potreby cestujúcej verejnosti v Nitrianskom kraji,“ píše sa v oznámení.

Belica by víťaza rád vybral v elektronickej aukcii. A hoci ide o historicky najväčšiu zákazku Nitrianskeho kraja, veľký boj sa zrejme nestrhne. Úradníci nastavili podmienky tak prísne, že ich môže splniť len minimum firiem.

Na prímestskej doprave sa točia úctyhodné peniaze. Nitriansky kraj v súčasnosti rozdeľuje 324 miliónov.
Na prímestskej doprave sa točia úctyhodné peniaze. Nitriansky kraj v súčasnosti rozdeľuje 334 miliónov.

Jediným známym záujemcom je nemecko-slovenská spoločnosť Arriva, ktorá prímestskú dopravu poskytovala doteraz. „Zabezpečenie dopravy v Nitrianskom kraji, ale aj na celom Slovensku, je pre nás veľmi dôležité. Je to náš hlavný biznis,“ hovorí šéf Arrivy László Ivan.

Lehota na podanie ponúk vypršala v auguste. Arriva je tak blízko tomu, aby získala na ďalších desať rokov istotu stálych príjmov.

Kraj dokonca už teraz počíta s možnosťou, že by sa kontrakt mohol predĺžiť ešte o ďalších päť rokov. „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú s možnosťou predĺženia do 31. decembra 2030. Predpokladaná hodnota zákazky by v takomto prípade bola 501 miliónov eur,“ píše kraj.

Aspoň 722 vodičov

Úradníci boli vo svojom zadaní veľmi konkrétni. Do tendra vpustili len tie firmy, ktoré majú minimálne 722 vodičov a 468 autobusov. Okrem toho museli doložiť, že za posledné tri roky poskytli samosprávam dopravné služby za minimálne 80 miliónov eur.

Väčšina záujemcov preto zostala mimo hru. Prihlásiť sa nemohol napríklad ani druhý najväčší dopravca v Nitrianskom kraji, spoločnosť Turancar so sedemdesiatimi autobusmi a dvesto zamestnancami.

„Tie podmienky sú diskriminačné a absolútne vylučujú vstup nových dopravcov,“ hovorí majiteľ Turancaru Viliam Turan.

Napríklad požiadavka, aby dopravca mal už vopred požadovaný počet autobusov a vodičov, je podľa neho absurdná – tieto veci si firmy riešia až po tom, keď majú na papieri, či a v akom množstve začnú jazdiť.

„Keď má niekto zmluvu od kraja, v ktorej má garantované dlhodobé objednávky i platby, môže ísť do ktorejkoľvek fabriky. Všetci výrobcovia autobusov sa o neho pobijú,“ hovorí Turan.

Turancar je mimo hru, jeho 200 vodičov na účasť v tendri nestačí. Foto - Turanca
Turancar je mimo hry, firma s 200 zamestnancami je podľa predstáv nitrianskeho kraja primalá. Foto – Turancar

Ďalším záujemcom, ktorý sa do podmienok nevmestil, je SAD Dunajská Streda. Tento dopravca sám osebe vlastní 250 autobusov. „Vyzdvihli sme si súťažné podklady, ale zistili sme, že ani našich 250 autobusov na účasť v tendri nestačí,“ hovorí šéf firmy Michal Humeník.

Podľa dostupných informácií by podmienky nedokázali splniť ani niektorí ešte podstatne väčší hráči  – menej než 722 vodičov má napríklad aj bratislavský Slovak Lines alebo SAD Trenčín.

Na poslednú chvíľu

Ďalším problémom je načasovanie. Nitriansky kraj požaduje, aby víťaz prevzal prímestskú dopravu už od januára 2016.

S tendrom však otáľal do poslednej chvíle. Predbežné oznámenie zverejnil až 30. júna tohto roku, lehota na podanie ponúk vypršala v polovici augusta.

V súčasnosti sa ešte musí čakať na to, kým podmienky skontroluje Úrad pre verejné obstarávanie, čo môže trvať do konca októbra. Až potom sa môže zákazka dokončiť.

V praxi to znamená, že víťaz dostane len niekoľko týždňov, aby sa pripravil na prevzatie prímestskej dopravy v celom sedemstotisícovom kraji. „Na zákazku takéhoto rozsahu je to neúmerne krátka doba,“ hovorí Turan.

Podľa neho tender jednoznačne zvýhodňuje domácu Arrivu. „Je jediná, ktorá v tomto čase disponuje dostatočnými kapacitami,“ dodáva Turan.

Spoločnosť Arriva zabezpečuje pre Nitru MHD i prímestskú dopravu od roku 2013, kedy prevzala podiely firmy Veolia. V súčasnosti je blízko tomu, že sa v celom kraji zabezpečí na ďalších desať rokov. Foto - TASR
Spoločnosť Arriva zabezpečuje pre Nitru MHD i prímestskú dopravu od roku 2013, keď prevzala podiely firmy Veolia. V súčasnosti je blízko tomu, že sa v celom kraji zabezpečí na ďalších desať rokov. Foto – TASR

Samotná Arriva odmieta, že by mala nejaké výraznejšie privilégiá. Podľa nej sa menší konkurenti mohli jednoducho spojiť, aby sa tendra mohli zúčastniť.

„My sme tiež podali ponuku ako konzorcium viacerých firiem. Rovnakú možnosť má podľa zákona každá firma zabezpečujúca autobusovú dopravu v Európe,“ hovorí Ivan.

Arriva je však oproti ostatným dopravcom v inej situácii. Na Slovensku má tri dcérske firmy (v Nitre, Nových Zámkoch a Michalovciach), takže nemá problém vytvoriť spoločnú ponuku.

Väčšina ostatných dopravcov by si musela partnerov hľadať medzi inými firmami a rokovať o tom, akú môžu podať ponuku a kto bude za čo zodpovedný.

Toto všetko by navyše museli stihnúť v priebehu šiestich letných týždňov, ktoré plynuli od oznámenia podmienok tendra po vypršanie lehoty na účasť. „Pre krátkosť času bolo nereálne vytvoriť nejaké konzorcium,“ hovorí Humeník.

Nemá barikáda

Denník N sa na zákazku spýtal nitrianskych úradníkov. Zaujímalo nás, prečo zvolili práve takýto postup a či majú prehľad o tom, koľko dopravcov na Slovensku môže splniť ich požiadavky.

Belicov úrad sa rozhodol, že celú vec nechá bez komentára. „Obstarávanie nebolo ukončené a my musíme v zmysle zákona zachovávať mlčanlivosť,“ odpovedala hovorkyňa úradu Oľga Prekopová.

Zákon o verejnom obstarávaní v skutočnosti úradníkom nič také nenariaďuje – zakazuje len členom výberovej komisie, aby rozprávali o obsahu ponúk.

„Žiadny zákon úradu nezakazuje povedať, prečo sa rozhodli obstarávať takýmto spôsobom. Mali by, naopak, vyvíjať iniciatívu, aby všetko vysvetlili,“ hovorí Martin Turček z protikorupčnej organizácie Transparency International.

Otázok, na ktoré by nitrianska župa mohla odpovedať, je pritom podstatne viac. Napríklad pri stámiliónových zákazkách sa odporúča, aby si úradníci vopred urobili marketingový prieskum a s dostatočným predstihom informovali firmy o chystanom tendri. Či sa to stalo, je nejasné.

Arriva jazdí na prímestských linkách staršími karosami, ale i modernými českými vozidlami SOR, ktoré priebežne dokupuje.
Arriva jazdí staršími karosami i modernými českými vozidlami SOR, ktoré priebežne dokupuje.

A hlavne: Belicovi úradníci nevysvetlili, prečo sa rozhodli vysúťažiť v jednom balíku dopravu pre celý kraj. To automaticky vylúčilo účasť absolútnej väčšiny slovenských dopravcov, pokiaľ by do tendra išli samostatne.

V iných krajoch je, naopak, bežné, že prímestská doprava je rozdelená po menších regiónoch a poskytuje ju viacero dopravcov. „My sme dúfali, že napríklad región Šale sa bude súťažiť zvlášť. To by sme určite využili, pretože už teraz zabezpečujeme dopravu pre neďalekú Galantu,“ hovorí šéf SAD Dunajská Streda Humeník.

Dokonca i samotná Nitrianska župa má v súčasnosti formálne dvoch poskytovateľov – prímestskú dopravu si objednáva u firiem Arriva Nitra a Arriva Nové Zámky.

Prečo sa kraj teraz rozhodol zákazky zlúčiť, zostáva tajomstvom. Podrobnejšie vysvetlenie neponúkli ani v odpovedi jednému z uchádzačov, ktorý sa na podmienky oficiálne sťažoval.

„Obstarávanie sa týka len jedného druhu služby. Nejde o rôznorodé dopravné služby, ktoré by sa dali rozdeliť,“ napísala v liste advokátska kancelária Jančo a partneri, ktorú si kraj v súvislosti s tendrom najal.

Pohodlný biznis

Na lepšie pochopenie témy je vhodná krátka odbočka. Prímestská doprava na Slovensku ponúka síce náročné, ale zároveň stabilné podnikanie.

Na rozdiel od diaľkovej dopravy majú dopravcovia svoje linky exkluzívne pre seba. Nevedú s inými konkurentmi cenovú vojnu, nemusia masívne investovať do reklamy.

O všetkom rozhoduje kraj. Dopravcom určí, na ktorých linkách majú jazdiť, s akým cestovným poriadkom, schváli im ceny lístkov i výšku zliav.„Máte istotu podnikania na desať rokov dopredu bez vplyvov konkurencie,“ hovorí Turan.

Do nitrianskeho tendru by nemohli ani bratislavské Slovak Lines, ich 340 vodičov nestačí. Foto - TASR
Do nitrianskeho tendra by sa nemohli zapojiť ani bratislavské Slovak Lines, ich 340 vodičov nestačí. Foto – TASR

Hlavný príjem pochádza z verejných peňazí. Autobusová doprava do dedín a malých miest sa nedá robiť komerčne, pretože autobusy väčšinu dňa vozia len pár ľudí.

Tržbami za predaj lístkov preto dopravcovia pokryjú len časť nákladov, zvyšok im doplácajú kraje. „Dopravca musí preukázať, aká strata mu vznikla na konkrétnych linkách, na ktorých jazdí vo verejnom záujme,“ približuje Marek Modranský, generálny tajomník Zväzu autobusovej dopravy.

Vyúčtovanie prebieha každý mesiac. „Výkazy sú veľmi podrobné. Úradníci skontrolujú všetky náklady, teda mzdy, pohonné hmoty, výmeny pneumatík, odpisy a ďalšie položky,“ dodáva Modranský.

Kraje dopravcom odsúhlasujú a následne preplácajú aj nákupy nových autobusov. A k tomu všetkému povoľujú dopravcom vytváranie „primeraného zisku“. „Ten sa na Slovensku pohybuje niekde medzi tromi až štyrmi percentami,“ spresňuje Modranský.

Napríklad víťaz aktuálneho tendra nitrianskej župy si týmto spôsobom môže zabezpečiť zhruba milión eur ročne.

Potomkovia SADiek

Takúto dopravu na Slovensku historicky zabezpečovala ČSAD. Štátny kolos sa po vzniku Slovenska osamostatnil a postupne sa rozpadol na sedemnásť súčasných „SADiek“.

V dobách minulých bola prímestská doprava prehľadná: po celom Československu ju zabezpečovali bielo-modré karosy. Foto - ČSAD Plzeň
V dobách minulých bola prímestská doprava prehľadná: po celom Československu ju zabezpečovali bielo-modré karosy. Foto – ČSAD Plzeň

Po roku 2002 povolila vláda ich čiastočnú privatizáciu. Väčšinový balík akcií získali súkromní investori, menšinu si ponechal štát (prostredníctvom Fondu národného majetku).

Noví vlastníci začali „SADky“ viac či menej inovovať, viacerí z nich sa pustili aj do medzinárodných liniek a nezriedka zmenili i pôvodné názvy (SAD Bratislava sa napríklad v roku 2007 premenovala na Slovak Lines).

Vlastnícke pomery sa postupne preskupovali. Napríklad Arriva (dcérska spoločnosť nemeckých železníc Deutsche Bahn) postupne skúpila nástupcov niekdajších SAD Nitra, SAD Nové Zámky a SAD Michalovce.

Stala sa tak jedným z najväčších dopravcov na Slovensku. „V súčasnosti máme 2400 zamestnancov a 1350 autobusov. Najviac služieb poskytujeme v nitrianskom a košickom kraji,“ poznamenáva šéf firmy László Ivan.

Nitrou sa to začína

„SADky“ ani ich nástupcovia sa ešte donedávna nemuseli o svoje podnikanie obávať – kraje im automaticky predlžovali zmluvy na zabezpečovanie prímestskej dopravy.

Lenže medzičasom začali platiť nové nariadenia Európskej únie, ktoré členským štátom prikazujú otvoriť prímestskú dopravu konkurencii. „Postup musí byť transparentný, spravodlivý a otvorený všetkým poskytovateľom,“ uvádzajú európske predpisy.

Arriva je v Nitre ako doma, okrem iného je vlastníkom aj autobusovej stanice. V marci tohto roku rozbehla jej rekonštrukciu. Foto - TASR
Arriva je v Nitre ako doma, okrem iného je vlastníkom autobusovej stanice. V marci tohto roku rozbehla jej rekonštrukciu. Foto – TASR

Prvým, na koho tieto pravidlá dopadli, je práve Nitriansky samosprávny kraj, v ktorom platnosť súčasnej zmluvy vyprší tento rok.

V nasledujúcom období sa však stovky miliónov budú rozdeľovať aj v ďalších župách. „Dá sa očakávať, že hlavná časť tendrov prebehne niekedy v rokoch 2017 až 2018,“ dodáva Modranský.

Preverený dopravca

Ak zákazku nitrianskeho kraja získa znovu Arriva, nemusí to byť a priori zlé riešenie. Z pohľadu nitrianskych úradníkov ide o dopravcu, ktorý je vyskúšaný a zároveň i veľmi silný – keďže poskytuje dopravu aj v iných častiach Slovenska, má dosť záloh, aby mohol vykryť aj prípadné výpadky.

Arriva je jednou z najväčších dopravných firiem na Slovensku, okrem nitrianskeho kraja zabezpečuje prímestskú dopravu aj v regióne Michaloviec. Foto - TASR
Arriva je jednou z najväčších dopravných firiem na Slovensku, okrem nitrianskeho kraja zabezpečuje prímestskú dopravu aj v regióne Michaloviec. Foto – TASR

Arrivy sa zastáva aj spoločnosť SAD Zvolen, ktorá by so svojimi 580 autobusmi ako jedna z mála podmienky tendra spĺňala.

„Do obstarávania sme sa neprihlásili. Podľa nás totiž potreby a špecifiká nitrianskeho regiónu najlepšie pozná dopravca, ktorý tu už jazdí alebo jazdil,“ napísala vo svojom stanovisku SAD Zvolen.

A ani samotní cestujúci, s ktorými Denník N hovoril, sa na služby Arrivy výrazne nesťažujú. „Niektorí ich vodiči sú vyložene protivní alebo za jazdy bežne telefonujú. Iní sú však zase príjemní, usmejú sa a poďakujú,“ hovorí Róbert, ktorý s Arrivou pravidelne jazdí medzi Nitrou a Levicami.

Viac muziky za menej peňazí?

Lenže proti výhodám osvedčeného dopravcu stojí princíp konkurencie. Pokiaľ nitriansky kraj urobil tender len pre jedného hráča, pripravil sa o možnosť vyberať si z viacerých ponúk. A tým záujemcov tlačiť k úsporám a čiastočne aj k zvyšovaniu kvality.

Podľa zverejnených materiálov by totiž hlavným kritériom tendra mala byť výška nákladov. Záujemcovia by mali povedať, za akú cenu dokážu odjazdiť požadovaný počet kilometrov. Prednosť by mal dostať ten, kto bude najlacnejší. „Za kritérium ceny môžu uchádzači získať 70 percent bodov,“ píše sa v súťažných podmienkach.

SAD Zvolen jazdí s takmer 600 autobusmi, do nitrianského tendru by mohol, keby chcel. Avšak nechce. Foto - TASR
SAD Zvolen jazdí s takmer 600 autobusmi, do nitrianskeho tendra by sa firma mohla zapojiť, keby chcela. Avšak nechce. Foto – TASR

Svoju cenu by mali uchádzači zverejniť v elektronickej dražbe, ktorá má prebehnúť vo vopred oznámený čas. Podľa všetkého sa zatiaľ nekonala.

Okrem toho kraj tvrdí, že prihliadne aj na „technické riešenie“ prímestskej dopravy, za ktoré udelí zvyšných 30 percent bodov. Tým sa rozumie hlavne komfort pre cestujúcich.

Výhodu by v tomto prípade mali dopravcovia, ktorí by ponúkli čo najväčší počet autobusov s nízkou podlahou, WiFi pripojením alebo klimatizáciou.

„Prímestskú dopravu by dokázali zabezpečiť aj iné firmy než tie, ktoré ju dnes jazdia. Podstatné je, aby mali v autobusovej doprave patričné skúsenosti,“ tvrdí majiteľ Turancaru Viliam Turan.

Koho nitrianska župa vpustila do tendra

  • Firma musela preukázať, že za posledné tri roky zamestnávala priemerne aspoň 722 vodičov.
  • Firma by mala mať 468 autobusov, z toho ideálne aspoň 49 nízkopodlažných.
  • Firma musela doložiť, že v takzvanom verejnom záujme odjazdila za posledné roky 70 miliónov kilometrov a poskytla služby za 80 miliónov eur.
  • Firma musela pred účasťou v aukcii zložiť zálohu vo výške milión eur.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie