Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Čínska globálna expanzia stráca dych

Protest proti Fu-tanskej univerzite v Budapešti. Foto - TASR
Protest proti Fu-tanskej univerzite v Budapešti. Foto – TASR

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Čínska stratégia „Jeden pás, jedna cesta“ stráca dych.
  • Remišovej ministerstvo spúšťa diskusiu o budúcich eurofondoch.
  • Spoločné európske pravidlá pre zdieľanie dát majú pomôcť digitálnemu sektoru aj priemyslu.

1. Čínska stratégia „Jeden pás, jedna cesta“ stráca dych

Diskusia európskych lídrov o geopolitickej pozícii Európy sa skončila nielen bez konkrétnych záverov (čo sa čakalo), ale aj bez jasného spoločného postoja. Zhrnutie neformálneho samitu v slovinskom Brde je stručné a obchádza zložitejšie (a dôležité) témy.

Veľkú časť diskusie zabrala tradičná európska geopolitická dilema: transatlantické partnerstvo (o to zložitejšia, že Spojené štáty oň nejavia podstatný záujem ani po zmene prezidenta). Číne, ktorá mala byť jedným z bodov diskusie, je v záveroch venovaná jedna nekonkrétna veta.

Zdá sa, že Peking sa zatiaľ nemusí obávať jednotnej európskej odpovede na globálnu expanziu svojho vplyvu. Má však dosť vlastných geopolitických starostí. Jeho stratégia „Jeden pás, jedna cesta“ stráca paru.

O čo ide

Peking spustil stratégiu v roku 2013. Financovanie a realizácia projektov v oblasti infraštruktúry či priemyslu mali otvárať príležitosti čínskemu obchodu, investíciám a v konečnom dôsledku aj vplyvu.

Hlavným cieľom boli krajiny Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. No do iniciatívy sa zapojili aj viaceré európske krajiny. V období prechádzajúcich slovenských vlád (Fico III, Pellegrini) sa o stratégiu živo zaujímali štátni tajomníci ministerstiev financií a zahraničných vecí nominovaní SNS.

V čom je (čínsky) problém

Podľa štúdie AidData, výskumného laboratória americkej College of William and Mary, projekty čelia vo viacerých krajinách kritike a rastúcemu politickému odporu. Jeden z autorov štúdie Brad Parks vymenúva hlavné dôvody: príliš vysoké ceny, korupcia, obavy z udržateľnosti dlhu.

Štúdia sa pozerala na 13 427 projektov v 165 krajinách počas 18 rokov s celkovou hodnotou 843 miliárd dolárov. Viacero veľkých projektov bolo pozastavených či úplne zrušených. V mnohých krajinách s nízkou a strednou úrovňou príjmov vlastní viac ako 10 percent štátneho dlhu Čína.

Podľa prieskumu trpí 35 percent projektov v iniciatíve korupciou, porušovaním pracovného zákonodarstva, znečistením životného prostredia, alebo čelí verejným protestom.

Okrem toho, čínsku expanziu môže už čoskoro brzdiť aj nová konkurencia. V júni oznámili Spojené štáty spoločnú iniciatívu skupiny G7, B3W (Build Back Better World). Rozvojovým krajinám má pomáhať práve pri financovaní infraštruktúry.

2. Remišovej ministerstvo spúšťa diskusiu o budúcich eurofondoch

Veronika Remišová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) minulý štvrtok (30. septembra) informovalo, že spustilo sériu rokovaní o nastavení nového Operačného programu Slovensko. Do diskusií sa zapoja samosprávy, akademický sektor, záujmové združenia, mimovládky, odborné organizácie a ďalší socioekonomickí partneri.

Prečo je to dôležité

Operačný program je základným dokumentom, ktorým sa budú riadiť investície z eurofondov. V nasledujúcich siedmich rokoch bude mať Slovensko z fondov kohéznej politiky EÚ k dispozícii 12,8 miliardy eur.

V prvom kole chce ministerstvo hovoriť o investičných prioritách a oprávnených konečných prijímateľoch.

V čom to bude iné oproti minulosti

Operačný program Slovensko v novom programovom období nahradí doterajších deväť operačných programov (plus cezhraničné programy). Ministerstvo si od tejto zmeny štruktúry sľubuje zjednodušenie čerpania eurofondov, s čím má Slovensko dlhodobo problémy.

Okresanie počtu operačných programov však samo osebe zjednodušenie neprinesie. Dôležité bude, ako budú nastavené vzťahy a procesy medzi jednotlivými orgánmi zapojenými do čerpania. Systém by sa mal odbyrokratizovať tým, že sa zmenší počet orgánov, ktoré budú zapojené do implementácie eurofondov.

Dnes je v riadiacej štruktúre 28 rôznych riadiacich a sprostredkovateľských orgánov. Iba v jednom – najpomalšom – Integrovanom regionálnom operačnom programe ich je 18. Riadiacimi orgánmi sú spravidla ministerstvá, ktoré časť kompetencií môžu odovzdávať sprostredkovateľským orgánom. Dnes sú v zozname sprostredkovateľských orgánov napríklad kraje, krajské mestá či niektoré štátne agentúry.

V novom období bude jediným riadiacim orgánom rezort regionálneho rozvoja. Zatiaľ však nie je známe, ako budú do čerpania zasahovať ďalšie ministerstvá či samosprávy. MIRRI ešte minulý rok zverejnilo vlastný návrh eurofondovej architektúry, ktorý samosprávy a niektoré rezorty v pripomienkovom konaní skritizovali, pretože zo zoznamu sprostredkovateľských orgánov vypadli – celkovo by ich po novom malo byť len sedem. Podľa tohto dokumentu však vyhodnotenie pripomienok stále prebieha.

Čo sa bude diať

Prvé kolo konzultácií, ktoré sa začalo už 23. septembra, má šesť workshopov. Tie budú zložené podľa piatich eurofondových cieľov pre budúce programové obdobie.

Schválenie operačného programu bude posledným krokom k vyhláseniu prvých eurofondových výziev a čerpaniu európskych grantov.

Slovensko však ešte musí uzavrieť prípravu Partnerskej dohody. Je to stručnejší dokument než operačný program, v ktorom krajina popisuje hlavné – geografické, aj sektorové – oblasti, do ktorých nasmeruje dostupné peniaze z fondov EÚ.

Slovensko Partnerskú dohodu dokončilo v máji a následne ju zaslalo na pripomienkovanie Európskej komisii. Do Bruselu bude dokument MIRRI posielať ešte raz po tom, čo doň ešte zapracuje pripomienky ostatných rezortov. Aktualizovaný návrh už aj s návrhom OP Slovensko pošle Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre regionálnu politiku (DG REGIO) v druhej polovici októbra. Vtedy by sa malo začať aj druhé kolo workshopov, na ktorom budú odborníci hovoriť o alokáciách a výsledkových ukazovateľoch.

V prvom štvrťroku príde na rad tretie kolo, na ktorom sa už budú do dokumentov zapracovávať pripomienky Európskej komisie.

Obidva dokumenty bude MIRRI predkladať aj do pripomienkového konania a následne na schválenie vláde. Kým Remišovej rezort v lete predpokladal, že všetci oprávnení žiadatelia budú môcť projekty predkladať ešte v prvom polroku 2022, teraz to odhaduje už na polrok druhý.

3. Spoločné európske pravidlá zdieľania dát majú pomôcť digitálnemu sektoru aj priemyslu

Eurokomisárka Margrethe Vestagerová. Foto – TASR/AP

Zástupcovia členských krajín odsúhlasili všeobecnú pozíciu vzťahujúcu sa na zákon o riadení dát (DGA – Data Governance Act) – európsku legislatívu, ktorá má zabezpečiť zdieľanie priemyselných dát a regulovať využívanie verejných dát v Európe.

Prečo je to dôležité

Európsky priemysel, služby aj verejný sektor vytvárajú veľké množstvo dát. Ich efektívne zdieľanie a spoločné využívanie by výrazne pomohli rozvoju digitálneho sektora, osobitne technológiám umelej inteligencie či dátovej analýzy.

Európske firmy a inštitúcie však majú problém s ich zdieľaním. Najčastejším dôvodom sú obavy z porušenia zákonov ochrany súkromia či citlivých údajov. DGA má definovať spôsob riadenia trhov so zdieľanými dátami – spoločné štandardy, interoperabilitu či reciprocitu prístupu k spoločným európskym dátovým priestorom.

V čom je problém

V niektorých oblastiach sa líšia názory členských krajín, Komisie a Európskeho parlamentu. To môže skomplikovať prijímanie legislatívy.

Prvou je definícia princípu neutrality pre poskytovateľov služieb sprostredkovania dát. Neutralita znamená, že dáta len sprostredkovávajú, nesmú z nich čerpať výhody ani ich použiť na inú službu. Podľa členských krajín to vylučuje cloudové služby.

Parlament si to však nemyslí a navrhuje európsky certifikačný systém založený na kontrole príslušných verejných inštitúcií ex ante.

Druhým problémom je fungovanie takzvaného dátového altruizmu jednotlivcov a organizácií, ktoré zbierajú a zdieľajú dáta bezodplatne, vo verejnom záujme. V pôvodnom návrhu Komisie sa musia tieto entity registrovať ako organizácie dátového altruizmu.

Členské krajiny navrhujú iný prístup: Európska komisia navrhne v spolupráci s organizáciami dátového altruizmu kódex, ktorý bude prijatý formou implementačných aktov.

Asi najcitlivejšou oblasťou je využívanie údajov, ktoré má verejný sektor. Členské krajiny by mali menovať jednu alebo viac verejných inštitúcií, ktoré podporia verejný sektor v zdieľaní anonymizovaných dát (tak aby nebola porušená ochrana súkromia či duševného vlastníctva).

Členské krajiny žiadajú väčšiu flexibilitu pri vytváraní a fungovaní týchto podporných inštitúcií. Z pôvodného návrhu vyškrtli zmienku o harmonizácii poplatkov za prístup, ktorá mala byť kompetenciou Európskeho výboru pre dátové inovácie, dohliadajúceho na implementáciu DGA. Výbor má mať podľa nich len koordinačnú úlohu.

Čo bude nasledovať

Súhlas na úrovni Rady je dôležitým krokom v prijímaní legislatívy, ktorú chce Komisia uzavrieť do konca tohto roka. Je však potrebný aj súhlas Európskeho parlamentu. Zároveň môže Komisia návrh z procesu stiahnuť (ak by mala napríklad pocit, že prijaté pripomienky príliš menia jeho zámer).

Prvé rokovanie medzi Komisiou, europarlamentom a Radou je plánované na 20. októbra.

Ďalšie správy

Komisia by mohla v najbližších týždňoch schváliť národné plány obnovy Maďarska a Poľska, no len s prísnymi podmienkami. Varšava by mala z mimoriadneho protikrízového rozpočtu dostať 23 miliárd eur v grantoch a 34 miliárd v lacných pôžičkách, Budapešť sa uchádza o 7,2 miliardy v grantoch. Komisia odmieta schváliť poľský plán, pokiaľ vláda nebude rešpektovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o posilnení nezávislosti poľského súdnictva. Od Maďarska zasa žiada efektívnejší boj s korupciou a nezávislosť súdov.

septembri by mala inflácia v eurozóne dosiahnuť 3,4 percenta. Hlavným faktorom rastu cien sú opäť energie, medziročne zdraželi o 17,4 percenta. Na Slovensku inflácia výrazne prekročila priemer eurozóny, v septembri by mala byt 5,1-percentná.

Medziročná inflácia v eurozóne a jej komponenty, september 2021

Zdroj – Eurostat

Francúzsko sa pripojilo k Španielsku a žiada koordinovanú európsku odpoveď na rast cien energií, ktorý ohrozuje najchudobnejších, oslabuje konkurencieschopnosť firiem a plány na znižovanie emisií. Návrhy spoločných krokov obsahuje dokument, ktorý predložila španielska ministerka hospodárstva Nadia Calviñová svojim rezortným kolegom z ostatných členských krajín. Píše sa v ňom napríklad o vytvorení spoločnej európskej rezervy zemného plynu, možnosti centralizovaného nákupu, ktorý by zvýšil vyjednávaciu pozíciu voči vonkajším dodávateľom, či obmedzovaní špekulácií na trhoch s emisnými povolenkami. Grécko zas navrhuje spoločný európsky fond, ktorý by vytvoril vankúš v prípade náhleho rastu cien.

Podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej budú lídri EÚ hovoriť o vysokých cenách energií a protiopatreniach na októbrovom samite. Na stole je aj vytvorenie spoločných rezerv zemného plynu a oddelenie cien elektrickej energie a plynu. Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová povedala, že Komisia skúma aj úlohu Ruska v raste cien. Podpredseda Komisie Frans Timmermans nechce zasahovať do systému obchodovania s emisiami. Cena emisií má podľa neho iba marginálny vplyv na cenu energií.

Objem maloobchodu v eurozóne aj EÚ narástol v auguste oproti júlu o 0,3 percenta. Po prepade spôsobenom pandémiou na jeseň 2020 a v prvých mesiacoch tohto roka tak pokračuje opatrné zotavovanie.

Objem maloobchodu

(2015 = 100; červená: eurozóna, modrá: EÚ)

Zdroj – Eurostat

Ministri financií krajín EÚ vyškrtli ďalšie tri krajiny zo zoznamu daňových rajov: Anguillu, Dominiku a Seychely. Ich rozhodnutie kritizujú poslanci Európskeho parlamentu z väčšiny veľkých politických skupín. Upozorňujú na to, že to povedie k ďalšiemu oslabeniu zoznamu, ktorý mal pomáhať Únii v boji proti obchádzaniu daňových zákonov. Jeho rozsah ukázal ďalší únik finančných dokumentov, tzv. Pandora Papers. Podľa Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov, ktoré spracováva obsah, v dokumentoch sú prepojenia na 35 bývalých a súčasných politických lídrov a viac ako 330 politikov z 91 krajín a území.

Členské krajiny nesúhlasia s novou stratégiou EÚ pre lesy. Podľa nich neprihliada dostatočne na ekonomické a sociálne funkcie lesa a venuje sa najmä klimatickej zmene a ochrane biodiverzity. O „vyváženom“ prístupe k lesom mali v stredu diskutovať ministri životného prostredia EÚ. Viaceré krajiny sa obávajú, že sprísnenie environmentálnych štandardov v lesnom hospodárstve zvýši dovoz dreva z krajín, ktoré nemajú podobne vysoké štandardy. Stratégiu kritizujú aj poslanci Európskeho parlamentu, považujú ju za príliš vágnu a zasahujúcu do národných kompetencií. Doterajší prístup k manažmentu lesov však nefunguje. Podľa správy Európskeho dvora audítorov sa stav lesov v krajinách EÚ zhoršuje, a to aj napriek tomu, že sa lesnatosť v Únii za posledných 30 rokov zvýšila.

V auguste pokračoval pokles nezamestnanosti v eurozóne aj celej EÚ. Dosiahla 7,5, respektíve 6,8 percenta. Slovensko je s 6,5-percentnou nezamestnanosťou pod európskym priemerom. Najvyšší podiel ľudí bez práce má Španielsko (14,5 percenta) a Grécko (14,2 percenta).

Miera nezamestnanosti

(Červená: eurozóna; modrá: EÚ)

Zdroj – Eurostat

Aerolinky prisľúbili, že do roku 2050 dosiahnu v leteckej doprave čisté nulové emisie. Organizácia IATA združuje 290 firiem zodpovedných za 82 percent leteckej dopravy (podľa údajov pred pandémiou). V sektore leteckej dopravy plánuje EÚ viacero protiemisných opatrení, napríklad zrušenie výnimky zo spotrebnej dane pri leteckom benzíne, zrušenie bezplatných emisných povoleniek pri letoch v rámci EÚ či zavedenie limitov pre minimálny podiel udržateľných palív pri tankovaní na letiskách v EÚ. Európska komisia odhaduje, že zavádzanie zelených opatrení zvýši náklady v leteckej doprave do roku 2050 asi o 8 percent.

Britský minister pre brexit David Frost varoval, že Spojené kráľovstvo je blízko rozhodnutia pozastaviť protokol o Severnom Írsku. Podľa protokolu, ktorý je súčasťou zmluvy o vystúpení Británie z EÚ, vznikla colná hranica medzi Severným Írskom a zvyškom krajiny. Johnsonova vláda žiada opätovné prerokovanie protokolu.

Štatistika: Pol stupňa Celzia je v klimatickej kríze zásadný rozdiel, jeden a pol rozdiel katastrofálny

Krajiny, ktoré podpísali Parížsku klimatickú dohodu, sa zaviazali udržať globálne otepľovanie pod hranicou dvoch stupňov Celzia, ideálne na 1,5 stupňa Celzia. Už teraz sú však globálne teploty v porovnaní s predindustriálnou dobou vyššie o 1,1 stupňa.

Podľa Medzinárodného panela pre klimatické zmeny je v tomto pol stupni zásadný rozdiel. Pri oteplení o 2 stupne sa viac ako zdvojnásobí počet ľudí trpiacich vlnami horúčav. Ľudí ohrozených nedostatkom vody bude o štvrť miliardy viac.

Situácia je však ešte horšia. Súčasné klimatické záväzky krajín sú nedostatočné. Ak by ich aj všetky splnili, priemerné globálne teploty narastú o 2,7 stupňa Celzia. A to znamená katastrofu.

Štatistika agentúry AFP, zverejnená na EDN hub, ilustruje rozdielne dôsledky oteplenia o jeden a pol, dva a tri stupne Celzia. Všíma si tri oblasti: nedostatok vody, vlny horúčav a zníženie úrody. V každej z nich tmavá farba ilustruje počet ohrozených ľudí (v miliardách), svetlá počet vystavených danému riziku.

Počet ľudí vystavených následkom klimatických zmien v troch scenároch

Zdroj – AFP prostredníctvom EDN hub

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Čína

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie