Denník N

Exekúcie nie sú taká chytľavá téma, aby ju na Facebooku komentovali politici

Peter Hodál (35) je advokátom v bratislavskej pobočke medzinárodnej právnickej kancelárie White & Case. Študoval na Univerzite Komenského a University of Virginia. Pracoval v advokátskych kanceláriách vo Washingtone DC, v Bruseli a ako výskumný asistent na Harvardovej univerzite. Poskytuje pro bono poradenstvo aj pre viaceré mimovládne neziskové organizácie. Foto N – Vladimír Šimíček
Peter Hodál (35) je advokátom v bratislavskej pobočke medzinárodnej právnickej kancelárie White & Case. Študoval na Univerzite Komenského a University of Virginia. Pracoval v advokátskych kanceláriách vo Washingtone DC, v Bruseli a ako výskumný asistent na Harvardovej univerzite. Poskytuje pro bono poradenstvo aj pre viaceré mimovládne neziskové organizácie. Foto N – Vladimír Šimíček

Advokát White & Case uvažuje, čo robiť v krajine, kde sú pri päťmiliónovej populácii na súdoch tri milióny začatých exekúcií.

Právnik Peter Hodál sa snaží nájsť vo verejnosti, vláde a firmách podporu pre riešenia problémov zadlžených ľudí. Argumentuje príkladmi z Česka a Veľkej Británie, kde už banky aj štát investovali do dlhového poradenstva.

Prečo sa človek ako vy – právnik White & Case, ktorý pracuje s veľkými domácimi a zahraničnými klientmi, zaujíma o pomoc bežným ľuďom s dlhmi?

Realita je príliš zložitá na to, aby sa stačilo starať len sám o seba. Stačí si uvedomiť, ako málo stačí, aby ľudia padli do dlhov, a aké veľké sú dôsledky toho aj pre ich rodiny a bližšie okolie. Veľmi ľahko sa z ľudí, ktorých by na ulici nikto nerozlišoval od väčšiny, aj vďaka dlhom stávajú tí, od ktorých veľká časť ľudí bočí a ktorí zrazu potrebujú pomoc. A aj keď sa im podarí dostať späť, následky v podobe rozvráteného rodinného prostredia, agresivity alebo frustrácie mladistvých či rodičov ostávajú. Štát má s tým nezanedbateľné náklady cez sociálny a zdravotný systém – a bez istých výsledkov. Funguje to ako domino, začína sa to jednotlivými zlými finančnými rozhodnutiami, ktoré vyvolávajú ďalšie, až sa donedávna normálne fungujúce rodiny dostávajú do neriešiteľných situácií. Veľká časť populácie má evidentne problém s finančnou gramotnosťou, a tak prevencia pred dlhmi môže zásadne pomôcť. V iných štátoch sa s týmito skupinami osobitne pracuje, niektoré z ich odskúšaných modelov stačí prevziať a prispôsobiť.

Kto sú ľudia najviac ohrození dlhmi? Treba medzi nimi nejako rozlišovať, napríklad podľa veľkosti zadlženia?

Najmenej postihnutí sú ľudia, čo ešte len majú nábeh skončiť v exekúcii alebo už majú pár exekúcií, ktoré majú šancu zvládnuť sami. Im by dlhové poradenstvo pomohlo veľmi efektívne. Druhá skupina sú ľudia, ktorí nemajú nikdy šancu sami splatiť všetky svoje dlhy. Pre tých by mal existovať efektívny systém oddlženia, napríklad prostredníctvom splatenia 30 percent nezabezpečených dlhov počas 5 rokov, spojený s odpustením zvyšku. Takýto systém funguje veľmi úspešne v Českej republike posledných 7 rokov, kde je viac ako dvadsaťtisíc povolených oddlžení ročne. Na Slovensku je len pár desiatok oddlžení, pretože máme zle nastavený zákon o konkurze. Navyše politici zatiaľ neukázali záujem túto tému riešiť, hoci sme viacerým ústredným štátnym orgánom s Jurajom Alexandrom z pražskej kancelárie právnickej firmy Dentons ponúkali  vecný zámer riešenia, paragrafové znenie alebo vytvorenie pracovnej skupiny.

A najhoršie sú na tom ľudia, ktorí vlastne nemajú žiaden majetok či príjem. Väčšinou ide o ľudí bez domova, ktorí nikdy nemajú šancu splatiť ani časť existujúcich dlhov, pretože majú problém zabezpečiť si základné potreby. Pre túto skupinu by boli vhodné osobitné riešenia – odpustenie dlhov – anglický, respektíve írsky systém – v kombinácii s povinnou súčasťou v resocializačnom programe počas obdobia zbavovania sa dlhov. Tejto téme sa dnes osobitne venuje nadácia Pontis.

Slovensko má stále relatívne malý podiel úverov obyvateľstvu v porovnaní s výkonom ekonomiky. Prečo sa potom tvrdí, že problém zadlženosti je vážny?

Počet poskytnutých úverov v posledných rokoch rapídne rastie, pretože klesajú úroky. To spolu s konzumným tlakom zvyšuje požiadavky na nové zdroje. Je čoraz ľahšie získať pôžičky prostredníctvom SMS, na počkanie, do hodiny alebo iným flexibilným spôsobom. Nemáme síce k dispozícii presné dáta, ale dá sa povedať, že lákavá možnosť získať rýchlo peniaze pre okamžité uspokojenie potreby si niečo kúpiť – čo môžem alebo nemusím potrebovať – zvyšuje šance na kúpu vecí, ktoré nepotrebujem alebo na ne nemám. K tomu sa pripája tlak konzumu, či chceme, alebo nie, spotrebiteľské správanie je ovplyvňované okolím, reklamou, médiami.

Je tu slabá finančná gramotnosť. Veď koľko ľudí vie, akú čiastku zaplatiť na konci dňa za pôžičku, k čomu sa vlastne zaviazali, aké sú sankcie, ak neplnia? Koľko ľudí zvláda finančné plánovanie, vie odpovedať na otázku, koľko peňazí si reálne viem ušetriť na splátky? A výskumy opakovane ukazujú, že ľudia sú väčšinou optimistickejší, pokiaľ ide o ich budúce príjmy, ako je realita. To všetko dokopy nedáva radostnú perspektívu.

Čo hovoria vládne štatistiky? Pribúda exekúcií?

Jediné oficiálne štatistiky, ktoré máme, predstavujú súhrnné dáta o exekučných konaniach zo slovenských súdov na stránke Ministerstva spravodlivosti. Z údajov vyplýva, že posledné roky prichádza viac ako 600-tisíc nových exekúcií ročne, pričom počet nevybavených exekúcií rástol ročne o vyše 400-tisíc, takže dnes ich je na súdoch už zrejme viac ako 3 milióny. Pri mnohých súdoch predstavuje exekučná agenda viac ako polovicu súdnych spisov, čo zásadne ovplyvňuje samotné fungovanie súdov. Je zarážajúce, že to nie je osobitnou témou pre kompetentných.

Je viac exekúcií v chudobnejších regiónoch?

Nedá sa povedať, že by platilo, že čím ekonomicky slabší región, tým viac exekúcií. Pre hlbšie posúdenie regionálneho rozdelenia exekúcií by však bolo skôr potrebné poznať objem exekvovaných čiastok a dôvody pre exekúcie, ale tieto dáta nie sú k dispozícii.

Ktoré z riešení problémov zadlženosti by bolo teraz pre Slovensko najefektívnejšie?

Najefektívnejšie je dať väčší dôraz na finančnú gramotnosť a dlhové poradenstvo. Časové a finančné náklady potrebné na riešenie situácie sú tu najnižšie. Stačí to porovnať so situáciou, keď už beží niekoľko exekúcií a človek už vlastne len vytvára nové dlhy. Samozrejme, nerieši nám to veľké množstvo ľudí, ktorí už sú v dlhovej pasci a ktorým dlhové poradenstvo pomôže len obmedzene.  Pre túto skupinu bude nevyhnutný systém oddlženia po vzore Českej republiky. Pri dlhovom poradenstve je vhodné vychádzať z anglického a českého príkladu.

peter hodal
Foto N – Vladimír Šimíček

Čo je ich jadrom?

V Anglicku pôsobí organizácia Money Advice Service, ktorá sa okrem iného venuje dlhovému poradenstvu. Ide o štátom financovanú organizáciu v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ktorá poskytuje poradenstvo v celom Anglicku, a to emailom, osobne alebo telefonicky. Na základe ich štatistík a výskumu môžeme pokladať ich závery za relevantné aj pre nás.

Napríklad?

Z ich dát napríklad vyplýva, že problémy pri zvládaní dlhov môže spôsobovať veľa dôvodov – nepravidelný alebo neistý príjem a vonkajšie šoky ako choroba, strata práce, rozvod či neočakávané náklady. Obdobné závery vyplývajú aj z ročných štatistík českej Poradny při finanční tísni, ktorá pridáva medzi zásadnými dôvodmi nedostatočnú komunikáciu s veriteľmi, ručenie za záväzky blízkych osôb a naivitu, čo sú s najväčšou pravdepodobnosťou dôvody aplikovateľné aj u nás. Poradna bola založená v roku 2008 českými bankami s vedúcou úlohou Erste Stiftung a Českou spořitelnou. Keďže ide o iniciatívu súkromných spoločností, pokrývajú len malú, i keď významnú časť jednotlivcov s problémami.

Obidve organizácie sú veľmi efektívne, pokiaľ ide o pomer cena/výkon pri poskytovaní poradenstva. Základom poradenstva je bezplatné a diskrétne odborné poradenstvo, kde nie sú ponúkané produkty žiadnych konkrétnych spoločností a konečné rozhodnutie o akceptovaní rady je na klientoch. Všetky tieto faktory sú kľúčové pre získanie dôvery klientov, pretože pre mnohých ľudí nie je ľahké komunikovať o svojich problémoch s cudzími ľuďmi.

Aká je úspešnosť tých modelov?

Anglický model poskytuje aj údaje o úspešnosti poradenstva. Podľa jeho prieskumu 94 percent klientov súhlasilo s navrhovaným postupom riešenia situácie a 93 percent z tých, ktorí súhlasili s postupom, dodržalo aspoň jedno z odporúčaných riešení 3 až 6 mesiacov. Poradenstvo úplne vyriešilo problémy 40 percent klientov, do veľkej miery 24 a čiastočne v prípade 21 percent klientov. Výsledky sú do veľkej miery dané kvalitou poskytovaného poradenstva a ochotou klientov akceptovať a držať sa rád.

Čo je rozhodujúce pre úspech týchto programov?

Ako pri každej prevencii, aj tu je dôležité poradiť už pri vzniku dlhového problému. Podľa anglických dát viac ako polovica ľudí čaká vyše roka, kým vyhľadá poradenstvo. Údaje z Českej republiky hovoria dokonca o viac ako dvoch tretinách ľudí, ktorí čakajú aspoň rok zo začatím riešenia problémov – čo je často až v situácii, keď už je nariadená proti nim exekúcia a náklady riadenia dlhu sú nekontrolovateľné.

Ako sa dajú motivovať dlžníci, aby skôr riešili svoju situáciu?

Jeden spôsob, na ktorý sme prišli, je veľmi jednoduchý. Ukazuje, že v rámci prevencie majú mnohí veritelia eminentný záujem o skoré riešenie situácie dlžníkov. Príkladom sú poskytovatelia – telefonických služieb, internetu, elektriny, plynu alebo vody. Väčšina z nich vystavuje faktúry na mesačnej báze. Ak klient nezaplatí jeden mesiac, môže to byť náhoda. Ak nezaplatí dva, náhoda to už zrejme nebude. Ale ak nezaplatí už tri mesiace, je tam istá pravdepodobnosť – ak si odmyslíme úmyselne sa vyhýbanie plateniu, že dlžník môže mať problém. Okrem toho, že mu poskytovateľ pošle upomienku, že má zaplatiť dlžnú čiastku, mohol by mu zároveň v osobitnom liste odporučiť, že ak sú náhodou dôvodom pre jeho neplatenie finančné problémy, existuje možnosť bezplatného a odborného dlhového poradenstva tam a tam. Poskytovatelia služieb nemajú záujem viesť exekučné konania, ktoré sa často ani neskončia úspechom. Mali by mať preto záujem podieľať na tomto systéme. V Anglicku práve začínajú uvažovať nad tým, ako to urobiť, a zároveň, že budú prispievať na poradenstvo.

Kde a ako začať na Slovensku?

V prvom rade uvedomením si, že ide o závažný problém, a nastaviť o ňom celospoločenskú diskusiu. Následne je dobré pozrieť sa na spôsoby predchádzania problémov – finančná gramotnosť (pre všetky skupiny, nielen školy, ale hlavne najzraniteľnejšie skupiny – nezamestnaní, starší ľudia, dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nižším vzdelaním, sociálne slabšie regióny) – nemalo by to byť pro forma cvičenie, ale možnosť získať reálne vedomosti. V zahraničí sú tieto programy sprevádzané aj kontinuálnou online kampaňou spojenou so základnými odporúčaniami. Finančná gramotnosť nie je jednorazová záležitosť, inak by ju neriešili kontinuálne štáty, ktoré sú už roky trhovou ekonomikou.

Finančná gramotnosť má však len potenciál znížiť množstvo problémov, platí pri nej to isté, čo pri akejkoľvek inej prevencii. Dôležitejšie je vybudovať komplexný systém poradenstva, ktorý by mal byť poskytovaný online, telefonicky a osobne, s dôrazom na flexibilnejšie formy poradenstva. Poradenstvo by malo byť odborné, nestranné a bezplatné so zachovaním dôvernosti, pričom ho poskytujú ľudia v rámci full-time pracovného pomeru.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Veríte, že by to fungovalo?

Fungujúci systém, kde môže aj babka z dediny využiť bezplatnú infolinku a dostať odborné poradenstvo, by sa určite stretol so záujmom. Takýto systém by sa, samozrejme, musel kalibrovať na základe ročných vyhodnotení.

Prečo sa o tej téme hovorí často, ale reálne sa tým štát ešte nezaoberal?

Vo všeobecnosti sme na tom zle tam, kde treba meniť fungovanie spoločnosti nielen zmenou zákonov, ale aj prácou s ľuďmi, ako napríklad v školstve či zdravotníctve. Dôvodom je aj slabý emocionálny náboj kauzy. Ide skôr o dlhodobý problém, ktorý sa zhoršuje, a chýba mu dramatickosť, ktorá by pritiahla médiá a rýchle vyjadrenia politikov. Problémom je aj to, že nám vo všeobecnosti pri meraní negatívnych vplyvov sociálnych javov chýbajú dáta, na základe ktorých by sme mohli vyhodnocovať, či sa situácia zlepšuje alebo zhoršuje a ako závažne. Napríklad nikto dnes nevie povedať, koľko ľudí je vhodným kandidátom na finančné poradenstvo z dôvodu prebiehajúcich exekúcií. Vieme, že exekúcií je viac ako 3 milióny, ale nevieme, koľko je to v skutočnosti jednotlivcov, pretože sú tam zahrnuté aj právnické osoby a mnohí ľudia majú na krku viac exekúcií. Hlavným problémom je však asi nedostatočná empatia, ak nie nezáujem „decision makerov“ k ľudom v núdzi a zároveň nevnímanie z toho vyplývajúcich dôsledkov pre spoločnosť. Nedá sa inak vysvetliť, prečo sa nič nerobí, hoci náklady na prevádzku dlhového poradenstva sú zanedbateľné v porovnaní s benefitmi.

Ako sa téma týka bežných ľudí a ako ju ovplyvňujú?

Štát by sa zrejme témou zaoberal, ak by na ňu bola politická objednávka u voličov. Skupina, pre ktorú by dlhové/finančné poradenstvo malo byť určené, je však ekonomicky príliš slabá, aby vedela vyvinúť adekvátny tlak, pretože často len prežíva. Stredná a vyššia stredná trieda to nepovažuje za problém. Ťažko povedať, či je to pre nedostatok kontaktu s prostredím alebo nevnímaním vecí v súvislostiach. Samozrejme, toto sa týka skoro každej celospoločenskej témy. Jedným z dôvodov môže byť postupná „getoizácia“ sociálnych skupín – keď napríklad v Bratislave sa isté skupiny ľudí ani nemajú možnosť stretnúť, keďže jedni chodia MHD, druhí autom, nakupujú v iných obchodoch, chodia do iných reštaurácií, krčiem či do iných lokalít v závislosti od ich príjmu, a prinajlepšom sa stretnú v centre. Samozrejme, to nie je jediný dôvod, kontakt s inými nestačí, keď jednotlivec nevníma, že kvalita jeho života závisí od kvality jeho prostredia, ktorá súvisí s ľuďmi v jeho okolí. „Západ“, kam mnohí z nás radi cestujú alebo pracujú, to už dávno vie, ale my zjavne nechceme túto časť prijať, možno preto, že sme príliš zaujatí sami sebou. Problém neuvedomenia si dôsledkov sa často prejavuje aj u „verejne známych osobností“, ktoré, hoci sú často zorientované v zásadných celospoločenských témach, nemajú citlivosť na problém „dlhového poradenstva“ a niektorí z nich slúžili ako „hlasy“ kampaní na ľahko získateľné pôžičky. Pritom by určite mohli zohrať významnú rolu pri upozornení na problém.

Aká môže byť úloha súkromného sektora v boji s dlhmi? Do akej miery sú pri tom finančné inštitúcie v konflikte záujmov?

Súkromný sektor má možnosť rozbehnúť efektívny pilotný projekt vo vybraných lokalitách Slovenska a následne pritlačiť na štát, aby to implementoval celoštátne. Na konci dňa to sú primárne náklady štátu na sociálny systém, riešenie zdravotných problémov, najmä psychických, drobnú kriminalitu, výpadkom na daniach z rastúcej šedej ekonomiky, ktoré sú dôsledkom neriešenia dlhovej situácie jednotlivcov. Poskytovatelia služieb by mohli mať záujem o rozbehnutie systému, pretože skorým poradenstvom je možné znížiť množstvo a náklady na vymáhanie platieb. Naša právna kancelária White & Case sa snaží pomôcť zosieťovať firmy, ktoré by pomohli rozbehnúť úvodný projekt a poskytnúť právne služby pri založení organizácie na pro bono základe. Primárne sme oslovili zahraničné banky a väčšie spoločnosti. Náklady na rozbehnutie organizácie nie sú veľké, ale stále sa nepodarilo nájsť dostatok partnerov. Budeme radi, ak sa prihlásia záujemcovia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie