Denník N

Ekonomickú nobelovku dostali prirodzené experimenty s minimálnou mzdou a imigrantmi

David Card, jeden z troch ocenených ekonómov za rok 2021. Foto - AP
David Card, jeden z troch ocenených ekonómov za rok 2021. Foto – AP

Nobelove ceny v prírodných vedách málokedy vzbudzujú vášne. Na efekty zvyšovania minimálnej mzdy a imigráciu však máme aj na malom Slovensku celé zástupy odborníkov.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získala trojica amerických vedcov. Porota išla tentoraz na istotu. Polovicu ceny dostal David Card z Kalifornskej univerzity. Bol ocenený za výskum v oblasti trhu práce. O zvyšnú polovicu sa podelili Joshua Angrist z Massachusettského technologického inštitútu a Guido Imbens zo Stanfordskej univerzity za skúmanie „kauzálnych vzťahov“. Mená všetkých troch čerstvých nobelistov sú v ekonomickej vede notoricky známe. Stretol sa s nimi prakticky každý ekonóm, ktorý niekedy hodnotil efekty verejných politík, vrátane autora tohto článku. Je skôr prekvapujúce, prečo im táto cena nebola udelená už skôr. Čo teda skúmali a na čo prišli títo traja Američania?

Poďme najprv na „kauzálne vzťahy“. Ide o stanovenie toho, čo je príčina a čo následok. V prírodných vedách sa kauzálne súvislosti skúmajú na základe náhodného rozdelenia jedincov do takzvanej kontrolnej a intervenčnej vzorky.

Biológovia napríklad skúmajú, či má červené víno priaznivý vplyv na stav ciev. Zoberú si dve skupiny laboratórnych myšiek. Intervenčná vzorka si prilepšuje stravu červeným vínom, kontrolná nie. Po nejakom čase sa myšky z oboch skupín usmrtia, vypitvú a porovná sa stav ciev v oboch skupinách. Výskumníkov nemusí trápiť sociálny status ani bytové podmienky myšiek v oboch skupinách. S vysokou dávkou pravdepodobnosti môžu pripísať rozdiely v stave ciev len užívaniu červeného vína.

V ekonomických a sociálnych vedách je vytvorenie kontrolnej a intervenčnej vzorky omnoho ťažšie (o pitvaní ani nehovoriac). Aj stanovanie príčiny a následku je pri ľuďoch omnoho komplikovanejšie ako pri myšiach. Predstavme si, že žiakov v 7. A triede učí matematiku jedna pani učiteľka a v 7. B triede iná. Žiaci z áčky majú z matematiky samé jednotky, kým tí z béčky väčšinou trojky.

Rýchly záver znie, že príčinou rozdielu vo výsledkoch je pani učiteľka z áčky, ktorá učí matematiku omnoho lepšie (alebo je pri známkovaní benevolentnejšia) ako tá z béčky. Po chvíli však zistíme, že väčšina žiakov z áčky pochádza z vilovej štvrte Na strmom vŕšku, kým tí z béčky sú väčšinou zo zanedbaných panelákov na Močiarnej ulici. Zrejme by nebolo správne prisudzovať výsledky v matematike len konkrétnej pani učiteľke. Ak by sme chceli naozaj porovnávať výkon dvoch učiteliek, žiaci v oboch triedach by mali mať rovnaké rodinné zázemie, výšku IQ či dĺžku cesty do školy (aby na matematike nezaspávali).

Ľudia nie sú myši

Hoci sa v

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Minimálna mzda

Nobelove ceny

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie