Znečisťovateľov budú odhaľovať modernou technikou, skládky aj cez satelity. Inšpekcia bude silnejšia
V minulosti nás prevádzkovatelia skúšali a neekologickú výrobu pretláčali cez politické prepojenia, teraz im nepomôže nič iné ako investície do správnych technológií, varuje Daša Šuleková, ktorá má v Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP) na starosti nové reformné oddelenie.
Jej úlohou je posilniť inšpektorov v teréne o modernú techniku a kolegov, ktorí majú na starosti povolenia, preškoliť na technologických špecialistov. Po novom by tak inšpekcia mala byť omnoho aktívnejším hráčom v povoľovacích procesoch. Skončiť by sa mali časy, keď si firmy zaplatili projektantov, ktorí prispôsobili čísla o znečistení tak, aby papierovo všetko sedelo.
V rozhovore sa dozviete:
- čo všetko plánuje inšpekcia využívať na odhaľovanie znečisťovateľov;
- ako sa zmení povoľovanie a kontroly v podnikoch;
- ako prebieha transformácia inšpekcie a akých špecialistov potrebuje;
- prečo je rast cien elektriny pre priemysel aj pozitívny impulz;
- o čo išlo v prípade 20-tisícovej pokuty pre Slovnaft za znečisťovanie ovzdušia.
Pôvodne sme sa chceli stretnúť a rozprávať s inšpektorkami, ktoré chodia do terénu. No pretože sa stretávajú s útokmi zo strany kontrolovaných firiem, nechceli sa príliš ukazovať v médiách. Vy sa s niečím podobným stretávate?
Nie. Mojím poslaním je hľadať v jednotlivých podnikoch nejaké technologické slabiny. Nejdem tam však s cieľom udeliť pokutu, ale hľadať, v čom by sa prevádzka mohla zlepšiť. Na kontroly a hľadanie porušení chodia kolegovia alebo kolegyne, ktorí pracujú v teréne.
Ako ste sa dostali k práci na inšpekcii?
Skončila som chemicko-technologickú fakultu na STU v Bratislave, potom som nejaký čas pracovala pre technologickú spoločnosť aj na univerzite. Robila som napríklad na výskume, ktorý má zlepšiť výrobu hliníka. Ten sa vyrába už od roku 1886 stále rovnakou metódou, zlepšovali sa len detaily. Až teraz, v roku 2021, sa začali patentovať nové technológie. Jednu z nich má aj spoločnosť Apple. Je úplne prelomová v tom, že pri výrobe by sa namiesto oxidu uhličitého uvoľňoval kyslík. Z hľadiska životného prostredia by to bolo veľmi pozitívne. Inak totiž výroba hliníka prináša veľa negatív, je to energeticky náročné.
Aj slovenská hlinikáreň by mohla jedného dňa produkovať pri výrobe kyslík?
