Matovič kolegom v koalícii: Najprv dlhovú brzdu a dôchodkovú reformu, až potom pol miliardy navyše

• Ministerstvo financií predloží na rokovanie vlády návrh budúcoročného rozpočtu s deficitom 4,9 %. Dohodli sa na tom aj koaliční partneri.
• Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) však v stredu zopakoval, že ak sa neschvália výdavkové limity, zmeny v dlhovej brzde a dôchodková reforma, na niektoré priority ministerstiev nepustí peniaze a deficit bude 4,3 %.
• Ide o pol miliardy eur, ktorá sa má prerozdeliť na ďalšie priority rezortov.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) podmieňuje peniaze na ďalšie priority v budúcoročnom rozpočte schválením ústavného zákona o dlhovej brzde, výdavkových limitov a dôchodkovej reformy.

Ak ich koaliční partneri neschvália, Matovič chce skromnejší rozpočet s deficitom 4,3 % HDP. Ak koaliční poslanci Matovičove požiadavky schvália, bude v rozpočte aj 500 miliónov na priority koaličných strán. V takom prípade by bol plánovaný rozpočtový deficit medzi 4,9 až 5 %.

„Rád sa púšťam do zápasov, kde sú na začiatku šance veľmi nízke, ale potom je aspoň za čo bojovať,“ povedal novinárom v stredu Matovič.

Dohoda z pondelkovej koaličnej rady hovorí, že ak prejde len jedna z troch dôležitých zmien pre verejné financie, napríklad výdavkové limity, na priority sa použije tretina z polmiliardového balíka. Medzi koaličnými stranami sa totiž opäť hovorí o tom, že by sa o výdavkových limitoch, ktoré sú teraz súčasťou ústavného zákona o dlhovej brzde, hlasovalo zvlášť.

Či prejdú aj zmeny v dlhovej brzde, je stále nejasné. Ústavný zákon sa už rok presúva z jednej parlamentnej schôdze na ďalšiu. SaS podmieňuje podporu zákonu požiadavkou, že sa schváli aj daňová brzda.

Definitívna dohoda nie je zatiaľ ani na dôchodkovej reforme. Naviazanie dôchodkového veku na dôchodkový automat by pomohlo dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Dostatočnú podporu však nemá Krajniakov rodičovský bonus, ktorý by v navrhovanej podobe stál od roku 2023 pol miliardy ročne. Ministerstvo financií má s tým veľký problém.

V tomto roku má byť deficit niekde medzi 7,1 %, čo očakáva rozpočtová rada, a 8 %, čo uviedlo ministerstvo v návrhu rozpočtu.

O aké priority ide

V skutočnosti rozdiel medzi rozpočtom s deficitom 4,3 % a takmer 5 % tvoria výdavky vyššie ako 700 miliónov eur. Matovič povedal, že z tejto sumy je navyše vytvorená 220-miliónová rezerva pre zdravotníctvo. „Ak budeme vidieť, že zdravotníctvo nie je schopné robiť reformy, ktoré by podľa ÚHP malo byť, chceme, aby boli v rozpočte vyčlenené prostriedky na zdravotnú starostlivosť.”

Podľa neoficiálnych informácií však dohoda je, že táto rezerva tak či tak v rozpočte zostane.

S návrhom výdavkov pre rezort zdravotníctva je zatiaľ verejne prezentovaná najväčšia nespokojnosť. Ministerstvo financií totiž škrtlo Lengvarského ministerstvu výdavky na poistencov štátu v tomto roku vo výške 232 miliónov. Nižšie majú zostať aj v ďalšom roku.

Matovič vraví, že keďže nemocnice teraz poskytujú menej zdravotnej starostlivosti, peniaze sa odsúvajú na čas, keď ju budú poskytovať. „Ak by sme tam tie prostriedky nechali, súkromné zdravotné poisťovne by si zisky odviezli na Cyprus a potom by peniaze neboli pre chorých ľudí.“ V utorok sa o tom rozprával aj s ministrom Lengvarským. „Myslím si, že v tejto veci boli spokojní,“ povedal minister financií.

Matovič sa vyjadril aj o platoch zdravotníkov. Povedal, že majú v rozpočte mzdový automat a a automaticky im rastú mzdy o nárast miezd spred dvoch rokov, teda v budúcom roku o 3,8 %.

Čo je to za pol miliardy

Na takzvané priority sa môže prerozdeliť ešte zhruba 500 miliónov eur. Tie už sú  v rozpočte ako výdavky na ekonomické opatrenia a podporu ekonomiky. V tejto položke je viac peňazí, spolu takmer 755 miliónov. Štvrť miliardy z tejto sumy tvoria výdavky pre prípad vytvorenia nových finančných nástrojov v oblasti pôdohospodárstva, napríklad úvery. Touto sumou sa majú doplniť štátne finančné aktíva a nemá to vplyv na deficit. Preto je debata o pol miliarde na priority.

V rámci nej sa priamo v rozpočte spomínajú aj výdavky na zavedenie opatrení v oblasti daňovo-odvodových politík. Matovič povedal, že daňovú reformu v najbližších týždňoch predstaví. Pred pár pár mesiacmi povedal, že by chcel 200 eur mesačne na dieťa, jednu daň a jeden odvod a férové dane.

SaS žiada na priority asi 150 miliónov eur. Minister školstva Branislav Gröhling si od Matoviča pýtal 100 miliónov eur na navýšenie platov zamestnancov, prevádzkovej časti normatívu a na podporu športu. Približne 45 miliónov eur žiada ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na súdnu mapu.

V oficiálnom stanovisku Sulíkova strana napísala, že podporí predložený rozpočet s deficitom 4,94 %, ktorý bol prerokovaný na koaličnej rade aj na tripartite. „Takisto sme pripravení rokovať a podporiť zákony, ktoré budú rozpočtovo zodpovedné a pomôžu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Sme pripravení využiť obdobie od prijatia rozpočtu na vláde až do prerokovania v parlamente na konštruktívne rokovania,” povedal šéf finančného výboru Marián Viskupič.

Čo ešte koaliční partneri žiadajú

Hnutie Sme rodina napísalo, že prioritou je pre nich napríklad zvýšenie výdavkov na  podporu zamestnanosti a rodinná politika. „Sme radi, že máme o 140 miliónov viac, podarilo sa vybojovať peniaze na zvýšenie kompenzácií pre ľudí ZŤP, týrané ženy a bezdomovcov, ale chceli by sme vybojovať ešte viac na podporu rodiny a tvorbu nových pracovných miest.“

Ministerstvo financií má zoznam rôznych priorít od koaličných partnerov za viac ako 800 miliónov, z ktorého sa bude vyberať. Sú tam napríklad aj autobusy zadarmo za 70 miliónov či kompenzácie pre Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý je stále v strate. Konkrétna dohoda, čo by sa podporilo, v koalícii ešte nie je.