Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Znížiť ceny energií má pomôcť reforma trhu s plynom

Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová. Foto - TASR/AP
Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová. Foto – TASR/AP
  • S vysokými cenami energií chce EÚ bojovať podporou pre domácnosti a firmy, znižovaním daní aj reformou trhu s plynom.
  • Výroba čipov, ochrana proti kyberútokom, sloboda médií: Komisia pripravuje legislatívu pre digitálny sektor.
  • Komisia chystá smernicu o minimálnych firemných daniach a zdaňovaní ziskov.

1. S vysokými cenami energií chce EÚ bojovať podporou pre domácnosti a firmy, znižovaním daní, aj reformou trhu s plynom

Európska komisia predstavila balík nástrojov na boj s vysokými cenami energií. Členským krajinám dáva návod, ako krátkodobo tlmiť dosahy vysokých cien na spotrebiteľov a firmy bez toho, aby porušili pravidlá európskeho trhu.

V dlhodobejšom horizonte navrhuje eurokomisia reformu trhu s plynom a zdôrazňuje potrebu prejsť na obnoviteľné zdroje energie.

Ceny zemného plynu v Európe
(ceny podľa holandského TTF trhu, v eur/mWh)

Zdroj: EDN hub / AFP

Krátkodobé nástroje

Mnohé z krátkodobých nástrojov odporučených Komisiou už niektoré štáty používajú: jednorazové dotácie pre domácnosti vo forme „poukazov“, cielené znižovanie spotrebnej dane či pomoc firmám.

Podľa Komisie by prioritou mali byť cielené opatrenia, ktoré dokážu rýchlo tlmiť následky nárastu cien na ekonomicky zraniteľných spotrebiteľov a malé firmy. Ak sú takéto opatrenia cielené na najchudobnejších a časovo obmedzené, nie sú v rozpore s pravidlami trhu.

Štáty môžu znížiť spotrebné dane z energií, pre najchudobnejšie domácnosti môžu byť aj nulové. Dovolené je aj zníženie dane z pridanej hodnoty, pokiaľ sú rešpektované minimálne sadzby platné v EÚ.

Z čoho majú byť platené

Na financovanie môžu krajiny využiť príjmy z predaja emisných povoleniek. Podľa eurokomisárky Kadri Simsonovej vďaka rastu cien emisií z nich krajiny získali za prvých deväť mesiacov 2021 o 10,8 miliardy eur viac než v rovnakom období minulého roka.

Dlhodobé riešenia

V decembri má Komisia zverejniť návrh reforiem trhu s plynom. Súčasťou bude revízia nariadenia o bezpečnosti dodávok, ktorá by mala zabezpečiť lepšie využitie existujúcich zásobníkov plynu.

Nie všetky krajiny majú vlastné zásobovacie kapacity. Komisia bude hľadať spôsoby, ako uľahčiť prístup k zásobníkom a zaistiť ich optimálne využitie. Pozrie sa aj na možnosť spoločných nákupov zásob zemného plynu.

Niektoré vlády vyzývali na zriadenie spoločných strategických rezerv a spoločných kontraktov s dodávateľmi, Komisia to však zatiaľ nezvažuje. Skepticky sa stavia aj k výzvam Francúzska a Španielska na oddelenie cien plynu a elektrickej energie. Súčasný model cenotvorby považuje za najefektívnejší a prípadný decoupling potrebuje ďalšie analýzy.

Reforma má takisto posilniť bezpečnosť dodávok pre spotrebiteľov. Komisia zvažuje stanovenie minimálnych požiadaviek na podmienky dodávateľských zmlúv, rýchlejšie a bezplatné zmeny dodávateľov a lepšie využívanie inteligentných meračov spotreby.

Vlády by mali aj zvážiť určenie dodávateľa poslednej inštancie, ktorý by bol zodpovedný za zabezpečenie dodávok pri výpadku na trhu.

Z dlhodobého hľadiska Komisia zdôrazňuje, že riešením bezpečnosti dodávok je prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Čo bude nasledovať

Prvé reakcie spotrebiteľských organizácií na návrhy Komisie boli pozitívne. Naopak, zástupcovia firiem sú sklamaní. Upozorňujú, že rast cien energií spôsobuje útlm výroby vo viacerých sektoroch, napríklad v spracovaní neželezných kovov. Firmy potrebujú efektívnejšiu pomoc.

Komisárka Simsonová vo štvrtok 14. októbra predstaví balík nástrojov v Európskom parlamente, lídri EÚ by sa ním mali zaoberať na samite 21. až 22. októbra.

Ilustračný obrázok – Pixabay/CC

2. Výroba čipov, ochrana proti kyberútokom, sloboda médií: Komisia pripravuje legislatívu pre digitálny sektor

Na budúci rok sa chystá Európska komisia predložiť niekoľko legislatívnych návrhov pre digitálnu oblasť. Podľa návrhu pracovného programu na 2022 sa budú týkať podpory výroby čipov, ochrany pred kybernetickými útokmi a aj slobody médií.

Kybernetická bezpečnosť

Návrh európskeho zákona pre kybernetickú odolnosť má byť zverejnený v treťom štvrťroku 2022. Zavedie spoločné bezpečnostné štandardy pre zariadenie napojené na internetovú sieť.

Produkcia čipov

Európsky zákon pre čipy má podporiť výrobu polovodičov v Európe, znížiť závislosť od ich dovozu z tretích krajín. Dôraz bude kladený na podporu výskumu, vývoja a aplikácií, koordináciu a spoločné projekty členských krajín. Prijatie je plánované na tretí štvrťrok 2022.

Sloboda médií

Európskym zákonom o slobode médií vstúpi Komisia do oblasti, v ktorej EÚ doteraz veľmi nepôsobila. Legislatíva má pomôcť vytvoriť celoeurópske mechanizmy monitorovania vývoja vlastníctva a plurality médií. Zákon by mal byť kompatibilný s národnou legislatívou a nebude obsahovať možnosť finančných sankcií v prípade porušovania pravidiel.

Podľa pracovného programu Komisie by mala legislatíva posilniť ochranu verejnoprávnych médií pred politizáciou. Zverejnenie návrhu je plánované na tretí štvrťrok 2022, predchádzať mu budú verejné konzultácie (prvý štvrťrok).

Digitálne zručnosti a vzdelávanie

V tejto oblasti plánuje Komisia navrhnúť dva dokumenty vo forme odporúčaní Rady. Jeden odporučí využitie európskych peňazí na digitálne vzdelávanie učiteľov, výmenu skúseností medzi krajinami a podporu dialógu s priemyslom o potrebných zručnostiach.

Druhá iniciatíva bude definovať faktory potrebné na zabezpečenie inkluzívneho a efektívneho digitálneho vzdelávania. Oba dokumenty by mali byť prijaté v treťom štvrťroku.

Hospodárska súťaž

Európska komisia chce revidovať pravidlá kontroly zlučovania firiem v zjednodušenej aj štandardnej procedúre. Cieľom je kontroly zrýchliť a zjednodušiť, aby sa Komisia mohla viac venovať detailnému vyšetrovaniu prípadov, pri ktorých hrozí narušenie hospodárskej súťaže. Zverejnenie je plánované na jún 2022.

V máji chce Komisia predstaviť nové pravidlá pre takzvané vertikálne blokové výnimky, ktorými sa riadia dohody medzi dodávateľmi tovarov a služieb a ich distribútormi.

Širokopásmové pripojenie 

V druhom štvrťroku 2022 prijme Komisia nové pravidlá poskytovania štátnej pomoci pre budovanie širokopásmových sietí.

Definícia relevantných trhov

V decembri 2022 chce Komisia prijať revíziu Oznámenia o definícii relevantného trhu, ktorá by zvýšila mieru právnej istoty pre firmy. Ide o pravidlá dôležité napríklad pri protimonopolných konaniach. Súčasná podoba pravidiel už podľa eurokomisie nestačí rýchlo sa vyvíjajúcim digitálnym trhom.

Foto – TASR

3. Komisia chystá smernicu o minimálnych firemných daniach a zdaňovaní ziskov

Minulý týždeň sa 136 krajín dohodlo na pôde OECD na reforme zdaňovania firiem. Firmy by mali zisky zdaňovať tam, kde ich generujú, nie v krajine svojho oficiálneho sídla. Na najväčšie firmy sa bude vzťahovať minimálna 15-percentná sadzba. K dohode sa pridali aj tri krajiny EÚ, ktoré boli v júli proti – Estónsko, Írsko a Maďarsko.

Čo obsahuje globálna dohoda 

Pravidlo zdaňovania firiem na trhoch, kde generujú zisky, bolo pôvodne namierené najmä voči digitálnym gigantom, ktoré umelo presúvajú zisky do krajín s nízkym daňovým zaťažením. Pôvodný návrh OECD bol pod tlakom Spojených štátov podstatne oslabený, aplikuje sa však na všetky firmy v akomkoľvek sektore.

Pravidlá budú platiť pre firmy s globálnym obratom nad 20 miliárd dolárov (17,3 miliardy eur) a mierou zisku nad 10 percent. Ak by sa pravidlá ukázali ako neefektívne, v roku 2028 sa hranica posunie na 10 miliárd dolárov (8,6 miliardy eur).

Tieto firmy musia 25 percent svojich ziskov (nad hranicou 10 percent) zdaniť v krajinách, kde podnikajú. Presúvanie ziskov sa tým nezastaví, len obmedzí.

Okrem toho je dôležitá desaťpercentná hranica ziskovosti. Vďaka nej sa napríklad pravidlám vyhnú niektoré z najväčších firiem, napríklad Amazon.

Minimálna 15-percentná daň sa bude uplatňovať na všetky firmy, ktorých globálny obrat prekračuje 750 miliónov eur. Ak by firma presunula zisk do krajiny, ktorá má nižšiu mieru zdanenia (a nie je členom dohody OECD), krajina, z ktorej zisk odišiel, ju môže dodatočne zdaniť do výšky 15 percent.

Aj toto pravidlo však oslabujú výnimky. Firmy si môžu zdaniteľné zisky znížiť o 10 percent hodnoty hmotných aktív a mzdy, ktoré držia v daňových rajoch. Do desiatich rokov by mala výnimka klesnúť na 5 percent.

Podľa kritikov je dohoda na firmy príliš mäkká a stále ponecháva priestor na umelé znižovanie daní. Nepomôže výrazne rozvojovým krajinám. Daňové príjmy sa budú redistribuovať najmä medzi bohatými štátmi.

Čo pripravuje Európska komisia

Obe časti globálnej dohody chce Komisia implementovať prostredníctvom smerníc. Podľa uniknutej verzie pracovného programu ich predloží na budúci rok.

Vo februári navrhne smernicu o minimálnej 15-percentnej dani pre veľké firmy. Súčasťou bude aj ich povinnosť zverejňovať efektívne daňové sadzby.

Druhú smernicu chce Komisia predložiť v treťom štvrťroku. Tá v súlade s dohodou na pôde OECD prikáže firmám zdaniť časť ziskov v krajinách, v ktorých podnikajú.

Čo bude nasledovať 

Obe smernice bude musieť schváliť Európsky parlament aj zástupcovia členských krajín. Únia by teoreticky mohla prijať prísnejšie pravidlá pre minimálnu sadzbu či spôsob zdaňovania. Mohlo by to však skomplikovať transatlantické vzťahy, proti by boli aj krajiny ako Írsko, Holandsko či Luxembursko, v ktorých dnes sídlia európske centrály veľkých nadnárodných firiem.


Ďalšie správy

Európska komisia vydala európske zelené dlhopisy v hodnote 12 miliárd eur. Výťažok má financovať investície v plánoch obnovy. O pätnásťročný cenný papier bol veľký záujem, dopyt prevýšil ponuku dvanásťkrát. Komisia chce vydať zelené dlhopisy v celkovej hodnote 250 miliárd eur. V júli tohto roka vydala Komisia návrh štandardov pre zelené cenné papiere, špecifikujú okrem iného typy investícií, ktoré môžu byť z ich výnosov financované. Návrh ešte musia schváliť zástupcovia členských krajín a Európskeho parlamentu. Dovtedy používa Komisia podobný rámec.

Ministri životného prostredia kritizovali plány Európskej komisie na vytvorenie samostatného trhu pre emisné povolenky v sektoroch dopravy a budov. Ministri z Poľska, Rumunska a Maďarska poukázali na súčasný nárast cien energií, podľa Komisie však má obchodovanie s emisiami len malý vplyv na rast cien energií. Fínsko a Švédsko zas namietajú proti použitiu príjmov z rozšíreného obchodovania s emisiami na vytvorenie ďalšieho európskeho fondu, ktorý by mal pomáhať zmierňovať sociálne následky klimatických politík. Podpredseda Komisie Timmermans varoval, že ak sa obchodovanie s emisiami nerozšíri na dopravu a budovy, nevznikne žiaden klimatický sociálny fond.

Po prepade zo začiatku tohto roku v druhom štvrťroku zamestnanosť v EÚ opäť narástla. Prácu malo 72,8 percenta ľudí vo veku 20 – 64 rokov, miera zamestnanosti sa priblížila k predkrízovej úrovni.

Miera zamestnanosti a medzera na trhu práce
(ľavá os: miera zamestnanosti, pravá: medzera na trhu práce)

Zdroj: Eurostat

Desať krajín vrátane Slovenska podporilo požiadavku, aby bola jadrová energia zaradená do zelenej taxonómie. Odvolávajú sa na správu Spoločného výskumného centra EÚ, podľa ktorej neexistujú vedecké dôkazy, že by jadrová energia spôsobovala ľudskému zdraviu či životnému prostrediu viac škody ako iné technológie výroby elektriny. Očakáva sa, že ju Komisia zaradí v taxonómii udržateľnosti medzi „zelené“ alebo „prechodné“ technológie, čo by znížilo náklady financovania projektov. Nemecký Die Welt vydal zároveň spoločnú výzvu 25 nemeckých a zahraničných spisovateľov, novinárov a intelektuálov, v ktorej vládu v Berlíne žiadajú, aby sa nevzdala využívania jadra.

druhom štvrťroku 2021 narástli ceny bývania medziročne v eurozóne o 6,8 percenta, v EÚ o 7,3 percenta. Je to najrýchlejší rast od konca roka 2006 (v eurozóne), resp. 2007 (v EÚ). Najvýraznejšie medziročné zdraženie bývania zaznamenalo Estónsko (16,1 percenta), nasledované Dánskom a Českom (15,5 a 14,5 percenta). Na Slovensku bývanie zdraželo o 4,7 percenta.

Ceny bývania, medziročná zmena (v %)

Zdroj: Eurostat

Za posledné desaťročie zdraželi nájmy i ceny bývania vo väčšine krajín EÚ s výnimkou južnej Európy.

Cena bývania a nájmu
(porovnanie medzi rokom 2010 a druhým štvrťrokom 2021)

Zdroj: Eurostat

Na budúci rok pripravuje Komisia zmenu pravidiel vo vývoji a výrobe liekov. Špeciálne sa chce zamerať na detské a vzácne choroby – stimulovať výskum liekov napríklad v oblastiach neurodegeneratívnych chorôb či pediatrickej rakoviny. V týchto oblastiach majú nové pravidlá zjednodušiť procedúry hodnotenia a autorizácie liečiv.

Írsky komisár na ochranu údajov (DPC) pravdepodobne schváli prístup Facebooku k ochrane osobných údajov. Po tom, ako vstúpila do platnosti európska smernica GDPR, Facebook zapracoval informácie o spracovaní údajov užívateľov do svojich všeobecných obchodných podmienok. Firma tak pristupuje k podmienkam využívania osobných údajov ako k obojstrannému kontraktu, nie súhlasu užívateľa, čo má iné právne následky – získanie súhlasu podlieha prísnejším podmienkam (musí byť informovaný, špecifický a užívateľ ho môže kedykoľvek stiahnuť). Podľa aktivistov tak Facebook využíva právnu kľučku na obchádzanie pravidiel GDPR. Uniknutý text návrhu stanoviska DPC však ukazuje, že írsky úrad na ochranu osobných údajov sa postaví na stranu Facebooku. Keďže firma má v Írsku svoje hlavné sídlo v Európe, rozhodnutie DPC bude platiť v celej Únii.

Spojené kráľovstvo žiada výrazné zmeny v Severoírskom protokole, ktorý je súčasťou zmluvy o brexite. Minister David Frost to pokladá za „podmienku“ normalizácie vzťahov. Londýn protestuje najmä proti povinnosti kontrolovať tovary na colnej hranici medzi Severným Írskom a zvyškom krajiny. Európska únia zmeny v dohode odmieta. Komisia však navrhla zjednodušenie colných pravidiel, najmä pre mäsové a mliečne výrobky, iné potraviny a lieky. Do obchodov v Severnom Írsku by sa tak mohli dostať aj produkty, ktoré nemôžu byť predávané v EÚ. Podľa európsko-britskej dohody je Severné Írsko súčasťou colného priestoru EÚ.

Šesť ministrov životného prostredia vrátane slovenského ostro kritizuje Európsku stratégiu pre lesy. Nepáči sa im, že Európska komisia do jej prípravy nezaangažovala dostatočne štáty. Namietajú taktiež, že stratégia sa príliš zameriava na ekologickú úlohu lesov, neberie dostatočne do úvahy ich ekonomickú a sociálnu úlohu. Stratégiu odmietajú aj európske združenia vlastníkov lesov.

Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) by sa mali jednotné európske pravidlá pre cezhraničné cestovanie odvíjať od miery zaočkovanosti. V súčasnosti sú regióny na takzvanej cestovateľskej mape podľa miery očkovania a počtu pozitívnych prípadov. Ak by sa použila miera zaočkovanosti, cestovné obmedzenia by sa týkali viac tých krajín, kde je nízka. Na konci európskeho rebríčka zaočkovanosti je Rumunsko (28,4% plne očkovaných) a Bulharsko (19,4 percenta). Slovensko je stále v spodnej polovici.

Štatistika: Súčasné plány otepľovanie klímy nezastavia, investície do obnoviteľných zdrojov meškajú

Podľa Svetového energetického výhľadu klesnú pri súčasných plánoch globálne emisie skleníkových plynov do polovice storočia len o 40 percent. Ak chceme skutočne dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, potrebujeme len v najbližšom desaťročí zvýšiť investície do zelenej transformácie o 4 bilióny dolárov.

Jednou z oblastí meškajúcich investícií je využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Pri súčasných investičných plánoch (súkromných aj verejných) budú v roku 2030 obnoviteľné zdroje produkovať 1 314 GW energie. Ak si však chceme splniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a obmedziť otepľovanie planéty na menej ako 2 stupne Celzia, obnoviteľné zdroje by mali mať viac ako dvojnásobnú kapacitu – 3 000 gigawattov.

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov a klimatické záväzky

Zdroj: EDN hub/AFP

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie