Denník N

Panel expertov: 12 ekonómov hodnotí rodičovský bonus a daňovú brzdu, o ktorých teraz diskutuje koalícia

Vládna koalícia v súčasnosti rokuje o kompromise, ktorý by umožnil zaviesť výdavkové limity, schváliť aj väčšiu novelu ústavného zákona o dlhovej brzde a zároveň prijať ústavný zákon o dôchodkovom systéme. Minister financií a predseda OĽaNO Igor Matovič tým podmienil aj navýšenie výdavkov rozpočtu o pol miliardy eur.

O väčšine otázok o dlhovej brzde a náprave dôchodkového systému už bola medzi expertmi relatívna zhoda, ale Richard Sulík (SaS) a Milan Krajniak (Sme rodina) prišli s extra nápadmi.

Minister hospodárstva pretláča takzvanú daňovú brzdu ako doplnok dlhovej brzdy. Minister sociálnych vecí má zasa agendu rodičovského bonusu, čo fakticky znamená vyšší dôchodok pre penzistov, ktorých deti pracujú a na Slovensku platia odvody.

V Paneli expertov sme sa preto ekonómov pýtali:

Aké základné parametre by mala mať novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, aby bolo rozumné ju schváliť?

  • Je podľa vás vhodné spájať pravidlá pre dlhovú brzdu so zavedením daňovej brzdy?

Aké základné parametre by mal mať ústavný zákon o dôchodkoch?

  • Ako hodnotíte návrh na zavedenie rodičovského bonusu?

Odpovedali: Šuster, Vašáková, Lehuta, Kažimír, Ďurana, Tóth, Mikloš, Kahanec, Beblavý, Ovčarik, Baláž a Draxler.

Najprv stručný výber z odpovedí:

Martin Šuster, riaditeľ odboru výskumu NBS

  • Dobré časy v rokoch 2014 – 2018 sme nevyužili na vytvorenie rezerv. Aj preto sme do koronakrízy vstupovali s vysokým dlhom a nedokázali sme podporiť ekonomiku tak rýchlo a tak štedro ako lepšie hospodáriace krajiny. Výdavkové limity by nás boli pred týmto ochránili.
  • V konečnom dôsledku dostanú pri rodičovskom bonuse bohatší dôchodcovia vyššie rodičovské dôchodky a chudobnejší dôchodcovia nižšie – lebo bohatí ľudia zvyknú mať aj bohatšie deti. Implicitný cieľ predkladateľov – zvýšenie pôrodnosti – sa vôbec nenaplní. Lebo nik nebude mať v mladom veku deti len preto, že mu sľúbime o 40 rokov trochu vyššie dôchodky.

 

Michal Lehuta, ekonóm VÚB banky

Aké základné parametre by mala mať novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, aby bolo rozumné ju schváliť?

  • Skvelým nastavením by bolo nadviazanie povinného znižovania deficitu na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ak by sa tá zhoršovala, deficit by sa musel znižovať rýchlejšie. A naopak – ak by politici prijali sporivú dôchodkovú či zdravotnícku reformu, boli by „odmenení“ menším povinným znižovaním schodku v rozpočte na ďalší rok.
  • Samotný dôchodcovský bonus udržateľnosť systému zhoršuje – zvyšuje penzie bez kompenzácie prostredníctvom zvyšovania odvodov. Dalo by sa argumentovať, že vyššie deficity do roku 2039 neskôr kompenzuje inými opatreniami, avšak dohromady udržateľnosť podľa prepočtu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť všetky navrhované opatrenia spolu zlepšujú len o 0,8 % HDP (samotné znovunadviazanie veku odchodu do penzie pomáha až 1,4 %).

Peter Kažimír, guvernér NBS

  • Do ústavného zákona potrebujeme jednoznačne dostať čistý verejný dlh a zaviesť výdavkové limity. Dnes je zákon o rozpočtovej zodpovednosti ideologicky nezafarbený koncept, ktorý môže spomínaná daňová brzda narušiť.
  • Dôchodková reforma musí adekvátne reagovať na demografický vývoj u nás. To znamená, že vek odchodu do dôchodku by mal byť automaticky naviazaný na očakávanú dĺžku života v starobe.

Radovan Ďurana, Iness

  • V návrhu rozpočtu nevidíme primerane veľké opatrenia, ktorými by vláda chcela bojovať so schodkom, ale skôr pôjde opäť o stratégiu „hádam z toho vyrastieme“. Nie je preto prekvapujúce, že protrhová strana sa snaží zabrániť ďalšiemu rastu daňového zaťaženia.
  • Nesúhlasím so samotnou myšlienkou odmeňovania rodičov za produkciu daňových poplatníkov. Deti sú obrovským benefitom každej rodiny, ktorý vyvažuje náklady spojené s rodičovstvom. Ak sa na rodičovský dôchodok pozeráme ako na cenu, ktorú musíme zaplatiť za zrušenie ústavného stropu na dôchodkový vek, tak sa to dá dosiahnuť lacnejšie.

Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

  • Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti má byť presne o tom, čo má v názve, a teda o rozpočtovej zodpovednosti. Tá je striktne apolitická, dá sa dosiahnuť pri rôznych veľkostiach štátu a mali by ju preto rešpektovať všetci zodpovední ľavicoví alebo pravicoví politici.
  • Úprimná a zodpovedná implementácia rodičovského bonusu by mala v sebe obsahovať transformáciu existujúcich výdavkov systému, napríklad opätovným nastavením 13. dôchodku. Alebo jeho veľmi pomalým nabiehaním v súlade s novými zdrojmi, ktoré by generoval dôchodkový automat.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Myšlienku daňovej brzdy podporujem, mohla by byť istou zárukou a hrádzou proti narastajúcemu populizmu a rozpočtovej nezodpovednosti a mohla by vytvárať aj tlak na odhaľovanie plytvania a efektívnejšie vynakladanie verejných financií.


Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Rozumiem, že politické strany sa rady zviditeľňujú práve kontroverznými návrhmi, akým je aj daňová brzda. Vyslovene škodlivé je však ideologizovanie novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti jej spájaním daňovou brzdou.
Čo sa týka rodičovského bonusu, téma sociálnej spravodlivosti a medzigeneračnej solidarity je politicky legitímna a odborne inšpiratívna. Súčasný návrh rodičovského bonusu mi však pripadá ako nesprávna odpoveď na nesprávne položenú otázku.

Miroslav Beblavý, ekonóm, bývalý predseda strany Spolu

Z môjho pohľadu je prijateľné ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti aj vôbec nemeniť. Potrebujeme zavedenie výdavkových limitov a tie už v ústavnom zákone sú – chýba obyčajný, vykonávací zákon.

Existenciu trojpilierového systému sme už v ústave zakotvili. Konkrétne parametre dôchodkového systému by sme betónovať nemali – populistov nezastavia a zodpovedným nakoniec veľmi nepomôžu.


Lívia Vašáková, poradkyňa predsedu vlády pre plán obnovy a odolnosti

Nápad na zavedenie daňovej brzdy nepovažujem za najšťastnejší. Daňová politika je bežným nástrojom pri práci s verejnými financiami. Obmedzením maximálnej daňovej záťaže akákoľvek budúca vláda stráca možnosť v čase flexibilne reagovať na zmeny a vývoj v ekonomike. Chýba aj expertná zhoda na stanovení maximálnej, resp. optimálnej výšky daňovo-odvodového zaťaženia.

Zavedenie rodičovského bonusu môže ohroziť cieľ v strednodobom horizonte najbližších rokov zreteľne smerovať k štrukturálne vyrovnanému až prebytkovému hospodáreniu a zvrátiť tak trend bezprecedentného nárastu dlhu, ku ktorému prispela pandémia, ale aj chronické neplnenie rozpočtových cieľov v minulých rokoch a ignorovanie potreby zásadným spôsobom znižovať verejný dlh v dobrých časoch a vytvárať si tak fiškálny vankúš na obdobie ekonomických kríz.


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Tak dlhovú brzdu, ako aj daňovú brzdu vnímam ako validné a užitočné nástroje, ktoré do ústavy patria.

Rodičovský bonus narúša základný princíp dôchodkového systému, solidaritu. Kde je solidarita s rodičmi, ktorých deti vycestovali do zahraničia? Prípadne s bezdetnými či tými, ktorých deti prišli o život?


Vladimír Baláž, predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV

Je podľa vás vhodné spájať pravidlá pre dlhovú brzdu so zavedením daňovej brzdy?
Snaha zastropovať podiel vybratých daní a odvodov na hrubom domácom produkte nevychádza z ekonomickej racionality, ale len z ideologických motívov. Takéto opatrenie nemá žiadna krajina v Európe a takisto ho nemajú ani v USA alebo Kanade.

Nemám nič proti podpore rodiny. Práve naopak, vzhľadom na demografické výzvy bude potrebné tieto politiky nutné posilniť. Nie však cestou destabilizácie verejných financií a pokrivenia dôchodkového systému.


Juraj Draxler, bývalý minister školstva

Som úplne proti výmyslu SaS s názvom daňová brzda. Ľudia budú vždy na zvyšovanie daňového zaťaženia reagovať s nevôľou, čiže úplne prirodzenú „daňovú brzdu“ tu budeme mať vždy, ale daňová brzda SaS je spôsob, ako ochrániť menšie, bohatšie časti spoločnosti v prípade, že by sa nejaká vláda v budúcnosti rozhodla ich férovo zdaniť.

V snahe zmeny v dôchodkoch predať tak, aby to verejnosť necítila negatívne, alebo z toho dokonca získať čistý politický kapitál si u ministra Krajniaka vymysleli tzv. rodičovský bonus. Na časť verejnosti to síce funguje, ale je to úplný nezmysel a svojím spôsobom je hanba, že sa o tom aj vážne uvažuje.

A teraz celé odpovede ekonómov:

Martin Šuster, riaditeľ odboru výskumu NBS

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Dlhová brzda

Panel expertov

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie