Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Reforma rozpočtových pravidiel má podporiť zelené investície

Na archívnej snímke podpredseda Komisie pre ekonomiku Valdis Dombrovskis (vľavo) a komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Foto - TASR/AP
Na archívnej snímke podpredseda Komisie pre ekonomiku Valdis Dombrovskis (vľavo) a komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Komisia spustila reformu rozpočtových pravidiel, hovorí sa o udržateľnom dlhu a podpore zelených investícií
  • Budúca nemecká vláda chce ukončiť výrobu spaľovacích motorov a posilniť strategickú suverenitu EÚ
  • Europarlament podporil európsku potravinovú stratégiu, kritika sa môže vrátiť pri prijímaní legislatívy

1. Reforma rozpočtových pravidiel: Aký dlh je udržateľný? Počítať zelené investície do deficitu?

V utorok spustila Európska komisia oficiálny proces reformy fiškálnych pravidiel. Hlavnými otázkami sú maximálna hranica dlhu (v súčasnosti 60 percent HDP) a rozpočtového deficitu (3 percentá HDP), respektíve spôsob jeho výpočtu.

Prečo je to dôležité

Európske rozpočtové kritériá vznikli v roku 1997, mali zabezpečiť stabilitu pripravovanej spoločnej európskej meny. Na začiatku ich tvorili dve nariadenia a rezolúcia, ktoré mali spolu asi dvanásť strán. Dnes sú niekoľkokrát rozsiahlejšie – len manuál vysvetľujúci aplikáciu pravidiel má 108 strán.

Pakt stability a rastu prešiel niekoľkými reformami. Hoci základné pravidlá týkajúce sa výšky dlhu a deficitu zostali zachované, pribudli výnimky a vysvetlenia, v akých situáciách pravidlá (ne)uplatňovať. Komplexné pravidlá lepšie zodpovedajú zložitejšej ekonomickej a politickej realite. Ťažšie sa však kontrolujú.

Okrem toho diskusia o reforme paktu prebieha v špecifickom období. Koronakríza zvýšila priemerný verejný dlh v eurozóne na 100 percent HDP. Ak by sa po roku 2022 začali uplatňovať existujúce pravidlá (dovtedy sú pre koronakrízu suspendované), krajiny by museli dlh znižovať veľkými rozpočtovými prebytkami a/alebo veľmi vysokým rastom (zvlášť krajiny ako Taliansko so 160-percentným dlhom či Grécko s 200-percentným). Ani jedno nie je politicky realistické a môže to byť sociálne či ekologicky kontraproduktívne.

Druhým problémom je ekologická kríza. Ak sa chceme vyhnúť negatívnym dôsledkom klimatických zmien, potrebujeme investovať do zelenej transformácie. Podľa think tanku Bruegel potrebuje EÚ na dosiahnutie zelených cieľov v najbližšej dekáde dodatočné ročné investície vo výške 0,5 až 1 percento HDP. Podľa Európskej komisie je to dodatočných 650 miliárd eur ročne. Pravidlo maximálne 3-percentného deficitu by mohlo niektorým vládam zväzovať ruky.

Čo možno očakávať

Pravidlo 60-percentného dlhu má byť zárukou, aby sa dlhy krajín nevyšplhali na úroveň, keď ich nebudú schopné splácať. Podľa kritikov však nedáva v období nízkych úrokových mier zmysel, navrhujú jeho posunutie na 100 percent či iné hranice.

V EÚ sa však pravdepodobne nenájde dostatočná politická vôľa na posunutie hranice. Krajiny ako Nemecko či Holandsko sú proti takémuto uvoľneniu. Diskusia sa tak sústredí viac na rýchlosť, akou by mali krajiny znižovať svoje dlhy.

Pokiaľ ide o deficity, v hre nie je posúvanie 3-percentného limitu, ale skôr určenie spôsobu ich výpočtu. Inak povedané, či nevylúčiť niektoré typy výdavkov z výpočtu výšky deficitu. Spomínaný think tank Bruegel navrhuje, aby sa nezarátavali investície do zelenej transformácie.

Podľa podpredsedu Komisie Dombrovskisa je „zlaté pravidlo“ pre investície súčasťou diskusie.

Niektoré vlády, napríklad nemecká či holandská, však tvrdia, že na to netreba uvoľňovanie rozpočtových pravidiel. Už ich súčasná podoba je dostatočne flexibilná. Takýto postoj bude mať pravdepodobne aj budúca nemecká vláda.

Čo bude nasledovať

Komisia odštartovala konzultačný proces o reforme pravidiel. Začiatkom roka 2022 chce poskytnúť usmernenia na najbližšie rozpočtové obdobie a informovať o ďalších krokoch.

Ak by diskusia smerovala k zmene fiškálnych pravidiel, Komisia sľubuje predložiť návrhy v dostatočnom predstihu pred začiatkom roka 2023.

2. Budúca nemecká vládna koalícia chce ukončiť výrobu spaľovacích motorov a posilniť strategickú suverenitu EÚ

Nemecké modely BMWi3. Foto – TASR/AP

Pomaly sa rysuje zloženie budúcej nemeckej vlády aj časti jej programu. Sociálni demokrati, Zelení a liberálna FDP začali koaličné rokovania a predbežná dohoda už obsahuje aj niektoré spoločné pozície.

Na čom sa dohodli

Predbežná koaličná dohoda obsahuje aj viacero bodov dôležitých z hospodárskeho hľadiska:

  • Európske rozpočtové pravidlá: Podľa vlády Pakt stability a rastu „preukázal svoju flexibilitu“ – inak povedané, nepotrebuje veľké reformy, súčasné pravidlá umožňujú investície i pomalší návrat pod hranicu maximálneho dlhu.
  • Strategická suverenita: Dohoda hovorí o snahe zvýšiť strategickú suverenitu Európy.
  • Klimatická zmena: Nemecko podporí plány Komisie na postupné zastavenie výroby spaľovacích motorov. Nová vláda chce masívne investovať do nabíjacích staníc a urobiť z krajiny „vedúci trh pre elektromobilitu“.
  • Digitalizácia: Koalícia sľubuje veľké investície do digitalizácie a zmenu prístupu k technológiám spracovania dát, umelej inteligencie a blockchainu.

Čo sa v dohode neobjavilo

V dohode sa zatiaľ neobjavili niektoré z dôležitých bodov volebných programov strán, ktoré chcú vytvoriť vládnu koalíciu:

  • Dane: V predvolebnej kampani hovorili sociálni demokrati a Zelení o investíciách, ktoré by boli financované aj z nových daní. FDP však nové dane odmieta. Na národnej úrovni vláda pravdepodobne zachová dlhovú brzdu a sľúbi nezavádzať žiadne nové dane. Do dohody sa nedostala ani daň z majetku, o ktorej hovorili SPD aj Zelení.
  • Klimatická zmena: SPD aj Zelení žiadali pred voľbami zavedenie rýchlostného limitu na nemeckých diaľniciach. Do dohody sa to zatiaľ nedostalo, FDP je proti.
  • Digitalizácia: Budúca vláda sľubuje preskupenie kompetencií medzi federálnymi úradmi tak, aby podporila zavádzanie digitálnych technológií. Dohoda však neobsahuje zmienku o digitálnom ministerstve, ktoré chcela vytvoriť FDP.

Čo bude nasledovať

SPD, Zelení a FDP hovoria, že nová vláda nastúpi ešte pred Vianocami. Koaličnú dohodu bude musieť interne schváliť každá z troch strán.

3. Europarlament napriek kritike podporil návrh potravinovej stratégie EÚ

Slovenský GreenCoop patrí k technologicky najvyspelejším firmám s dôrazom na ekologické poľnohospodárstvo. Foto – GreenCoop

Európsky parlament podporil potravinovú stratégiu „Z farmy na stôl“ (Farm to Fork – F2F) v jej aktuálnom znení, za bola aj väčšina europoslancov zo Slovenska. Prihlásil sa tak k hlavným cieľom stratégie, ako je obmedzenie používania pesticídov a syntetických hnojív či zvyšovanie výmery ekofariem a plochy bez produkcie. Hoci ide iba o nelegislatívne uznesenie, do ďalších diskusií o cieľoch stratégie vysiela dôležitý politický signál.

Nová poľnohospodárska stratégia je terčom kritiky z viacerých strán. Z jednej strany sa ozýva kritika, že nejde v zelených cieľoch dostatočne ďaleko. Z druhej zas tvrdenia, že stratégia uprednostňuje ochranu životného prostredia pred produkciou potravín a jej implementácia povedie k zvýšeniu ich cien.

Prečo je to dôležité

Stratégia ovplyvní európskych poľnohospodárov najmä dvoma spôsobmi. Na jej základe pripraví Európska komisia legislatívne návrhy o limitoch používania pesticídov či syntetických hnojív, podpore ekologického hospodárenia a podobne.

A po druhé, stratégii by sa mala prispôsobiť aj štruktúra finančnej podpory pre farmárov: aká časť z rozpočtu pôjde na takzvané ekologické ciele, podporu vytvárania plôch na produkciu, ekologické hospodárenie s vodou a podobne.

V čom je problém

Hlasovaniu v europarlamente predchádzala búrlivá diskusia o celkových vplyvoch potravinovej stratégie na agropotravinárstvo v EÚ. Takmer tridsiatka veľkých združení zo sektora minulý týždeň zverejnila výzvu, aby Európska komisia vypracovala komplexné posúdenie vplyvu všetkých návrhov, ktoré potravinová stratégia obsahuje.

Poukazujú na to, že niekoľko inštitúcií sa o to už pokúsilo, pričom ich zistenia podľa signatárov výzvy ukazujú, že ciele stratégie Z farmy na stôl ohrozujú životaschopnosť európskeho agropotravinárstva.

Vlastné štúdie vypracovali americké ministerstvo poľnohospodárstva (USDA), nemecká univerzita v Kieli, holandská Wageningenská univerzita či Spoločné výskumné stredisko eurokomisie (JRC). Práve o výsledkoch práce výskumníkov z JRC sa v Bruseli v ostatných dňoch hovorí najviac.

Podľa ich výpočtov by sa po splnení iba štyroch vybraných cieľov F2F poľnohospodárska produkcia v EÚ znížila o desatinu. Zároveň sa farmárom znížia príjmy, narastú ceny komodít a časť produkcie sa presunie za hranice Únie. JRC skúmalo vplyvy zvyšovania výmery ekologického poľnohospodárstva, zníženia používania pesticídov a hnojív a zvýšenia rozlohy neproduktívnych prvkov v krajine.

Čo tvrdí Komisia

Eurokomisia sa tento týždeň pustila do vyvracania niektorých informácií zo záverov analýzy JRC, ale aj ostatných vedeckých štúdií na tému F2F. Tieto práce sú podľa nej pre tvorcov politík cenným zdrojom informácií, no zdôrazňuje, že im chýba komplexné hodnotenie, pretože sa zameriavajú iba na niekoľko vybraných častí návrhu potravinovej stratégie. Okrem toho nezohľadňujú, ako sa vplyvom vytýčených cieľov zvýši dopyt po poľnohospodárskej produkcii alebo akú finančnú podporu pri ich plnení farmárom poskytne nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ.

Komisia preto pripravila prehľadovú tabuľku, kde ukazuje, čo všetko jednotlivé štúdie vo svojich hodnoteniach nezohľadnili. Prakticky všetky sa sústredili na spomínané štyri ciele, o ktorých sa v súvislosti s F2F v poľnohospodárskej komunite hovorí najviac.

Až na jednu výnimku však vedecké práce vôbec neskúmali ostatných 19 cieľov a podporných politík, ktoré sú súčasťou návrhu Komisie. Ide napríklad o akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo, iniciatívu na podporu uhlíkového poľnohospodárstva, zmenu označovania potravinových obalov či plánovanú podporu udržateľného stravovania v EÚ.

Štúdie nezmerali ani to, ako sa poľnohospodárska produkcia zmení v prípade, ak sa súčasný intenzívny model agropotravinárstva nestane udržateľnejším. Rovnako tak ich výsledky nezohľadňujú pozitívne vplyvy šetrnejších poľnohospodárskych postupov na výnosy a príjmy poľnohospodárov.

Čo bude nasledovať

Stratégia F2F je zatiaľ iba rámcovým dokumentom, ktorý zhŕňa, kam by európska potravinová produkcia mala smerovať. Eurokomisia k jednotlivým cieľom postupne začne zverejňovať legislatívne návrhy.

Každý z takýchto návrhov bude potrebovať schválenie Radou a Parlamentom. Môže sa tak zopakovať situácia s klimatickým balíkom: hoci členské krajiny aj europarlament podporili rámcové ciele (klimatická neutralita do 2050, zníženie emisií o 55 percent do 2030), viaceré legislatívne návrhy zverejnené v lete v balíku „Fit for 55“ vyvolávajú veľké diskusie. Ozývajú sa aj hlasy žiadajúce odklad klimatických plánov (o návrhoch poľskej vlády píšeme nižšie).

Ďalšie správy

Ruský Gazprom si objednal len tretinu dodatočne ponúknutej prepravnej kapacity v plynovode Jamal a žiadnu dodatočnú kapacitu v plynovodoch prechádzajúcich cez Ukrajinu. Čísla takisto ukazujú, že množstvo plynu prepraveného Gazpromom do EÚ bolo v prvej polovici októbra nižšie než za rovnaké obdobie v septembri. Podľa analytikov ruský vývozca brzdí prepravu cez existujúce plynovody aj preto, aby dosiahol rýchlejšie schválenie prevádzky plynovodu Nord Stream 2. Poľská vláda obvinila Rusko, že je zodpovedné za súčasný rast cien energií v Únii.

Estónsko zvažuje prestup do európskeho „projadrového“ tábora. Estónska vláda pôvodne nepodporila otvorený list deviatich európskych krajín vrátane Slovenska, ktoré požadujú zaradenie jadrovej energie medzi „zelené“ technológie. Estónsko však zvažuje, že sa k iniciatíve pripojí, a nevylučuje, že v budúcnosti bude jadro zohrávať v jeho energetickom mixe väčšiu úlohu. Postoj Európskej komisie voči jadrovej energii sa mení: od oficiálnej neutrality k čoraz častejšie vyslovovanej podpore. Podpredseda eurokomisie zodpovedný za klimatické politiky Frans Timmermans počas nedávnej návštevy Bulharska podporil dobudovanie atómovej elektrárne v Belene.

V septembri dosiahla miera inflácie v eurozóne 3,4 percenta. V dvoch pobaltských krajinách – v Estónsku a Litve – až 6,4 percenta. Ceny rastú už od konca minulého roka, hlavným dôvodom je zdražovanie energií. Slovensko malo v septembri 4-percentnú medziročnú infláciu.

Medziročná inflácia, september 2021 (%)

Zdroj: Eurostat

Poľská vláda žiada odklad klimatických plánov EÚ. Argumentuje rastom cien energií a pokračujúcimi sociálnymi dôsledkami koronakrízy. Podľa dokumentu, ktorý zaslala ďalším členským krajinám a európskym inštitúciám, treba podrobnejšie vyhodnotiť dôsledky legislatívnych návrhov v klimatickom balíku Fit for 55. Špeciálne sa treba zamerať na revíziu systému obchodovania s emisiami a zmeny v minimálnych daňových sadzbách. Vo štvrtok a v piatok budú o reakcii na rast cien energií rokovať lídri na európskom samite.

Európsky parlament podporil predĺženie obmedzenia roamingových poplatkov. V schválenej spoločnej pozícii, ktorá bude podkladom pre rokovanie s Radou, požaduje okrem iného výraznejšie obmedzenie maximálnych poplatkov, ktoré môžu operátori účtovať pri využívaní dát v inej členskej krajine. Europarlament navrhuje maximálnu cenu 1 euro za gigabajt, s postupným klesaním na 80 centov v roku 2024 a 60 centov v rokoch 2025 – 2032. Európska komisia navrhuje 2 eurá, členské štáty sa zhodli na maxime 2,25 eura. Súčasný režim, podľa ktorého nesmú operátori účtovať pri hovoroch roamingové poplatky, platí do júna 2022. Nová legislatíva (vo forme nariadenia) ho má predĺžiť a upraviť.

auguste poklesla aktivita v európskom stavebníctve. V medziročnom porovnaní bola produkcia nižšia o 1,6 percenta v eurozóne a o 1 percento v EÚ. Najsilnejší medziročný prepad pociťovalo Španielsko (-13,9 percenta) a Rumunsko (-7 percent). Na Slovensku bola produkcia stavebníctva o 3,4 percenta vyššia než v auguste 2020.

Produkcia v stavebníctve

(2015 = 100; červená – eurozóna; modrá – EÚ)

Zdroj: Eurostat

V porovnaní s augustom minulého roka narástla priemyselná produkcia – o 5,1 percenta v eurozóne a o 5,3 percenta v EÚ. Minulé leto sa európsky priemysel ešte len spamätával z následkov prvej vlny pandémie. Od začiatku tohto roka je jeho produkcia stabilná, priblížila sa k predkrízovej úrovni. Zotavenie však brzdí pokračujúca pandémia a problémy v dodávateľských reťazcoch.

Priemyselná produkcia

(2015 = 100; červená – eurozóna; modrá – EÚ)

Zdroj: Eurostat

Európska únia neplánuje zo dňa na deň zakázať plynové kotly, vyhlásila Paula Pinho z generálneho riaditeľstva pre energetiku. Pôjde cestou ich postupného nahrádzania, rýchlosť bude vychádzať aj zo situácie v konkrétnych krajinách. Ak budú plynové kotly nahrádzať menej udržateľné alternatívy, budú môcť byť podporené aj z európskych peňazí. Medzinárodná agentúra pre energetiku nedávno odporučila, aby bol po roku 2025 zakázaný predaj nových plynových kotlov.

Nemecko zníži poplatok na obnoviteľné zdroje energie, premýšľa o jeho úplnom zrušení. Od prvého januára budú nemeckí spotrebitelia doplácať na podporu OZE 3,7 centa na kWh (v súčasnosti je to 6,5 centa). Nižšie príjmy z príplatku vyvážia peniaze z fondu obnovy a zvýšené príjmy z obchodovania s emisnými povolenkami.

Skupina popredných nemeckých ekonomických inštitútov v jesennej predpovedi výrazne znížila očakávaný hospodársky rast krajiny. Nemecké HDP by malo v tomto roku narásť o 2,4 percenta, ešte na jar očakávali 3,7-percentný rast. Hlavnými dôvodmi sú pokračujúci vplyv pandemickej krízy na sektor služieb a pretrvávajúce problémy v dodávateľských reťazcoch, pociťované nemeckým priemyslom.

Dvadsať európskych krajín žiada Komisiu, aby pomohla chovateľom ošípaných. Sektor negatívne zasiahla pandémia covidu-19 a šírenie afrického prasacieho moru. Nižší domáci dopyt po mäse a obmedzený vývoz do Číny spôsobujú prepad cien.

Facebook oznámil, že v EÚ najme 10 000 ľudí na budovanie „metaverse“ – nového virtuálneho priestoru, ktorý sa má stať nástupcom internetu.

Štatistika: Klimatické sľuby sme prijali, fosílne palivá však plánujeme spaľovať ďalej

Podľa správy Environmentálneho programu OSN (UNEP) plánujú vlády vo svete vyprodukovať v roku 2030 viac než dvojnásobok fosílnych palív (o 110 percent viac), než je množstvo kompatibilné s udržaním otepľovania atmosféry na hranici 1,5 stupňa Celzia. Plánované využívanie uhlia, zemného plynu a ropy je o 45 percent vyššie než množstvo kompatibilné so zvýšením teploty o dva stupne.

Ak sa zachovajú súčasné trendy, do roku 2040 sa táto nadmerná kapacita zvýši na 190 percent a 89 percent.

Globálna produkcia fosílnych palív

(červená: súčasné plány a projekcie; hnedá: produkcia pri splnení súčasných klimatických plánov; zelená: produkcia konzistentná s obmedzením otepľovania na 2 stupne Celzia; fialová: produkcia konzistentná s obmedzením otepľovania na 1,5 stupňa Celzia)

Zdroj: UNEP/productiongap.org

Podrobnejší pohľad ukáže, že zatiaľ čo produkcia uhlia bude klesať, vlády plánujú nárast produkcie ropy a zemného plynu (pri rope by sa mal rast zastaviť okolo roku 2030).

Plánovaná produkcia uhlia, ropy a zemného plynu

(červená: súčasné plány a projekcie; hnedá: produkcia pri splnení súčasných klimatických plánov; zelená: produkcia konzistentná s obmedzením otepľovania na 2 stupne Celzia; fialová: produkcia konzistentná s obmedzením otepľovania na 1,5 stupňa Celzia)

Zdroj: UNEP/productiongap.org

Napriek rečiam o zelenej transformácii od začiatku pandémie covidu-19 naplánovali vlády dvadsiatich najväčších ekonomík (G20) dodatočné investície do fosílnych palív vo výške 300 miliárd amerických dolárov – čo je viac, než chcú dať na čistú energiu.

Kumulatívne investičné záväzky z verejných zdrojov (v mld. USD)

(červená: fosílne palivá; zelená: čistá energia; modrá: ostatné zdroje energie)

Zdroj: UNEP/productiongap.org

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Ekonomika

Teraz najčítanejšie