Denník N

Chceli sme založiť niečo ako Tinder pre ľudí, čo chcú debatovať o filozofii, hovorí Slovák, ktorý predal sociálnu sieť Twitteru

Tomáš Halgaš. Foto - archív
Tomáš Halgaš. Foto – archív

Sociálne siete nemusia byť nástrojom, ktorý polarizuje spoločnosť a užívateľom podsúva zbytočný obsah s cieľom zarobiť čo najviac na reklame, hovorí Tomáš Halgaš. Slovák, ktorý minulý týždeň predal svoju sociálnu sieť zameranú na komunity spoločnosti Twitter.

Halgaš v roku 2015 spolu so spolužiakom z Oxfordskej univerzity Nickom D’Aloisiom založil aplikáciu Sphere. Chcel umožniť komunitám efektívne komunikovať na internete a vrátiť tak do online priestoru kvalitný obsah.

Aplikácia ako taká predajom firmy končí, Twitter však mnohé jej nápady zakomponuje do svojich produktov a prevezme aj väčšinu tímu Sphere.

Veľké sociálne siete ako Facebook síce zdanlivo prepájajú miliardy ľudí na celom svete, ich hlavným cieľom je však maximalizovať čas, ktorý na nich užívatelia strávia, a tým aj svoje príjmy z reklamy. Cenou za to je polarizácia obsahu a spoločnosti, a tak sú firmy pod rastúcim tlakom politikov a odborníkov, aby svoje algoritmy upravili.

„Podľa mňa je možné sociálnu sieť optimalizovať pre kvalitné konverzácie, spájanie ľudí, dobré pocity, a naďalej zarábať na reklame,“ hovorí Halgaš v rozhovore s Denníkom E. S partnerom chceli založiť „niečo ako Tinder (zoznamovacia aplikácia – pozn. red.), kde hľadám niekoho, s kým sa chcem porozprávať napríklad o filozofii“.

Existujúce platformy totiž podľa neho neumožňujú komunitám ľudí so spoločnými záujmami na internete efektívne diskutovať. Chýbajú maličkosti, ako je možnosť zvoliť si svoje vlastné reakcie na príspevky na rozdiel od piatich ponúkaných Facebookom, ale aj nástroje na lepšie moderovanie diskusie.

„Dôvody, prečo to veľké firmy nerobia, sú dva,“ hovorí Halgaš. „Možno im to jednoducho nenapadlo, je to aj o myšlienke a odvahe skúsiť niečo úplne nové. Druhé vysvetlenie je, že sa boja. Majú totiž extrémne optimalizované algoritmy na všetko. Až tak, že keď sa zmení farba tlačidla, tak to vie algoritmus rozhodiť.“

Halgaš toto prostredie pozná z prvej ruky, po vysokej škole sa nakrátko zamestnal vo Facebooku. Po predaji firmy budú mať obaja zakladatelia v Twitteri strategické úlohy, ale Sphere sa plne integruje do nového majiteľa a nebude existovať ani ako samostatná divízia.

Zakladatelia Sphere Tomáš Halgaš a Nick d’Aloisio. Foto – Sphere

Vaša niekoľkoročná práca sa dočkala uznania, Sphere kupuje jeden z najväčších hráčov. Súčasne však vaša firma zanikne. Nemáte zmiešané pocity?

Sú to určite zmiešané pocity. Na jednej strane, je tu ten pocit, kam som to mohol dotiahnuť. Prirodzene, aj ja som mal ambíciu dostať sa až na burzu a byť ďalší Facebook.

Ale čo je dôležité, je misia našej aplikácie ľudí na internete naozaj spájať. Je to veľká výzva, ako čeliť jednému z najväčších problémov sociálnych sietí súčasnosti, ktorým je rozdeľovanie ľudí a s tým spojená polarizácia spoločnosti. A to je oveľa väčšia vec ako ambície jedného človeka.

Vnímam to tak, že ideme do Twitteru, kde vieme túto misiu naplniť ešte lepšie, v oveľa väčšej škále a s väčšími zdrojmi. Aplikácia ako taká zanikne, už sa nedá stiahnuť, ale najlepšie nápady z nej sa implementujú do Twitteru.

Sphere bola aj vo svojej pôvodnej podobe sociálnou sieťou. Čím sa líši od sietí, ktoré poznáme, Facebooku alebo Twitteru?

Začínali sme s tým, že chceme dosiahnuť výmenu vedomostí. Všetci pred šiestimi rokmi rozprávali o umelej inteligencii, ale my sme si hovorili, že toľko vedomostí je uložených v hlavách, ku ktorým sa Google nedostane. Sú to skúsenosti konkrétnych ľudí, často veci, ktoré majú aj subjektívny charakter.

Tak sme si povedali: spravme takú sieť, kde budeme týchto ľudí vedieť veľmi ľahko spájať. Potom sme zistili, že najlepšie skúsenosti na našej sieti majú ľudia, ktorí majú nejaké spoločné záujmy. A vtedy sme sa preorientovali na to, že budeme robiť platformu, kde môžu takéto záujmové skupiny, ktoré si majú o rôznych veciach čo povedať, prekvitať.

Nehovorili sme si, že ideme založiť novú sociálnu sieť. Išlo nám o to, aby zážitok bol veľmi dobrý pre malé komunity, a tie sme chceli následne prepájať do veľkej globálnej komunity.

Na Facebooku alebo na iných veľkých platformách už existujú skupiny, kde sa môžu združovať ľudia s konkrétnymi záujmami. Prečo by fanúšikovia napríklad najnovšej fyziky mali prepnúť na Sphere? 

Je veľa možností, kde môže malá komunita fungovať. Najpopulárnejšie, zvlášť pre malé komunity, je byť na nejakom messengeri, ako je WhatsApp. Ale ak je tam viac ako desať ľudí, ktorí začnú byť aktívni, nastane úplný chaos, za pár minút máte desiatky neprečítaných správ a nikto sa k nim v živote nevráti. Problém nastáva aj vtedy, keď do skupiny prichádza niekto nový.

Ľudia sa tiež môžu združovať vo facebookovej skupine. Ale tam sa všetko stráca v typickom nekonečnom facebookovom toku. Administrátor môže do skupiny niečo napísať, ale skoro nikto to neuvidí. A rovnaký problém je aj na druhej strane. Členovia komunity tak môžu zmeškať nejakú akciu, lebo o nej nevedeli.

Vyspelejšie skupiny zvyknú ešte používať Slack a podobné programy. Tam je zasa problém v tom, že osobitne Slack sa príliš orientuje na pracovné účely. Je prácne manažovať tam kanály, aplikácia nemá nástroje na moderovanie a ani na to, ako sa podeliť o administrátorské právomoci.

Spomeniem ešte maličkosť, ktorá však dobre ilustruje, prečo sociálne siete nevedia dobre pracovať s komunitami. Na Facebooku má človek na výber z piatich reakcií. Ale prečo by všetky skupiny mali používať rovnakých päť reakcií? Slack to zasa rieši tým, že ich dá milión. Ale reálny svet taký nie je. Komunity majú väčšinou spoločné znaky, spoločné heslá, ako sa na veci reaguje, ale nikomu nenapadlo spraviť niečo také v online aplikáciách.

Toto je len výber z mnohých problémov, ktoré majú za následok, že komunitný online priestor je taký suchý, že sa tam nedá príliš spájať. Komunita tam možno zorganizuje stretnutie na pive, ale naozaj sa skamarátime, stretávame a spájame až na tom pive, nie online. A našou ambíciou je, aby sa komunity mohli skutočne plnohodnotne stretávať aj online.

Prečo tieto nástroje nezavedú veľké sociálne siete? Vyžadovalo by si to výnimočné programovanie?

Dôvody, prečo to veľké firmy nerobia, sú dva. Možno im to jednoducho nenapadlo, je to aj o myšlienke a odvahe skúsiť niečo úplne nové. Napríklad umožniť komunitám vybrať si vlastné reakcie.

Druhé vysvetlenie je, že sa boja. Majú totiž extrémne optimalizované algoritmy na všetko. Až tak, že keď sa zmení farba tlačidla, tak to vie algoritmus rozhodiť. On to zaregistruje a vidí, že sa napríklad na niečom znížili konverzie, a už je problém. Celé nastavenie je extrémne senzitívne.

A samozrejme, ak sú ich softvéry hlúpo naprogramované – ak je napríklad všade určené, že reakcií môže byť len týchto päť – tak potom to treba zmeniť na tisíc miestach v celom zložitom algoritme. Skrátka, je tam trochu programátorského umenia, ale hlavne je to o tom, že im to nenapadne, alebo sa boja.

Pri sociálnych sieťach je dôležité byť prvý, čo najskôr nabrať kritickú masu ľudí. Dokázala by Sphere, ak by ste ju nepredali, raz fungovať tak, aby ste boli hrozbou Facebooku? Koľko ste mali užívateľov?

My sme boli ešte stále v akejsi výskumno-vývojovej fáze…

Niečo podobné, ako keď bol Facebook len aplikáciou pre študentov?

Presne tak. A preto sa nedá tak jednoducho odpovedať na otázku o počte užívateľov. Mali sme na Sphere veľa komunitných administrátorov, mali sme tam rôzne typy komunít. Skôr sme išli do šírky, aby sme videli, ako sa aplikácia používa. Ani sme to veľmi mediálne netlačili, lebo sme mali pocit, že ešte sú veci, ktoré treba domyslieť a dokončiť predtým, ako začneme tlačiť na rast.

Zoznam vašich investorov už v tejto úvodnej fáze je plný dôležitých mien novej ekonomiky. Asi sa dalo ísť ďalej, ak by jediný problém boli peniaze, nie?

Potenciál tam bol, ale vždy je to otázka rizika. My sme si však s Twitterom uvedomili, že riešia úplne rovnaké problémy ako my.

A tak bolo pre nich zaujímavé kúpiť si naraz päť rokov vývoja?

Áno. Twitter začal nad komunitami vážnejšie rozmýšľať pred rokom, maximálne dvoma, my sme na tom robili päť-šesť. Mali sme veľa hlbších zaujímavých nápadov, ktoré sa im zdali atraktívne.

Ale naspäť k tým ambíciám. Firmu sme zakladali s tým, že to možno bude nová veľká vec. Ale potom sme si vyhodnotili, že Twitter je dobrý exit, že bude vzrušujúce pokračovať v tej misii a je to súčasne zníženie rizika pre kapitál, čo do nás investori vložili.

O čo sa vlastne Twitter snaží a ako do tej stratégie zapadá Sphere?

Máme s Twitterom otvorených veľa otázok, preto aj pre mňa osobne bude ešte do istej miery prekvapením, ako to všetko do seba zapadne. Zatiaľ sme v takej polohe, že naše nápady sa im veľmi páčia. Koncový užívateľ by už čoskoro mohol vidieť prvé zmeny v kvalite konverzácií.

Twitter Communities je nástroj, ktorý sa najviac blíži tomu, čo ste robili vy, však?

Áno, a práve do tohto community tímu zaradíme značnú časť našich ľudí. Zopár ľudí bude robiť na priamych správach, keďže Sphere je svojím spôsobom komunitný messenger, takže máme veľa nápadov, čo sa dá robiť s priamymi správami.

Časť ľudí smeruje do tímu tvorcov, ľudí, ktorí vytvárajú kontent, podobne ako blogeri a novinári. My sme sa vždy veľmi snažili, aby Sphere bola veľmi priateľská pre konštruktívny dialóg, a to sa im tiež páčilo. A napokon, pár ľudí ide aj do tímu tweets, čo je centrálna mechanika Twitteru. Bude to veľmi vzrušujúce.

Ako došlo k tomu, že Slovák založí v Londýne firmu?

Ja som išiel do Anglicka študovať matematiku a informatiku na Oxforde. Na magisterskom štúdiu som mal zameranie na umelú inteligenciu, presnejšie probabilistické programovanie. S tým som sa po škole zamestnal vo Facebooku a hovoril som si, že mám vysnenú robotu, v ktorej aj ostanem.

A potom sa stali dve príhody. Najskôr mi z ničoho nič napísal kamarát z Oxfordu Nick, že má zopár nápadov, ktoré by chcel so mnou prebrať. Jeden z nich bol urobiť platformu, ktorá by umožnila, aby sa ľudia v analógovom svete stretli a vymenili si znalosti.

Niečo ako tie anglické diskusné kluby z čias osvietenstva?

Niečo ako Tinder, kde hľadám niekoho, s kým sa chcem porozprávať napríklad o filozofii. Mne napadlo urobiť to na internete, takže toho ďalšieho človeka, s ktorým sa chcem o niečom porozprávať, by som mohol nájsť za pár sekúnd. A ešte ten večer sme si hovorili, že musíme založiť firmu.

A pýtal som sa aj rodičov, ktorí sú architekti a podnikajú. Druhá príhoda je o tom, že som im bol ukázať svoju nádhernú kanceláriu vo Facebooku s výhľadom na Londýn. A vtedy sa ma spýtali, či ma baví byť jedným z 5-tisíc programátorov, a povedali mi, že tam dlho nevydržím. Vtedy ma veľmi povzbudili, že keď mám nápad, mám ho vyskúšať. Po dvoch mesiacoch vo Facebooku som povedal, že končím.

Nakoľko je dôležité, aby človek, ktorý chce preraziť vo svete sociálnych sietí s niečím novým, mal pracovnú skúsenosť z tej veľkej ligy? 

Je viacero oblastí, pri ktorých môžeme debatovať, nakoľko je dôležité byť expertom. Prvá je skúsenosť s prostredím sociálnych sietí. Ešte pred niekoľkými rokmi sa dalo naprogramovať niečo veľmi jednoduché, ľudia sa na to chytili a bol z toho nový fenomén. Posledný takýto veľký úspech bol asi Tinder, ktorý je – v malej škále – pomerne ľahké naprogramovať a nie je to svetovo prevratný, zložitý nápad. Tí ľudia nemuseli byť žiadni experti na vzťahy ani online médiá.

Ale svet sociálnych médií začína byť čoraz plnší, je v ňom čoraz viac bariér a predátorského správania, ak sa niekomu začne dariť, okamžite ho veľkí hráči odkúpia. Začína byť čoraz ťažšie prísť s niečím, čo je nové a jednoduché, a tak sa v tom svete treba viac vyznať. Aj ja som si o komunitách prečítal veľa, aby som vedel, čo pomáham vytvárať.

Ešte tu je komunikácia s investormi, tá sa nedá naučiť z knižiek. Existuje síce teória, ako urobiť dobrý pitch (predstavenie projektu investorom – pozn. red), ale záleží tam na skúsenostiach a, našťastie, tie môj spoluzakladateľ Nick mal zo svojho predošlého startupu.

Potom je tu vedenie firmy. Sám som zistil, že nie je úplne jednoduché viesť firmu a zamestnancov, určite by mi pomohlo viac skúseností. Ale tým, že som mal vlastnú firmu a bol som hypermotivovaný pracovať a študovať, som ich nadobudol rýchlejšie.

A poslednou oblasťou je inžinierstvo, technická expertíza. Tam mi skúsenosti veľmi pomohli, keďže som videl, ako sa to robí vo Facebooku.

Aké ťažké je v Londýne zohnať dobrých programátorov?

Začali sme tým, že sme oslovili našich kamarátov z Oxfordu, to bol náš začiatočný hack. A potom sme používali zopár rekrúterských firiem. Tým, že sme mali zaujímavých investorov, zaujímavý nápad a Nick už mal za sebou úspech, to nebolo najťažšie na svete.

Zasiahol vašu firmu brexit?

Jediný efekt bol, že zrazu bolo omnoho viac papierovačiek pri najímaní ľudí z Európy. Kedysi som stiahol človeka z kontinentu za týždeň, ale teraz bolo treba ísť za právnikmi a platiť nie malú sumu za ich služby aj za víza. Náš technologický tím je skoro celý vybudovaný z ľudí z Európy. Máme ľudí z Maďarska aj Rumunska, napríklad.

Zo Slovenska nie?

Bohužiaľ nie. Vysvetľujem si to aj tým, že na Slovensku sú už pomerne dobré možnosti zamestnať sa v IT, napríklad na rozdiel od Rumunska, a aj slovenská startupová scéna začína byť zaujímavejšia. A zasa situácia v Maďarsku, aj politická, nie je veľmi naklonená liberálne zmýšľajúcim ľuďom, a tak viac hľadajú, kam odísť.

Tím spoločnosti Sphere. Foto – Sphere

Ak by Sphere zostala nezávislá, odkiaľ by mala príjmy? Dá sa vôbec zarábať na slušnej sociálnej sieti bez polarizácie a pofidérnych reklám?

Mali sme veľa nápadov, ako Sphere monetizovať. Ak sa pozrieme za sociálne siete na komunikačné platformy, ako je Slack, tak sa vynára množstvo metód. Napríklad, ak skupina začne byť aktívna a chce si uchovať históriu, musí platiť. Alebo princíp, že nezisková komunita neplatí, ale ak si chce firma vytvoriť kanál na propagáciu svojej značky, je to spoplatnené. Nám obom sa nechcelo ísť do reklamy alebo iných spôsobov monetizácie na úkor skúsenosti používateľov, tak skôr som to videl týmto spôsobom.

Facebook je zadarmo, ale za to používa dáta užívateľov, aby im cielene servírovala reklamu, na čom zarába. Má tento model nejaký inherentný problém? Je budúcnosť v spoplatnených sieťach?

Nemyslím si, že ten model je inherentne zlý. Pokazilo sa to, že všetko na sociálnej sieti sa optimalizuje na to, aby sa z užívateľov „vyžmýkalo“ viac ich času, a to znamená čo najviac peňazí z reklamy.

To je čudná optimalizácia. Je to, ako keď chce šéf zvýšiť hodnotu akcií firmy a ide na to skratkou, vykupovaním vlastných akcií na burze namiesto poskytovania lepších služieb. Zo začiatku môžu ďalšie zmeny predlžujúce strávený čas na sieti prinášať aj vyššiu hodnotu pre používateľa, avšak keď sa ďalej pokračuje v „optimalizácii“ len s cieľom zlepšovať čísla, užívateľ na to už len dopláca. Podľa mňa je možné sociálnu sieť optimalizovať pre kvalitné konverzácie, spájanie ľudí, dobré pocity, a naďalej bude zarábať na reklame. Len treba za tým naozaj ísť a venovať sa tomu.

Viete si predstaviť, že by ste mali firmu na Slovensku? Predsa len, programátori by tu mali lacnejší život ako v Londýne. 

Tá debata je ešte širšia: či založiť firmu v Silicon Valley alebo mimo neho. Štandardná odpoveď, teda ešte pred covidom, bola, že firmu treba založiť niekde inde, tam ju inkubovať a potom ju presťahovať do Silicon Valley. Tam je neskutočne veľa programátorov, investorov, možností na všetko.

A podobne je to aj so Slovenskom a s Londýnom. Ten je akýmsi európskym Silicon Valley, je tam veľa dobrých univerzít, množstvo veľmi dobrých programátorov. Viem si predstaviť firmu na Slovensku založiť, aj ju tu rozvíjať. Veľa investorov je otvorených investovaniu v celej EÚ, takže aj na Slovensku. Ale ak bude chcieť firma rásť, bude to mať čoraz ťažšie.

Čiže, vedel by som si predstaviť založiť jedného dňa firmu aj na Slovensku. Zatiaľ však mám väčšinu konexií v Londýne, tam je to stále pre mňa najjednoduchšie.

Budete v Twitteri síce v dôležitej pozícii, ale nie je to len opakovanie situácie spred šiestich rokov s tým rozdielom, že nebudete jedným z tisícov programátorov, ale jedným z pár desiatok šéfov? Neláka vás opäť niečo nové? Navyše, po predaji firmy ste asi v pozícii, že môžete byť sám investor, ktorý financuje nápady niekoho iného.

Sphere sa do Twitteru plne integruje, nebude v ňom mať vlastnú divíziu, ktorú by sme viedli my s Nickom. Obaja však máme v Twitteri strategické úlohy, ja na strane vývoja a Nick na strane produktu.

Ja osobne som veľmi naladený na to, že pokračujem v misii Sphere spájať ľudí, a tak najbližších niekoľko rokov chcem zostať v Twitteri. Viem si predstaviť, že paralelne budem radiť a pomáhať ľuďom na slovenskej startupovej scéne. Možno trochu aj finančne, aj keď si nemyslím, že mám dosť zdrojov, aby som si mohol dovoliť naškálovať nejaký startup.

Sledujete dianie na Slovensku?

Čítam N-ko a udržiavam aj kontakty so Slovákmi, ktorí študovali na Oxforde a vrátili sa.

Koľko percent Slovákov, čo študovali na dobrých školách v Británii, sa vráti?

Môj odhad je, že taká tretina sa vráti pomerne rýchlo. Napríklad môj brat sa po doktorandskom štúdiu na Oxforde vrátil sem, do Esetu. Aj na Slovensku už sú príležitosti, ako sa dobre uplatniť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Firmy

Rozhovory

Ekonomika

Teraz najčítanejšie