Denník N

Planéta je pred kolapsom, DiCaprio na pomoc nepríde, Greta si radšej vybrala ulicu. Čo sa to koná v Glasgowe a ako to zmení naše životy

Svet po požiari. Ak bude teplota v atmosfére ďalej rásť, takéto výhľady budú bežné. Foto - TASR/AP
Svet po požiari. Ak bude teplota v atmosfére ďalej rásť, takéto výhľady budú bežné. Foto – TASR/AP

V nedeľu sa začína dlhoočakávaná klimatická konferencia OSN v škótskom Glasgowe, ktorá má skratku COP26. V najbližších dňoch o nej budeme veľa počuť. V tomto texte zhrnieme všetko tak, aby ste správam z Glasgowa rozumeli.

  • Hlavným cieľom konferencie je potvrdiť, že krajiny sú ešte stále ochotné drasticky znížiť do roku 2050 produkciu skleníkových plynov.
  • V Glasgowe sa bude dohadovať napríklad to, odkedy si už nekúpite nové auto so spaľovacím motorom.
  • Ostrovné štáty, ktorým hrozí zatopenie, budú rokovať o peniazoch na svoju záchranu alebo presídlenie.
  • Zíde sa 120 svetových lídrov, Slovensko zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová.
  • Spolu sa očakáva účasť vyše 20-tisíc delegátov a protestujúcich aktivistov. Do toho však oznámili štrajk zamestnanci škótskych železníc. Mestu tak hrozí, že bude paralyzované.

Aktualizované 4.11. – hollywoodsky herec a klimatický ambasádor Leonardo DiCaprio sa nakoniec na konferencii objavil v stredu (3. 11.), no jeho prítomnosť odhalili náhodou. Mal sa zúčastniť diskusie o obmedzení emisií metánu, ktoré vznikajú najmä pri ťažbe zemného uhlia a chove dobytka. Oficiálne nevystúpil, odišiel obkolesený ochrankou.

Konferencia v škótskom Glasgowe COP26 bola naplánovaná pôvodne na minulý rok, no pre pandémiu ju museli odložiť. Teraz sa koná aj napriek vlne delty.

Britskí organizátori už od leta opakujú, že konferencia sa musí konať „za každú cenu”. Klimatická kríza totiž na koniec pandémie nečaká a jej následky sú oveľa horšie. Globálne otepľovanie zhoršujeme rýchlejšie, než sme si mysleli.

O koľko rýchlejšie? Začnime kľúčovým číslom 1,5.

Jeden a pol stupňa

Ide o jeden a pol stupňa Celzia, o ktorý sa v priemere môže planéta otepliť oproti predindustriálnej ére (obdobie od roku 1850 do 1900), ak nechceme zažiť hrozné veci – áno, aj tu na Slovensku.

Aké hrozné? Spomeňte si na najhoršie búrky, záplavy, požiare a vlny horúčav len za posledný rok a násobte – bude ich dvakrát toľko? Trikrát? Desaťkrát?

Za hranicou jeden a pol stupňa Celzia rastie neistota – vedci presne nedokážu predpovedať, aké zlé to bude. Za zlomový bod sa považujú dva stupne Celzia – spustí sa domino efekt a začne nezvratné poškodenie prírody.

Na akom čísle sa nachádzame aktuálne? Je to už 1,1 stupňa Celzia. Existuje až 40-percentná pravdepodobnosť, že jeden a pol stupňa Celzia, teda číslo, na ktorom sme plánovali byť až o štvrťstoročie, dosiahneme už o päť rokov. Naopak, šanca, že sa pôvodný cieľ podarí splniť, je mizivá – podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) iba päťpercentná.

Pri dnešnom stave smerujeme k takmer trom stupňom o tridsať rokov. To by neznamenalo nič iné než kolaps.

Ciele, v ktoré už mnohí neveria, aj organizačný chaos

Napriek tomu Briti stále opakujú, že hlavným cieľom konferencie je znovu potvrdiť, že krajiny urobia všetko pre to, aby sa globálna priemerná teplota nezvýšila o jeden a pol stupňa Celzia.

Tak sa dohodli pred šiestimi rokmi na konferencii OSN v Paríži a teraz je ten čas, keď majú štáty konkretizovať, čo pre to každý urobí.

Malo by ísť o kompletné preprogramovanie fungovania ekonomiky. Dnes ju poháňajú najmä fosílne palivá a spotreba.

Záchrana planéty si však vyžaduje iný spôsob výroby energie, odstavenie áut so spaľovacími motormi a zníženie spotreby tovarov – sú to väčšinou nepopulárne opatrenia, lebo majú dosah na komfort ľudí.

Kľúčové zmeny, najmä v Európe, v USA, Číne, Rusku, v Brazílii a Indii, by sa museli naštartovať v najbližších deviatich rokoch, potom už bude neskoro.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Budúcnosť automobilov

Energetika

Klimatická zmena

Priemysel

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie