Planéta je pred kolapsom, DiCaprio na pomoc nepríde, Greta si radšej vybrala ulicu. Čo sa to koná v Glasgowe a ako to zmení naše životy

• Hlavným cieľom konferencie je potvrdiť, že krajiny sú ešte stále ochotné drasticky znížiť do roku 2050 produkciu skleníkových plynov.
• V Glasgowe sa bude dohadovať napríklad to, odkedy si už nekúpite nové auto so spaľovacím motorom.
• Ostrovné štáty, ktorým hrozí zatopenie, budú rokovať o peniazoch na svoju záchranu alebo presídlenie.
• Zíde sa 120 svetových lídrov, Slovensko zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová.
• Spolu sa očakáva účasť vyše 20-tisíc delegátov a protestujúcich aktivistov. Do toho však oznámili štrajk zamestnanci škótskych železníc. Mestu tak hrozí, že bude paralyzované.

Aktualizované 4.11. – hollywoodsky herec a klimatický ambasádor Leonardo DiCaprio sa nakoniec na konferencii objavil v stredu (3. 11.), no jeho prítomnosť odhalili náhodou. Mal sa zúčastniť diskusie o obmedzení emisií metánu, ktoré vznikajú najmä pri ťažbe zemného uhlia a chove dobytka. Oficiálne nevystúpil, odišiel obkolesený ochrankou.

Konferencia v škótskom Glasgowe COP26 bola naplánovaná pôvodne na minulý rok, no pre pandémiu ju museli odložiť. Teraz sa koná aj napriek vlne delty.

Britskí organizátori už od leta opakujú, že konferencia sa musí konať „za každú cenu”. Klimatická kríza totiž na koniec pandémie nečaká a jej následky sú oveľa horšie. Globálne otepľovanie zhoršujeme rýchlejšie, než sme si mysleli.

O koľko rýchlejšie? Začnime kľúčovým číslom 1,5.

Jeden a pol stupňa

Ide o jeden a pol stupňa Celzia, o ktorý sa v priemere môže planéta otepliť oproti predindustriálnej ére (obdobie od roku 1850 do 1900), ak nechceme zažiť hrozné veci – áno, aj tu na Slovensku.

Aké hrozné? Spomeňte si na najhoršie búrky, záplavy, požiare a vlny horúčav len za posledný rok a násobte – bude ich dvakrát toľko? Trikrát? Desaťkrát?

Za hranicou jeden a pol stupňa Celzia rastie neistota – vedci presne nedokážu predpovedať, aké zlé to bude. Za zlomový bod sa považujú dva stupne Celzia – spustí sa domino efekt a začne nezvratné poškodenie prírody.

Na akom čísle sa nachádzame aktuálne? Je to už 1,1 stupňa Celzia. Existuje až 40-percentná pravdepodobnosť, že jeden a pol stupňa Celzia, teda číslo, na ktorom sme plánovali byť až o štvrťstoročie, dosiahneme už o päť rokov. Naopak, šanca, že sa pôvodný cieľ podarí splniť, je mizivá – podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) iba päťpercentná.

Pri dnešnom stave smerujeme k takmer trom stupňom o tridsať rokov. To by neznamenalo nič iné než kolaps.

Ciele, v ktoré už mnohí neveria, aj organizačný chaos

Napriek tomu Briti stále opakujú, že hlavným cieľom konferencie je znovu potvrdiť, že krajiny urobia všetko pre to, aby sa globálna priemerná teplota nezvýšila o jeden a pol stupňa Celzia.

Tak sa dohodli pred šiestimi rokmi na konferencii OSN v Paríži a teraz je ten čas, keď majú štáty konkretizovať, čo pre to každý urobí.

Malo by ísť o kompletné preprogramovanie fungovania ekonomiky. Dnes ju poháňajú najmä fosílne palivá a spotreba.

Záchrana planéty si však vyžaduje iný spôsob výroby energie, odstavenie áut so spaľovacími motormi a zníženie spotreby tovarov – sú to väčšinou nepopulárne opatrenia, lebo majú dosah na komfort ľudí.

Kľúčové zmeny, najmä v Európe, v USA, Číne, Rusku, v Brazílii a Indii, by sa museli naštartovať v najbližších deviatich rokoch, potom už bude neskoro.

Pred štartom konferencie v Škótsku pritom prichádzajú znepokojivé signály – účasť na úvodnom samite lídrov v posledných týždňoch zrušilo viacero dôležitých aktérov – ide najmä o hlavy Číny, Ruska a Brazílie.

Neznamená to, že ich delegácie neprídu vôbec, no neúčasť najvyšších predstaviteľov je jasným signálom, že klimatickú katastrofu neberú dosť vážne.

Problémy sú aj s organizáciou – Briti akoby do poslednej chvíle sami neverili, že sa konferencia uskutoční. Chaos je taký veľký, že na organizátorov sa už sťažovali.

Kto príde, kto nepríde a kto ostane radšej predo dvermi

Medzi najprominentnejšími potvrdenými účastníkmi sú americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson a princ Charles, francúzsky prezident Emmanuel Macron, ale aj turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan (aktualizované: turecký prezident svoju účasť na poslednú chvíľu odvolal), ďalej premiéri Austrálie, Kanady, Izraela, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník OSN António Guterres.

Pôvodne to vyzeralo, že známych politikov zatienia nepolitici. Podľa informácií portálu Politico mal Glasgow navštíviť napríklad hollywoodsky herec Leonardo DiCaprio, ktorý bol pri slávnostnom podpisovaní Parížskej dohody pred šiestimi rokmi, no svoju účasť nakoniec nepotvrdil. Podľa informácií Denníka N sa s ním už medzi hosťami nepočíta.

Hlava katolíckej cirkvi pápež František zase nepriletí pre obavy zo šírenia delta variantu koronavírusu. Z toho istého dôvodu osobne nepríde ani kráľovná Alžbeta II. – pošle videonahrávku.

Počíta sa však s účasťou prominentných biznismenov – objaviť by sa mali zakladateľ Microsoftu Bill Gates a Jeff Bezos z Amazonu. Dohody z Glasgowa môžu mať na veľké korporácie zásadný vplyv.

Klimatická aktivistka Greta Thunberg podľa posledných správ do Glasgowa príde. Snaženie svetových lídrov však skritizovala slovami „bla bla bla”. Nezúčastní sa na samotnej konferencii, ale na protestoch v uliciach, ktoré organizujú klimatické hnutia. Najväčší má byť v piatok 5. novembra.

Glasgowčania a ich mesto zažijú nápor, aký si nepamätajú, príde viac ako 20-tisíc delegátov a protestujúcich aktivistov.

Do toho počas konferencie oznámili štrajk zamestnanci železníc, ktoré sú pre dopravu v glasgowskej metropolitnej oblasti nenahraditeľné. Žijú tam skoro dva milióny ľudí, čo je tretina Škótska.

K železničiarom sa počas druhého týždňa konferencie pridajú aj zamestnanci komunálnych služieb a smetiari. Greta Thunbergová ich vyzvala, aby sa spojili s protestujúcimi aktivistami.

Kľúčové témy: uhlie, autá, lesy 

Hlavnou a najdôležitejšou témou stretnutia svetových lídrov je dať na stôl konkrétne kroky na zníženie emisií skleníkových plynov.

Podľa dohody z roku 2015 si mali krajiny pred COP26 spraviť domácu úlohu a pripraviť si národné plány na znižovanie emisií (označujú sa skratkou NDCs).

Väčšinu z nich poznáme vopred – napríklad Európska únia sa minulý rok dohodla, že namiesto 40 percent zníži do roku 2030 emisie skleníkových plynov oproti roku 1990 až o 55 percent. K tomuto sľubu sa pridalo aj Slovensko.

Na základe doteraz zverejnených národných plánov najväčších svetových producentov skleníkových plynov je však jasné, že cieľ dosiahnuť oteplenie najviac o jeden a pol stupňa Celzia ľudstvo nesplní.

Preto sa na konferencii budú dohadovať aj opatrenia navyše. Tu sú možnosti, o ktorých sa bude diskutovať, a čo by to znamenalo pre Slovensko:

1. Elektromobily

Británia sa pokúsi presadiť do finálnej deklarácie rok 2040 ako termín, do ktorého musí byť sto percent nových áut elektrických.

Rýchlejšie presadnutie do elektrických áut je cieľ, na ktorom sa vyspelé krajiny dokážu dohodnúť. Dôvod je jednoduchý – je to príležitosť pre ich automobilky, teda vidieť za tým aj ekonomický benefit.

Ochotnejšie sa k tomuto kroku stavajú krajiny, kde sa už fabriky preorientovali na výrobu elektrických áut.

Slovensko je medzi krajinami, kde stále dominuje produkcia vozidiel so spaľovacími motormi a kde je transformácia automobilového priemyslu na začiatku, no rok 2040 je až päť rokov po termíne, ku ktorému sa chce zaviazať celá Európska únia.

Dohoda by sa týkala iba novovyrobených áut, na starých sa bude dať jazdiť ešte niekoľko rokov. V EÚ ich však časom z ciest vytlačia sprísňujúce sa emisné normy.

2. Zastavenie odlesňovania

Tempo straty starých lesov a pralesov, ktoré sú pre zadržiavanie uhlíka kľúčové, sa zrýchľuje. Aj keď krajiny deklarujú, že lesy treba chrániť a ich plochu treba zväčšovať, prax je veľakrát iná.

Záverečná deklarácia určite bude obsahovať zmienku o ochrane lesov. No bez toho, aby bol prítomný kľúčový politik – brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ktorého vláda je zodpovedná za rekordné klčovanie Amazonského pralesa, nepôjde o nič skutočne zlomové.

Slovenská delegácia sa na samite nebude môcť pochváliť schválením reformy národných parkov. Jej odhlasovanie v parlamente sa muselo viackrát odložiť a je neisté pre odmietavý postoj koaličného partnera Sme rodina.

3. Odstavenie uhoľných elektrární

Pre hosťujúcu Britániu ide o jednu z kľúčových tém, no v diskusii bude chýbať jeden z dvoch kľúčových partnerov za rokovacím stolom – čínsky prezident Si Ťin-pching.

Čína sa však už skôr tento rok zaviazala, že nebude investovať do nových uhoľných elektrárni mimo svojho územia. Doma však naďalej stavia nové.

O niečo nádejnejšie môžu dopadnúť vyjednávania s najväčším svetovým vývozcom uhlia – Austráliou. Jeho utlmovanie je v Austrálii citlivou témou, no minuloročné ničivé požiare spôsobené globálnym otepľovaním aj tam pohli verejnou mienkou.

Slovensko sa môže v prípade uhlia prezentovať ako vzorná krajina zásluhou záväzku ukončiť ťažbu na hornej Nitre do roku 2023.

Viac peňazí pre chudobné krajiny

Pri podpisovaní Parížskej dohody v roku 2015 sa vyspelé krajiny dohodli, že dajú každoročne dohromady sto miliárd amerických dolárov z verejných a súkromných zdrojov na pomoc krajinám najviac zasiahnutým krízou. A to počnúc rokom 2020.

Ide totiž väčšinou o malé a chudobné štáty ohrozené hurikánmi, zvyšujúcou sa hladinou morí a nedostatkom pitnej vody, hoci ku klimatickej kríze prispievajú najmenej.

Realita je taká, že v roku 2018 bolo vo fonde necelých osemdesiat miliárd dolárov. Medzi prispievateľmi sú okrem krajín aj rozvojové banky, investičné fondy a korporácie.

Problém je, že väčšina príspevkov je dnes dobrovoľná a neexistuje jednotný systém na meranie toho, kto koľko prispieva.

Je veľmi pravdepodobné, že dôjde k nejakej dohode na pravidlách a dokonca aj na záväzných platbách.

Pôjde o istú formu „odpustkov” za to, že štáty nepristúpia k tvrdším opatreniam u seba doma.

Bohaté štáty sa chcú vyhnúť aj žalobám zo strany najviac zasiahnutých štátov a ich obyvateľov. Tí by mohli od nich vymáhať odškodné za to, že klimatická kríza im zoberie domovy či zničí úrodu.

Niektoré mimovládne organizácie alebo jedinci to už skúšajú – na súdoch v západných krajinách žalujú vlády alebo ropné spoločnosti. Nemecký súd napríklad prijal odvolanie peruánskeho farmára, ktorý žaluje energetický gigant RWE.

Na čo sa peniaze použijú? Na takzvané adaptačné opatrenia – napríklad na výstavbu obrovských priehrad, ktoré ochránia pobrežia vystavené hurikánom.

Diskutuje sa aj o náročnejších operáciách – vysťahovaní niektorých ostrovov. Na takýto scenár sa začal pripravovať napríklad štát Kiribati, ktorý tvorí tridsať malých ostrovov s populáciou 120-tisíc obyvateľov.

Bývalý prezident tohto ostrovného štátu Anote Tong hovoril o presťahovaní viac ako polovice z nich. Jeho vláda preto odkúpila 2200 hektárov na ostrove Vanua Levui v susednom Fiji. Stálo ju to vyše deväť miliónov austrálskych dolárov, čiže asi šesť miliónov eur.

Súčasná vláda Kiribati sa snaží presťahovaniu zabrániť a namiesto toho navrhuje ostrovy, z ktorých mnohé nie sú ani dva metre nad hladinou mora, „nadvihnúť”.

 

Širšie súvislosti: Vo veci pokroku v Glasgowe panuje skepsa

Sú štyri okolnosti, ktoré majú vplyv na to, že očakávania od samitu v Glasgowe nie sú veľké:

1. Vedci čoraz častejšie pripúšťajú, že čas na skutočné "zvrátenie" klimatickej zmeny sme zmeškali. Politickí lídri tak prišli o víziu krajšieho a zelenšieho sveta, ktorý mohli svojim voličom sľubovať výmenou za to, že sa ľudia uskromnia. To najlepšie, čo môžu sľubovať teraz, je: svet bude horšie miesto, no aspoň nie také hrozné, ako by mohlo byť, keby sme nerobili nič.
2. Ku skepse z podpisovania ďalších dohôd prispieva fakt, že od Parížskej dohody ubehlo šesť rokov, odvtedy emisie skleníkových plynov aj tak každoročne rastú. Nezastavila to ani pandémia.
3. Klimatickú krízu zatieňuje energetická. Ľudí trápi viac to, čo bude túto zimu, než koľko ľudí zomiera v dôsledku klimatickej krízy a že to môže odštartovať nové vojny. Tradičné energetické spoločnosti využili energetickú krízu na to, aby zodpovednosť hodili na obnoviteľné zdroje energie. Uhlie a plyn podľa nich boli zárukou stabilných dodávok lacnej elektriny a tepla. Je to len polovičná pravda – fosílne zdroje sú síce flexibilnejšie, no zároveň drahšie. Problém navyše nie je len na strane dodávok energií, ale aj v ich spotrebe. Ľudia spohodlneli a zvykli si, že lacná energia je samozrejmosť, neinvestovali do inteligentnejšieho riadenia spotreby a šetrenia.
4. Chýba líder – Európska únia sa síce pasovala do roly „prvej zelenej veľmoci”, no čoraz viac naráža na to, že ani Európania sa nechcú uskromňovať. Aj napriek krízam si užívajú najvyššiu životnú úroveň za desaťročia. Autá so spaľovacími motormi, letenky za pár eur, spotrebný tovar a potraviny z celého sveta neboli nikdy dostupnejšie. Túžba po konzume je silnejšia než zachraňovanie polárnych medveďov alebo slovenských hlucháňov.

Ako zistíme, či to bol úspech

Celá konferencia COP26 sa začína v nedeľu 31. októbra. Hoci najsledovanejšie budú prvé dva dni, keď sa zídu svetoví lídri, negociácie budú pokračovať ešte skoro dva týždne po ich odchode – delegácie sa poberú domov až 12. novembra.

Na záver konferencie dôjde takmer určite k podpisu spoločnej deklarácie. Úspech či neúspech sa bude merať aj silou slovníka, ktorým budú závery spísané. Dôležité bude, koľkokrát sa v nich objavia slovné spojenia ako „záväzný cieľ”, „odstavenie uhlia”, „posledné autá so spaľovacími motormi”, „ukončenie spaľovania fosílnych palív” a „nielen ropy, ale aj zemného plynu”.

Je však veľmi vysoko pravdepodobné, že ani odhodlané vyhlásenia na papieri sa nezmenia na činy dosť rýchlo. Záväzky z deklarácií sa nedajú ani kontrolovať, ani postihovať, ak sa neplnia.

Prijímanie komplikovaných plánov a stratégií nie je to najdôležitejšie a paradoxne vyhovuje aj popieračom klimatickej krízy.

Zdĺhavé diskusie využíval ako svoju taktiku aj tabakový priemysel, aby oddialil uznanie fajčenia za príčinu rakoviny.

Ak štáty nenájdu odhodlanie na robenie krokov na boj s klimatickou krízou v praxi, čaká nás praktická príprava na život na rozpálenej planéte s drsným a nepredvídateľným počasím.

Nejde v skutočnosti len o to, ako sa zachová Čína, a nezachránia nás nové technológie?

Odpoveď na obe otázky je nie.

Klimatická kríza sa nedá zvaľovať len na Čínu, a to z dvoch dôvodov.

Po prvé – veľká časť toho, čo ázijské krajiny vyrábajú, nie je určená pre nich, ale pre nás. Ázia je len miesto s lacnou pracovnou silou, kam sme odsunuli produkciu emisií skleníkových plynov. Tú sme si však objednali doma cez online shop.

Po druhé – pri spätnom pohľade má Európa spoločne s USA na svedomí až polovicu emisií. Tie v atmosfére ostávajú desiatky až stovky rokov, čiže zapríčiňujú aj dnešný stav.

Západné krajiny pritom v minulosti ospravedlňovali vypúšťanie emisií rovnako ako dnes rozvojový svet – potrebou ekonomického rastu. Európa a USA mali teda na porátanie sa s touto témou viac času.

Čo sa týka technológií, tie môžu pomôcť, no spoliehať sa na ne už nemôžeme, pretože skrátka nie je čas. Opatrenia treba prijímať hneď, zatiaľ čo najsľubnejšie inovácie, ako zachytávanie uhlíka či alternatívne palivá, potrebujú až desiatky rokov nato, kým budú použiteľné vo veľkom.

Graf ukazuje, o koľko percent by sme museli domácu produkciu emisií upraviť, aby sme férovo zarátali aj dovoz alebo vývoz tovarov