Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: EÚ pre vysoké ceny energií neplánuje oslabovať klimatické politiky

Účastníci samitu v Bruseli. Foto - TASR/AP
Účastníci samitu v Bruseli. Foto – TASR/AP
  • Poľsko a Maďarsko neuspeli, Únia nebude v súvislosti s cenami energií oslabovať klimatické politiky.
  • Únia môže pritlačiť na ruský Gazprom, výsledok je však neistý.
  • Aké prísne majú byť environmentálne kritériá batérií pre elektromobily?

1. Vysoké ceny energií by nemali ohroziť klimatickú politiku Únie

Minulotýždňovému samitu lídrov EÚ dominovala téma prudko stúpajúcich cien energií. Lídri žiadne rýchle riešenie problému nenašli. Hoci viacero krajín prichádzalo s rôznymi návrhmi – od pozastavenia klimatických cieľov cez spoločné strategické zásoby plynu až po zmeny fungovania energetických trhov – konečná dohoda nešla omnoho ďalej ako predchádzajúce návrhy Európskej komisie.

Komisia predstavila týždeň pred samitom balík nástrojov na boj s vysokými cenami energií. Členským krajinám dáva návod, ako krátkodobo tlmiť dosahy vysokých cien na spotrebiteľov a firmy bez toho, aby porušili pravidlá európskeho trhu. Z nich si majú členské štáty vybrať opatrenia, ktoré najlepšie zafungujú na konkrétnom národnom trhu.

Podľa pozorovateľov boli pozície členských štátov veľmi rozdielne. Predsedovia vlád európskych krajín sa boli preto schopní dohodnúť len na všeobecných záveroch. Podrobné rokovania presunuli premiéri a prezidenti na ministrov energetiky, ktorí sa zišli už tento týždeň (26. 10.) v Luxemburgu na mimoriadnom zasadnutí Rady pre energetiku.

Na čom sa lídri dohodli

Aj keď sú výsledky samitu týkajúce sa cien energií stručné, až dvakrát sa tam objavuje formulácia, že krátkodobé aj dlhodobé opatrenia na stabilizáciu cien energií by mali „prihliadať na rozmanitosť a špecifickosť situácií členských štátov“.

Premiéri členských krajín takisto požiadali domovskú banku Európskej únie – Európsku investičnú banku, aby urýchlila investície do transformácie energetiky, „s cieľom znížiť budúce riziká narušenia a splniť európske ambície v oblasti globálneho prepojenia“.

Na tlak Česka sa do záverov dostala aj výzva Európskej komisii, aby „s pomocou Európskeho úradu pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA) preskúmala fungovanie trhu s plynom a elektrinou, ako aj trhu s uhlíkom“.

Tento bod je odpoveďou na argument zo strany maďarskej a českej vlády, že za vyššími cenami energií je aj systém obchodovania s emisiami, ktorý zvyšuje cenu uhlíka.

Komisia by potom mala posúdiť, „či si určité obchodné správanie vyžaduje ďalšie regulačné opatrenia,“ uvádza sa v záveroch. V rámci ďalšieho ústupku východným krajinám Únie sa v záveroch samitu uvádza, že európski lídri sa k tejto záležitosti vrátia na ďalšom samite v decembri.

Na čom sa nedohodli

Jadrová energia: Slovenský predseda vlády Eduard Heger pred stretnutím avizoval, že Slovensko bude na samite presadzovať akceptáciu jadra, „lebo je to stabilný zdroj energie“. Zhoda sa však nenašla a do záverov sa nedostala zmienka, že by jadrová energia mala byť zaradená medzi „zelené“ zdroje.

Reforma obchodovania s energiami: Francúzsko a Španielsko žiadajú reformu veľkoobchodných energetických trhov. Cena elektriny by sa mala podľa nich oddeliť od ceny zemného plynu. Proti sa však postavilo deväť krajín vrátane Nemecka. Podľa nich by sa mala Únia zamerať na krátkodobú pomoc pre najzraniteľnejšie domácnosti, nezasahovať však do dizajnu trhu. Žiadna zmienka o reforme v záveroch samitu nebola, rovnaký výsledok malo tohtotýždňové stretnutie ministrov energetiky.

Spoločné nákupy a strategické rezervy plynu: Nič z toho sa zatiaľ nechystá. Nemecko ohlásilo, že o spoločné nákupy nemá záujem.

Odklad klimatických cieľov: Poľsko a Maďarsko sa pred samitom vyjadrili, že za zvýšením cien energií sú európske klimatické politiky, a vyzvali Európsku komisiu, aby pozastavila systém obchodovania s emisiami (ETS). Návrhy maďarského premiéra Viktora Orbána boli radikálne: zrušiť alebo pozastaviť systém obchodovania s emisiami a stiahnuť klimatický balík Fit for 55, podporu však nenašli. Komisia, rovnako ako väčšina krajín, nepovažuje klimatické politiky za príčinu rastu cien. Zelenú transformáciu podporili otvoreným listom premiérky Dánska a Estónska a predseda vlády Belgicka. Pridala sa k nim aj fínska premiérka.

Regulácie obchodovania s emisiami: Tesne pred samitom prišiel s požiadavkou reformy ETS odstupujúci český premiér Andrej Babiš, podporil ho Viktor Orbán. Zmeny mali zabrániť špekulatívnym obchodom s emisnými povolenkami, ktoré dvíhajú ich cenu. Komisia a väčšina členských krajín však majú iný názor, cena emisných povoleniek nie je hlavným faktorom zdražovania energií. Babišovi nepomohli ani podozrenia, že za jeho iniciatívou sú v skutočnosti záujmy Agrofertu – drahé povolenky zvyšujú náklady Babišovej firmy. V záveroch je nakoniec len preskúmanie trhu ESMA. Na jeho základe Komisia usúdi, či je potrebná nejaká regulácia.

2. Únia môže pritlačiť na ruský Gazprom, výsledok je však neistý

Plynovod Nord Stream ide od ruského Vyborgu do nemeckého Greifswaldu. Zdroj: Gazprom

Akú úlohu zohráva v raste cien energií ruský Gazprom? Nie je to uzavretá otázka a diskusia o nej je nutne spolitizovaná. Ešte zložitejším rébusom je, či s tým môže Únia niečo robiť.

Podiel Gazpromu na raste cien

Ruskí predstavitelia (vládni aj zástupcovia firmy) tvrdia, že Gazprom si svoje kontrakty na dodávky plní. Ak sú množstvá prichádzajúce do Európy o niečo menšie, je to preto, že sa Rusko pripravuje na zimu a plní vlastné zásobníky.

Podľa Moskvy môžu za vysoké ceny najmä dva faktory: zelené plány Únie a spoliehanie sa odoberateľov na nákupy plynu na burzách, kde jeho ceny rýchlo narástli.

Ruská argumentácia však má jednu medzeru. Moskva tvrdí, že cena zemného plynu klesne, keď bude schválená prevádzka plynovodu Nord Stream 2. Ak však má Gazprom dostatok plynu na naplnenie nového plynovodu, už teraz by ho mohol tlačiť cez existujúce potrubia, ktorých kapacita nie je plne využitá.

Niektoré vlády, najmä poľská, žiadajú Európsku komisiu, aby vyšetrila údajné zneužívanie monopolného postavenia Gazpromom na európskom trhu (ruská firma dodáva viac ako 40 percent zemného plynu). Ak sa potvrdí manipulácia s cenami, Komisia by mala uvaliť pokuty.

Čo môže Komisia urobiť

Teoreticky by Komisia mohla na Gazprom zatlačiť. Ako upozorňuje portál Politico, precedensom je spor z rokov 2012 – 2018. V tom čase Gazprom nútil zákazníkom dohody s rozdielnymi cenami za dodávky plynu. Kontrakty im zároveň zakazovali predávať plyn tretím stranám a obmedzovali dodávky od konkurentov ruskej firmy. Komisia hrozila pokutou až do výšky desiatich percent obratu firmy. Spor sa urovnal zmierom, Gazprom zmenil obchodnú politiku v Európe.

Protimonopolné konania trvajú niekoľko rokov. V tomto prípade by teda nemalo priamy vplyv na ceny plynu. Mohlo by ich však ovplyvniť nepriamo. Hrozba miliardových pokút by mohla zvýšiť ochotu Gazpromu posilniť dodávky.

V čom je problém

Tentoraz je situácia o niečo zložitejšia. Ak by sa ukázalo, že Gazprom môže posielať do Európy viac plynu, neznamená to automaticky, že musí. Dlhodobé kontrakty ho k tomu nijak nezaväzujú. Koniec koncov, v roku 2020 a začiatkom 2021, keď boli ceny nízke, Európa proti nastaveniu kontraktov nijak neprotestovala. Odoberatelia platili nižšie ceny a využívali flexibilitu kontraktov, v rámci ktorej mohli kupovať nižšie objemy, než boli dohodnuté.

Faktom ostáva, že rast cien Gazpromu vyhovuje, dokonca aj voči zákazníkom s dlhodobými kontraktmi. Dôvodom je mechanizmus, ktorý mal ochrániť dlhodobých zákazníkov pred tým, aby platili za plyn pôvodne dohodnuté vyššie sumy, aj keď cena plynu na trhoch klesá: dlhodobé kontrakty majú cenu indexovanú na jej vývoj na trhoch.

Pre Moskvu je to win-win situácia. Gazprom maximalizuje zisky, ruská vláda politický tlak.

3. Spor o prísnejšie pravidlá pre automobilové batérie

Elektrobus ID.Buzz spoločnosti Volkswagen. Do konca tejto dekády by polovicu globálneho predaja vozidiel koncernu mali tvoriť vozidlá na batérie. Foto – TASR/DPA

Európska komisia pripravuje nariadenie, ktoré má sprísniť podmienky výroby batérií pre elektromobily. Výrobcovia varujú, že príliš striktné pravidlá predražia výrobu a zabrzdia rozvoj elektromobility. Niektorým členským krajinám sa nepáčia príliš ambiciózne ciele v recyklácii surovín.

Komisia svoj prístup bráni. V sektore, kde dominujú zahraniční dodávatelia, môžu prísnejšie normy vytvoriť väčší priestor pre európske firmy. Udržateľné využívanie domácich zdrojov a vyššia recyklácia posilnia strategickú autonómiu EÚ.

Prečo je to dôležité

Dopyt po elektromobiloch rastie. Viaceré európske automobilky – ako Volkswagen či Audi – ohlásili postupné zastavenie predaja áut so spaľovacím motorom v EÚ. Problémom sú však batérie. Nerastné suroviny potrebné na ich výrobu musí EÚ dovážať. Kobalt najmä z krajín subsaharskej Afriky (hlavne z Demokratickej republiky Kongo), lítium z Latinskej Ameriky. Výrobe batérií zas dominujú firmy z Ázie: Číny, Japonska a Kórey.

Otázkou je aj skutočný environmentálny prínos elektromobility. Pri jej porovnávaní s konvenčnými spaľovacími motormi sa netreba pozerať len na emisie produkované počas prevádzky áut, ale počas celého cyklu: od ťažby surovín cez ich dopravu a spracovanie po výrobu auta až jeho recykláciu.

Okrem toho, o budúcnosť dnes súťažia dve „zelené“ technológie – elektromotory s batériami a vodíkové pohony.

Plánom Európskej únie je zvýšiť podiel európskych výrobcov na globálnom trhu s batériami pre elektromobily a znížiť závislosť od dovážaných nerastných surovín hľadaním alternatív, využívaním domácich zdrojov a vyššou recykláciou.

Čo Komisia navrhuje

Nová nariadenie má stanoviť limity skleníkových plynov počas celej výroby batérií, zaviazať výrobcov, aby používali viac recyklovaných surovín a vytvoriť kontroly pred hrubým porušovaním pracovných práv v celom dodávateľskom reťazci (napríklad využívanie detskej či nútenej práce pri ťažbe surovín).

Zástupcovia priemyslu nie sú v princípe proti pravidlám. Sťažujú sa však na prísne limity a krátke termíny na ich implementáciu. Upozorňujú, že rast nákladov bude tlačiť nahor ceny, čo zníži dostupnosť elektromobilov pre Európanov.

Európska komisia zatiaľ neplánuje ustupovať. Jej zástupcovia tvrdia, že prísnejšie štandardy podporia inovácie a vytvoria priestor pre európske firmy. Rastúci dopyt po elektromobiloch, technologické inovácie a investície do produkčných kapacít v Európe budú aj naďalej znižovať cenu batérií aj elektromobilov.

Kritika prichádza aj od členských krajín, ktorým sa zdajú ciele v oblasti separovaného zberu a recyklácie batérií príliš prísne. Ani tu nechce Komisia zatiaľ ustupovať a podporu má aj v Európskom parlamente, ktorý bude legislatívu schvaľovať spolu so zástupcami členských krajín. Vysoká miera recyklácie podľa nej pomôže európskym producentom, zníži ich závislosť na dovoze surovín z mimoeurópskych regiónov.

Ďalšie správy

Slovenský agrorezort sľubuje, že do konca roka stihne predložiť Komisii strategický plán prečerpania agrodotácií. Viaceré členské krajiny údajne avizovali, že takzvané strategické plány pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ na roky 2024 až 2027 nestihnú pripraviť, Komisia ich očakávala do konca tohto roka. Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva však tvrdí, že dokumenty chce dokončiť „v najbližších dňoch“ a verejnosti ich predstaví v „najbližších týždňoch“.

V súčasnosti však máme iný problém: pozastavené agrodotácie. Ministerstvo pôdohospodárstva pochválilo Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) za snahu vyrovnať sa s korupčnými škandálmi z predošlých rokov, pre ktoré stratila akreditáciu na vyplácanie európskych peňazí. Európske inštitúcie Pôdohospodárskej platobnej agentúre zatiaľ stále neveria, že dokáže dostatočne chrániť finančné záujmy EÚ. Na pondelkovom (25. októbra) zasadnutí výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT) to okrem niekoľkých europoslancov vyhlásili aj zástupcovia Európskej komisie a Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF).

druhom štvrťroku klesol vládny dlh v eurozóne na 98,3 percenta (v EÚ na 90,9 percenta) hrubého domáceho produktu. Dôvodom bolo hospodárske oživenie. Najvyšší dlh majú stále Grécko (207,2 percenta), Taliansko (156,3 percenta) a Portugalsko (135,4 percenta). Slovensko je jednou z dvoch európskych krajín, kde vládny dlh v druhom štvrťroku oproti prvému narástol (o 1,3 percentného bodu).

Zmena vládneho dlhu v pomere k HDP – druhý štvrťrok a prvý štvrťrok 2021

(v percentuálnych bodoch)

Zdroj – Eurostat

V druhom štvrťroku klesol aj rozpočtový deficit, v eurozóne sa dostal na -6,9 percenta HDP, v EÚ na -6,3 percenta. Najvyšší deficit zaznamenalo Francúzsko (-9,6 percenta) a Maďarsko (-8,5 percenta). Slovensko hospodárilo s 6,4-percentným deficitom.

Rozpočtový prebytok/deficit

(tmavá: EÚ, svetlá: eurozóna, v % HDP)

Zdroj – Eurostat

Ekonómovia Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM – tzv. trvalý euroval) navrhujú zvýšenie maximálnej hranice štátneho dlhu na 100 percent HDP (zo súčasných 60 percent). Návrh ekonómov je príspevkom k diskusii o reforme rozpočtových pravidiel eurozóny, ktorú minulý týždeň oficiálne otvorila Európska komisia. Pravidlá obmedzujúce štrukturálny deficit by chceli zameniť za obmedzenie výdavkov: tie by nesmeli rásť rýchlejšie, než je trend rastu ekonomiky v krajinách.

Päť európskych krajín sa dohodlo so Spojenými štátmi na zrušení digitálnych daní. Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo súhlasili s tým, že digitálne dane budú postupne rušené s tým, ako bude implementovaná globálna dohoda o zdaňovaní nadnárodných spoločností dosiahnutá na pôde OECD. Washington zas zruší sankcie, ktoré voči týmto štátom uvalil po zavedení digitálnych daní.

Miera recyklácie plastových obalov v EÚ rastie, zaostáva však za rastom ich celkového množstva. V roku 2019 vyprodukoval každý človek žijúci v EÚ 34,4 kilogramu odpadu z plastových obalov. Len 14,1 kilogramu však bolo zrecyklovaných.

Vytvorený a recyklovaný odpad z plastových obalov, 2009 – 2019

Zdroj: Eurostat

Európska únia opäť odložila ďalšie kolo rokovaní o voľnom obchode s Austráliou, tentoraz na február 2022. Vyhlásil to v piatok austrálsky minister obchodu Dan Tehan. Brusel nahnevalo rozhodnutie Canberry zrušiť kontrakt s Francúzskom v hodnote 40 miliárd USD (34,37 miliardy eur).

Šesťdesiatdva percent čínskych spoločností v Európe si myslí, že sa politická klíma pre čínske firmy v EÚ zhoršuje. Tvrdí to správa z prieskumu, ktorý si objednala Čínska obchodná komora v EÚ. Väčšina z nich, 59 percent, vidí hrozbu v šírení dezinformácií a nesprávnych informácií. Podobnú rétoriku používa čínska vláda v súvislosti s rastúcim napätím v čínsko-európskych vzťahoch.

Facebook sa s francúzskymi vydavateľmi dohodol na delení zisku, ktorý pramení zo zverejňovania ich obsahu na digitálnej sociálnej sieti. Licenčná dohoda sa opiera o francúzsky zákon z roku 2019, ktorý transponoval európsku smernicu a reguloval práva duševného vlastníctva pre tlačové agentúry a vydavateľov.

Štatistika: Slovenský internet je relatívne lacný, no pomalý

Jedným z cieľov Európskeho digitálneho kompasu je zabezpečiť do 2030 „pre každého“ internetové spojenie s rýchlosťou aspoň jeden gigabit za sekundu. Podľa autorov z OBC Transeuropa sa rýchlosť pripojenia v Európe zvyšuje, medzi regiónmi sú však veľké rozdiely. Okrem toho, dostupnosť internetu je aj funkciou jeho ceny.

V porovnaní s inými krajinami na tom nie sme mimoriadne zle, ale ani veľmi dobre. Ceny internetového pripojenia sú pomerne nízke, nijak výnimočná však nie je ani jeho rýchlosť.

Rýchlosť pripojenia (download) a cena

(graf ukazuje najnižšie dostupné ceny za pripojenie s rýchlosťou 30 – 100 megabajtov za sekundu v roku 2019 a rýchlosť odmeranú v prvom štvrťroku 2020)

Zdroj: OBD Transeuropa prostredníctvom EDJN

Lepším ukazovateľom dostupnosti než absolútna cena pripojenia je jej relatívna hodnota voči priemernej mzde. Inak povedané, koľko musí priemerne zarábajúci človek pracovať, aby si mohol dovoliť najlacnejšie vysokorýchlostné pripojenie. Na Slovensku sú to dve hodiny a 22 minút podobne ako v Čechách. Poliaci aj Maďari sú na tom o niečo horšie. Na druhej strane priemerne zarábajúcemu Nemcovi alebo Švédovi stačí len asi trištvrte hodina práce.

Ako dlho musí pracovať priemerne zarábajúci človek, aby si mohol dovoliť rýchle pripojenie?

(najnižšie dostupné ceny za pripojenie s rýchlosťou 30 – 100 megabajtov za sekundu v roku 2019 a priemerné príjmy podľa Eurostatu 2019)

Zdroj: OBD Transeuropa prostredníctvom EDJN

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie