Prieskum medzi mladými Slovákmi: Pre klimatickú krízu je naša budúcnosť hrozivá, politici nás zradili a klamú

• Deň pred začiatkom klimatického samitu OSN v škótskom Glasgowe zverejnila Kancelária prezidentky výsledky prieskumu medzi mladými Slovákmi. Hovoria v ňom, ako vidia svoju budúcnosť, či si myslia, že sa budú mať lepšie ako ich rodičia, akú obavu v nich vzbudzuje život na kolabujúcej planéte aj to, či to má vplyv na rozhodnutie založiť si rodinu.
• Kľúčový odkaz mladých ľudí je, že ľudstvo zlyhalo v starostlivosti o planétu a politici ich generácii svojou neschopnosťou pripravili horšiu budúcnosť.
• Štyri základné skupiny mladých Slovákov podľa ich názorov na klimatickú zmenu a ekologické správanie sú: pasívni, zodpovední, energeticky neudržateľní a aktívni.

Z čoho majú najväčšie obavy mladí ľudia na Slovensku? Na prvých dvoch miestach sú zdravotníctvo (58 %) a korupcia (45 %). Tretie je školstvo (29 %), čo je dôležitý signál, pretože ide o ľudí, ktorí majú s kvalitou vzdelávacích inštitúcií najčerstvejšie skúsenosti. Mladší ľudia vo vzorke 16- až 25-ročných majú výrazne väčšie obavy zo školstva – až 39 percent. Ich obavy z vývoja v tejto oblasti sú rovnako veľké ako strach z korupcie.

Ich starších rovesníkov – 26- až 35-ročných – trápi viac politická kultúra a životná úroveň.

Kde skončila klimatická zmena, ktorá je hlavnou témou prieskumu? Až na deviatom mieste. Aj tu je vidieť rozdiel: v mladšej skupine do dvadsať rokov by bola šiesta.

Klimatická zmena je „prierezový problém”. Čo to znamená? Že jej vplyv sa prejavuje v zhoršenom zdraví a väčšom vyťažení zdravotníctva. Súvisí napríklad s vyšším výskytom pľúcnych ochorení, astmy a ďalších ochorení. Znamená to teda, že negatívne vplyvy klimatickej zmeny sú zahrnuté aj v obavách z iných oblastí života.

Negatívne vplýva aj na životnú úroveň, pretože globálnym otepľovaním podporené prírodné katastrofy ničia ľuďom majetok, ohrozujú ich domy a nútia ich do investícií, ktoré by mohli minúť na niečo iné.

Môže ísť o drahšie poistky proti prírodným katastrofám, ale prejavuje sa to aj vtedy, keď si ľudia pre horúcejšie a dlhšie letá kupujú klimatizáciu, hoci predtým nad tým neuvažovali.

Prieskum: Vnímanie dopadov klimatických zmien (kliknutím zväčšíte)

Koho sa prieskum pýtal a ako

Prieskum agentúry Median SK zbieral odpovede medzi ľuďmi od 16 do 35 rokov od 18. do 22. októbra. Spolu ide o tisíc respondentov, ktorí reprezentujú Slovensko z pohľadu pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti a miesta bydliska a národnosti (agentúra použila metódu takzvaného kvótneho výberu).

Respondenti sú rozdelení do dvoch podskupín: od šestnásť do dvadsaťpäť rokov a od dvadsaťšesť do tridsaťpäť rokov.

Zber odpovedí prebiehal online, čo je vzhľadom na vysokú mieru využívania internetu u mladých ľudí akceptovateľná metóda. Nemusí však presne odzrkadľovať názory ľudí zo sociálne slabších rodín alebo vylúčených komunít. Dá sa predpokladať, že tí by pred klimatickou krízou zdôrazňovali bezprostrednejšie obavy, ktoré súvisia s nižšími príjmami alebo nedostatkom pracovných príležitostí.

Dôležitý ukazovateľ je, že vo vzorke respondentov sú najviac zastúpení voliči liberálnych strán SaS a mimoparlamentného Progresívneho Slovenska. Tieto strany majú dlhodobo najvyššiu podporu práve u mladých voličov.

Za nimi nasledujú Hlas, OĽaNO, Smer, Sme rodina a KDH. Zvyšné strany by dostali od mladých ľudí menej ako tri percentá hlasov. Tretina by nevedela, komu dať svoj hlas, alebo by sa volieb nezúčastnila.

Mladí politikom: Zradili ste

Extrémne alebo veľké obavy z dopadov klimatickej zmeny má 39 percent mladých Slovákov.  Keď sa k tomu pridajú tí s miernymi obavami, dá sa povedať, že klimatická zmena trápi štyroch z piatich. Len pätnásť percent má malé alebo žiadne obavy.

Viac ako polovica mladých ľudí si myslí, že ľudstvo zlyhalo v starostlivosti o planétu, z dôvodu klimatickej zmeny bude ich život horší ako život ich rodičov a budúcnosť je „hrozivá”. Až tretina je viac alebo menej presvedčená, že ľudstvo je „odsúdené na zánik”.

Veľmi zlú vizitku za boj s klimatickou krízou vystavujú mladí ľudia politikom. Prevažujú názory, že sklamali, dokonca, že klamú o tom, čo pre klímu robia.

Len trinásť percent hodnotilo súhlasne výrok: „Politici konajú v súlade s vedeckými poznatkami o klimatickej zmene.“

Za zmienku stojí, že po Progresívnom Slovensku, ktorého mladí voliči majú najväčšie obavy z klimatickej zmeny, nasledujú strany v poradí OĽaNO, SaS, Smer, KDH a Sme rodina. Najmenej znepokojení ostávajú voliči ĽSNS, no aj medzi nimi prevažujú ľudia, ktorí odpovedali aspoň „mám mierne obavy”.

Sami sú ochotní triediť odpad, v nakupovaní sa obmedzujú menej

Prieskum sa mladých ľudí spýtal aj na to, čo sú ochotní urobiť v boji proti klimatickej zmene. Ukázalo sa, že hoci odhodlanie je veľké, zmenšuje sa v momente, keď mladí nakupujú.

Najskôr, v čom sú mladí Slováci najaktívnejší. Skoro deväťdesiat percent tvrdí, že sa vedome snaží recyklovať.

Tieto výsledky sú podobné s inými prieskumami, ktoré podobnú otázku položili všeobecne v populácii. Ľudia na Slovensku bez ohľadu na vek o sebe vždy vyhlasujú, že triedia.

Realita je však zhruba polovičná, čo potvrdzujú aj analýzy odpadu, ktoré urobil napríklad Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) v najväčších slovenských mestách. Čo sa recyklácie a triedenia odpadov týka, tvárime sa vždy zelenšie, než akí naozaj sme.

V boji s klimatickou krízou môže pritom jednotlivec najviac prispieť tým, že nebude jazdiť autom so spaľovacím motorom, obmedzí lietanie, nákup tovarov – najmä keď cestuje cez pol sveta a zníži spotrebu mäsa.

Takto konkrétne sa prieskum nepýta, no obsahuje otázku týkajúcu sa spotrebiteľského správania. Respondenti mali označiť, ako veľmi súhlasia s výrokom: „Vyhľadávam výrobky, ktoré nepoškodzujú životné prostredie.”

V porovnaní s recykláciou odpadu či šetrením energií je tu evidentný prepad. Možnosti – určite áno alebo skôr áno – zaškrtlo 49 percent opýtaných.