Denník N

Prvotný hriech rodičovského dôchodku

Dvaja z aurorov návrhu rodičovského bonusu - minister Milan Krajniak a jeho štátny tajomník Boris Ažaltovič. Foto - TASR
Dvaja z aurorov návrhu rodičovského bonusu – minister Milan Krajniak a jeho štátny tajomník Boris Ažaltovič. Foto – TASR

Bez ohľadu na to, či bude zavedený rodičovský bonus, súčasní pracujúci budú musieť odniesť na svojich pleciach mnohopočetnú generáciu svojich rodičov. Preto pridávanie ďalších nákladov na opatrenie, o ktorom ani zďaleka nie je celospoločenská zhoda, spoločenskému zmieru určite neprospeje. 

Autor je ekonóm, pracuje v Kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Text prezentuje osobný názor autora a nemusí sa zhodovať s postojmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 

Ako v lete predpovedal ideový otec rodičovského dôchodku Vladimír Palko, s blížiacim sa termínom jeho schvaľovania sa zintenzívnila diskusia o zmysluplnosti a prínosoch tohto opatrenia. Ako som sledoval verejné vystúpenia k tejto téme, nedalo mi, aby som nedoplnil k tejto téme kontext, ktorý zatiaľ citeľne chýbal.

Čo to je? 

Ministerstvo práce navrhuje zaviesť do dôchodkového systému nový prvok, ktorý umožní deťom “posielať” časť odvodov platených do Sociálnej poisťovne (2,5 % z hrubej mzdy) svojim rodičom, pokiaľ už poberajú dôchodok.

Aby však nedošlo k omylu už na začiatku – v skutočnosti nebude Sociálna poisťovňa žiadne odvody presúvať, návrh len zavádza novú dávku, ktorá bude naviazaná na výšku miezd ich detí. Budúce dôchodkové nároky detí totiž zostanú rovnaké bez ohľadu na to, či budú „posielať“ rodičovský dôchodok alebo nie.

Špecifickou črtou opatrenia je, že z rôznych dôvodov nebude mať na rodičovský dôchodok nárok viac ako pätina dôchodcov. Tieto skupiny bližšie opisuje vo svojej analýze RRZ.

Načo je to dobré?

Mediálne diskusie o rodičovskom dôchodku sa spravidla sústreďujú na pravdivé pozorovanie, že čím majú ženy viac detí, tým majú v priemere nižšie dôchodky.

Nebudeme hneď zlomyseľne predpokladať, že zúženie diskusie len na ženy je zámer, preto len pre úplnosť spomeňme, že pre mužov podobný vzťah neplatí.

Priemerný dôchodok muža totiž rastie až do druhého dieťaťa a dve alebo menej detí má viac ako 70 % mužov na dôchodku.

Prečo by mali mať nárok na rodičovský dôchodok aj muži, tak zostáva nevysvetlené.

Výška dôchodku a rodičovského dôchodku podľa počtu detí, v eur

Zdroj – Údaje SP za rok 2019, RFO, výpočet RRZ

Vráťme sa k ženám. Dobrou praxou vo všetkých sférach života býva, že pokiaľ sa naďabí na nejaký problém, pred navrhnutím riešenia sa hľadajú jeho príčiny.

Prečo majú ženy s väčším počtom detí menšie dôchodky, sa v diskusiách priamo nespomína, ide len o akési neuchopiteľné temné zlo plynúce z komplikovaného penzijného systému nastaveného nespravodlivými ľuďmi. Dôvodov je iste viacero, z môjho pohľadu však vidím najmä dva hlavné.

Spôsob výpočtu dôchodkových nárokov sa v priebehu rokov častokrát menil, v zásade sa však vždy odvíjal od nejakého ukazovateľa kariéry a výšky platu. Oba tieto faktory boli negatívne ovplyvnené nižším zákonným dôchodkovým vekom pre ženy, ktorý sa ešte ďalej znižoval v závislosti od počtu vychovaných detí.

V minulosti sa dôchodkový vek žien viackrát menil, v priemere však dnešná dôchodkyňa odchádzala z trhu práce približne o 4 roky skôr ako muži. V súčasnom systéme výpočtu by to napríklad znamenalo, že len na dĺžke kariéry by takáto dôchodkyňa prišla o 9 % svojho dôchodku a ďalších približne 9 % na platovej úrovni, pretože počas tohto obdobia by nemohla ťažiť z rastu miezd v ekonomike.

Podobná logika platí aj pokiaľ porovnáme ženy medzi sebou: za každý rok zníženého dôchodkového veku, ktoré ženy dostávali za každé dieťa, je v typickom modelovom prípade strata na dôchodku približne 4,5 %.

Tento výpočet je, samozrejme, veľmi zjednodušený, ženy by napríklad nemuseli byť všetky dodatočné roky zamestnané, platy by im nemuseli rásť tempom priemernej mzdy a v dôchodkovom systéme, obzvlášť v tom, platnom pred rokom 2004, existovali početné solidarizačné mechanizmy, ktoré rozdiely v dôchodkoch výrazne znižovali. Cieľom však je ilustrovať, že odlišný dôchodkový vek má zásadný vplyv na výšku dôchodkov žien.

Je preto paradoxné, že napriek odlišnému deklarovanému zámeru pri novelizácii ústavy, v súčasnom návrhu zákona zostáva dôchodkový vek žien diferencovaný. Snaha zaviesť rodičovský dôchodok tak pripomína zmäteného hrnčiara, ktorý nechá v peci vypáliť vázu a následne sa z nej dlátom snaží urobiť úhľadne vyzerajúcu hlinenú misku.

Zdroj – RRZ

Dôchodkový vek v rokoch 1948 až 2070

Zásadný vplyv na výšku dôchodkov má, samozrejme, aj deľba starostlivosti o deti a rovnosť v príležitostiach medzi mužmi a ženami. V poslednom období

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Dôchodky a dôchodkový vek

Hegerova vláda

Milan Krajniak

Rozpočet a dlh

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie