Neodkladajte reformu dôchodkov, radí americký ekonóm, ktorý pracoval pre vlády na celom svete
Slovensko by nemalo odkladať reformu dôchodkového systému, hovorí George Kopits, maďarsko-americký ekonomický veterán, ktorý radí Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. V opačnom prípade bude verejný dlh neúprosne rásť a to si vyžiada omnoho väčšie reformné úsilie v budúcnosti.
„Keď na bicykli vidíte na ceste jamu, okamžite skrútite riadidlá a vyhnete sa jej,“ hovorí Kopits v interview s Denníkom E. „Ale keď riadite supertanker a vidíte pred sebou ľadovec, musíte točiť kormidlom s predstihom niekoľkých kilometrov. Tak je to aj s reformou penzijného systému, treba začať omnoho skôr, ako sa v ňom naplno prejavia demografické tlaky.“
Kopits sa verejným financiám venuje desiatky rokov, pracoval pre Medzinárodný menový fond alebo americké ministerstvo financií, radil vládam na viacerých kontinentoch a napísal desiatky publikácií.
Bol aj prvým šéfom maďarskej fiškálnej rady, ktorú však vláda Viktora Orbána rýchlo zrušila po tom, ako získala v parlamente ústavnú väčšinu. V súčasnosti pracuje ako poradca pre podobné inštitúcie na Slovensku a v Portugalsku.
Slovenská reforma dôchodkového systému, ktorá je podľa ekonómov kľúčová pre dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií, sa zdá zmrazená. Na konečnom znení zákona, ktorý má za cieľ zmeniť prvý dôchodkový pilier, stále nie je politická dohoda.
Návrh ministra práce Milana Krajniaka sa stretol s vážnymi pripomienkami od mnohých inštitúcií vrátane ministerstva financií alebo rozpočtovej rady. Aj keď navrhovaná legislatíva opravuje populistické deformácie dôchodkového systému z čias vlád Smeru, obsahuje aj kritizovaný rodičovský bonus. To je mechanizmus, podľa ktorého by časť odvodov pracujúcich detí smerovala na vylepšenie dôchodku ich rodičov, čo by štát stálo pol miliardy ročne.
Podľa ekonóma Kopitsa je to „pomerne komplikovaný“ koncept a pripomína, že rodičovský bonus nezaviedla žiadna iná krajina. Hovorí, že pri správnom nastavení parametrov, tak aby boli v súlade s demografickým vývojom, môže byť každý dôchodkový systém udržateľný.
Verejný dlh Slovenska minulý rok prekročil hranicu 60 percent hrubého domáceho produktu. Prispela k tomu najmä pandémia, na ktorú vláda vynaložila zhruba 2 miliardy eur priamej pomoci a ktorá spôsobila výrazný prepad ekonomiky.
Každú vládnu pomoc ekonomike treba posudzovať z pohľadu troch kritérií, hovorí Kopits. Či prichádza načas, či je úmerná prepadu ekonomiky a či smeruje do tých sektorov ekonomiky, ktoré ju potrebujú. Pri tomto hodnotení patrí podľa Kopitsa Slovensko do skupiny krajín s lepšími výsledkami.
Kritizuje daňovú brzdu, limit na daňové a odvodové príjmy štátu, ktorou strana SaS podmieňuje svoj súhlas s reformou zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa neho existuje „prirodzený“ daňový limit, ktorý sú občania ochotní zniesť.
Naopak, výdavkové limity, ktoré by vláde zabránili míňať nečakané príjmy, sú potrebné. Poukazuje na Írsko, ktoré bolo v roku 2010 nútené požiadať o 68-miliardový záchranný balík aj preto, že v časoch konjunktúry fungovalo na princípe „čo dostanem, to miniem“.
Kopits obhajuje politiku úsporných opatrení, ktorú muselo uplatňovať Írsko, Grécko a iné krajiny výmenou za mnohomiliardové injekcie, ktoré im umožnili vyhnúť sa bankrotu. Spôsob, akým tieto štáty riadili verejné financie pred vypuknutím dlhovej krízy, nebol udržateľný a korekcia bola nevyhnutná.
„Úsporné opatrenia sú skôr novinárskym termínom, ktorý v sebe implicitne nesie negatívnu konotáciu politického útlaku alebo diktátu. Ak váš lekár vidí, že jete príliš veľa mastného jedla, fajčíte, pijete, povie vám: ‚Prepáčte, musíte držať diétu, musíte urobiť nápravu.‘ Je to náprava, nenazvali by ste ju úsporným programom, ktorý nariadil váš nepríjemný lekár.“
Pandémia spôsobila, že rozpočtové deficity a verejný dlh vystrelili nahor na celom svete. Boli to efektívne vynaložené peniaze?
