Vláda má právo aj povinnosť zasiahnuť do predaja Stredoslovenskej energetiky maďarskej štátnej firme
Ak EPH Daniela Křetínskeho a Patrika Tkáča chce ostať naďalej prítomné v slovenskej energetike, musí rešpektovať vôľu a názor slovenskej vlády na predaj Stredoslovenskej energetiky.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
Autor je energetický analytik
Energetika vždy patrila a bude patriť medzi strategické odvetvia, kde sa často prejavujú aj iné záujmy než len tie podnikateľské. Je to prirodzené, pretože bez zabezpečenia plynulých dodávok energií za ekonomicky a sociálne prijateľné ceny by akýkoľvek štát či spoločenstvo štátov a ľudí alebo firiem veľmi skoro skolabovali. To, že tok energií je krvou každej civilizácie, nie je klišé, ale fakt.
Preto dianie v energetike musí každá zodpovedná vládna autorita pozorne sledovať bez ohľadu na to, či má v nej štát priame majetkové záujmy, alebo je tento sektor úplne privátny a podnikanie v ňom je do maximálnej možnej miery liberalizované.
Dvojnásobne to platí pre energetickú infraštruktúru, ktorá má prakticky všade charakter prirodzeného monopolu. Preto má elektrické vedenia alebo plynovodné potrubia a tepelné rozvody priamo pod kontrolou štát, alebo nad nimi bdie pozorné oko čo najviac od vlády a samotného biznisu nezávislého regulátora.
Prakticky totožná situácia platí aj pre inú strategickú infraštruktúru, ktorá má tiež charakter prirodzeného monopolu, alebo sa k nemu veľmi približuje, ako sú telekomunikácie, vodárenstvo či železničná a cestná sieť.
Každá skutočne kompetentná vláda, a to bez ohľadu na režim, aký v danej krajine vládne, vždy obzvlášť spozornie, ak má dôjsť k majetkovým presunom energetických aktív.
A opäť, osobitne to platí v prípade citlivej infraštruktúry. Ak niekto tvrdí, že vláda je pri predaji týchto aktív neštátnymi vlastníkmi len v úlohe diváka, tak buď zámerne klame, alebo je úplne nekompetentný.
