Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Vláda schválila nové riadenie eurofondov, samosprávy v nej chýbajú

Veronika Remišová. Foto - TASR
Veronika Remišová. Foto – TASR

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Slovenská vláda schválila novú architektúru eurofondov, samosprávy v nej chýbajú.
  • Nové pravidlá majú podporiť zdieľanie dát.
  • Banky budú musieť posilniť kapitálové rezervy, musia sa pripraviť na klimatické riziká.

1. Vláda schválila novú architektúru eurofondov, samosprávy v nej chýbajú

Vláda na stredajšom zasadaní (3. novembra) schválila zoznam orgánov, ktoré budú zapojené do riadenia eurofondov v novom programovom období. Do čerpania bude okrem jedného riadiaceho orgánu, ktorým bude ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), zapojených desať sprostredkovateľských orgánov.

Napriek výhradám zo zoznamu vypadli samosprávne kraje a krajské mestá. Remišovej rezort chce namiesto toho samosprávam pomôcť s čerpaním cez nové technické sekretariáty a regionálne centrá.

Čo plánuje MIRRI

Implementačná štruktúra nových eurofondov je známa už rok. V novom programovom období sa budú eurofondy čerpať iba z jedného operačného programu (OP) Slovensko namiesto súčasných ôsmich.

Operačné programy dnes majú vlastné riadiace orgány, ktorými sú jednotlivé ministerstvá. Jediným riadiacim orgánom (RO) po novom bude ministerstvo regionálneho rozvoja. Remišovej rezort takisto navrhol znížiť počet sprostredkovateľských orgánov (SORO), ktorých je dnes 28. Sprostredkovateľské orgány pri čerpaní eurofondov vykonávajú niektoré úlohy, ktoré na ne preniesli ministerstvá.

MIRRI teraz navrhlo znížiť počet SORO na sedem, pričom by zo zoznamu mali vypadnúť samosprávne kraje, krajské mestá a dve ministerstvá: rezort kultúry a zdravotníctva.

Argumentom je neefektívnosť súčasnej sústavy orgánov zapojených do čerpania eurofondov. Podľa MIRRI je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa eurofondy na Slovensku vyplácajú najpomalšie v celej EÚ.

Dokazovať to má aj fakt, že čerpanie je pomalšie ako v predošlom programovom období, keď bolo sprostredkovateľských orgánov menej. Ďalším argumentom je, že najpomalším operačným programom je integrovaný regionálny operačný program (IROP), kde je práve najväčší počet SORO – až 18. Dôvodom podľa MIRRI bolo aj to, že sprostredkovateľské orgány často uplatňovali iné, prísnejšie pravidlá ako riadiace orgány alebo naopak.

Výsledný počet SORO však v novom programovom období napokon nebude nižší o 21 orgánov. Podľa materiálu, ktorý schválila vláda, sa do eurofondovej štruktúry dostal ešte úrad vlády, Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) a nakoniec aj rezort zdravotníctva. Výsledný počet SORO tak bude desať. Ministerstvo kultúry v zozname nie je. Rovnako sa v ňom nenašli ani samosprávne kraje a krajské mestá.

Čo tvrdia samosprávy

Samosprávy vyškrtnutie z implementačnej štruktúry ostro kritizovali. V pripomienkovom konaní sa k návrhu MIRRI nazbieralo až 215 pripomienok, pričom najviac ich bolo práve zo samospráv. Kraje odmietali prijať argumentáciu, že sú zodpovedné za prieťahy v čerpaní. Návrh vtedy označili za povrchný a tendenčný.

Ministerstvo regionálneho rozvoja to však odmieta s tým, že celkovo bude postavanie samospráv pri čerpaní nových eurofondov silnejšie. Jednak dostanú kraje vlastné balíky peňazí, o ktorých budú rozhodovať autonómne v takzvaných radách partnerstva zložených z regionálnych aktérov.

A jednak s čerpaním centrálne riadených eurofondov majú pomôcť úplne nové technické sekretariáty, ktoré vzniknú pri radách partnerstva a budú poskytovať poradenstvo a pomoc pri príprave a realizácii projektov. Pri zriaďovaní technických sekretariátov počíta MIRRI s využitím personálnych (aj materiálnych) kapacít VÚC.

Okrem sekretariátov chce MIRRI v území zriadiť aj regionálne centrá, ktoré budú akousi predĺženou rukou riadiaceho rezortu v krajoch a pomôžu s riadením a implementáciou projektov.

Aké má byť nové rozdelenie kompetencií

Najviac kompetencií dostane práve Remišovej ministerstvo. Bude zodpovedať hlavne za prípravu a nastavenie nového OP, pri čom jej sprostredkovateľské orgány majú asistovať. MIRRI bude takisto koordinovať a usmerňovať SORO či zabezpečovať krízové riadenie v prípade pomalého čerpania.

MIRRI a sprostredkovateľské orgány si rozdelia prípravu a vyhlasovanie výziev, ako aj zabezpečenie implementácie vybraných a podporených projektov.

Novinkou bude, že kontrolu verejného obstarávania by už mal zabezpečovať iba Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Vybrané sprostredkovateľské orgány budú pridelené úlohy plniť v piatich hlavných investičných prioritách OP Slovensko. V nich budú mať na starosti projekty, ktoré zodpovedajú ich bežnej agende. Tie zodpovedajú takzvaným politickým cieľom kohéznej politiky pre obdobie 2021 až 2027, na ktorých sa dohodla EÚ.

Rozdelenie vyzerá takto:

  • cieľ: Inteligentnejšia Európa: MIRRI, ministerstvo školstva, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo zdravotníctva;
  • cieľ: Ekologickejšia Európa: MIRRI, ministerstvo životného prostredia, SIEA, ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra;
  • cieľ: Prepojenejšia Európa: MIRRI, ministerstvo dopravy;
  • cieľ: Sociálnejšia Európa: MIRRI, ministerstvo práce, ministerstvo školstva, úrad vlády;
  • cieľ: Európa bližšie k občanom: MIRRI.

2. Komisia pripravuje nové pravidlá prístupu k dátam

Európsky dátový zákon má zvýšiť dostupnosť dát pre firmy, verejné inštitúcie aj občanov a podporiť rast dátovej ekonomiky. Návrh má byť zverejnený začiatkom budúceho roka. Uniknuté hodnotenie vplyvov však odhaľuje niektoré dôležité časti pripravovanej legislatívy.

Prečo je to dôležité

Zákon má byť jednou z kľúčových častí Európskej dátovej stratégie. Očakáva sa, že ovplyvní najmä fungovanie cloudových služieb.

Regulácia je hľadaním rovnováhy medzi širokým prístupom k dátam, ktorý pomôže rozvoju digitálneho sektora či verejnému záujmu, a potrebou chrániť citlivé osobné či firemné informácie.

V digitálnej ekonomike sú dáta cenným zdrojom. Podľa odhadov Európskej komisie bola v minulom roku hodnota dátovej ekonomiky v EÚ a Spojenom kráľovstve okolo 440 miliárd eur. Do roku 2025 by mohla stúpnuť na 537 miliárd až jeden bilión eur, aj v závislosti od regulácie sektora.

Hodnota dátovej ekonomiky v EÚ a Spojenom kráľovstve (v mld. eur)

Zdroj – Statista

EÚ však nie je globálnym lídrom, za toho býva považovaná Čína a Spojené štáty.

Aký má byť prístup k dátam pre firmy?

Zákon o dátach by mal stanoviť len všeobecné podmienky prístupu k dátam generovaným firmami a spotrebiteľmi. Špecifické podmienky pre jednotlivé oblasti však budú stanovené v samostatnej sektorovej legislatíve.

Komisia preferuje, aby súčasťou všeobecných podmienok nebolo právo na prístup k údajom z dodávateľských reťazcov. Prístup k dátam produkovaným konkrétnymi službami a tovarmi by si mali zachovať výrobcovia a poskytovatelia služieb.

Návrh zavádza test férovosti zmlúv o zdieľaní dát medzi firmami (B2B). Týkať sa bude len tých častí kontraktov, ktoré sú jednostranne presadené jednou zo strán.

Komisia navrhuje vytvoriť skupinu expertov, ktorá by jej radila v otázkach zdieľania dát medzi firmami a v kontraktoch cloudových služieb.

V rámci transparentnosti budú musieť poskytovatelia služieb v zmluvách špecifikovať, aký typ dát sa bude pravdepodobne produkovať a aký prístup k nim budú mať zákazníci s výnimkou malých a stredných firiem.

Komisia zároveň predpokladá revíziu smernice o databázach. Chce z nej vylúčiť strojovo generované dáta, ktorá by sa mali dostať do režimu väčšej dostupnosti.

Aký má byť prístup pre verejné inštitúcie?

Firmy budú mať povinnosť zdieľať informácie s verejnými inštitúciami len vo vopred určených prípadoch. Komisia navrhuje verejné zdravie, ochranu životného prostredia a mimoriadne okolnosti. Členské krajiny by mohli na zoznam pridať ďalšie oblasti, v ktorých identifikujú zvýšený verejný záujem.

Povinnosť firiem zdieľať dáta s verejným sektorom by však mala byť proporcionálna a mala by rešpektovať základné práva a záujmy firiem. Firmy poskytujúce dáta dostanú kompenzáciu vo forme nižších cien prístupu k databázam, poskytovanie dát v prípade verejného ohrozenia má byť bezplatné.

Zmeny pre cloudové služby

Podľa uniknutej analýzy hodnotenia vplyvov by mala legislatíva právne garantovať možnosť zmeny poskytovateľa cloudových služieb bez zbytočných technických komplikácií. Zabezpečiť to majú minimálne štandardy funkcionality prostredníctvom štandardizačného rámca.

Dátový zákon však nebude obsahovať technické podrobnosti, nechá to na sekundárnu legislatívu. Minimálne požiadavky interoperability dát pre jednotlivé oblasti (zdravotníctvo, priemysel a pod.) tak budú môcť byť prijímané úradmi zodpovednými za štandardizáciu a/alebo zástupcami priemyslu prostredníctvom delegovaných aktov.

Súkromní poskytovatelia cloudových služieb budú musieť zároveň prijať technické, právne a organizačné opatrenia, ktorými zabránia prenosu dát do krajín, ktorých legislatíva je v rozpore s európskymi či národnými zákonmi (napríklad v oblasti ochrany súkromných údajov).

Čo bude nasledovať

Prijatie dátového zákona je plánované na prvý štvrťrok 2022. Minulú stredu však prípravu legislatívy zabrzdil európsky výbor zodpovedný za kontrou kvality pripravovaných regulácií. Podľa neho Komisia neposkytla dostatok informácií o podmienkach, za ktorých budú mať verejné inštitúcie prístup k dátam, aké budú kompenzácie pre firmy a aký bude ich vzťah k iným legislatívnym opatreniam.

Európska exekutíva teraz bude musieť návrh dopracovať a predložiť na nové hodnotenie.

3. Banky budú musieť posilniť kapitálové rezervy, musia sa pripraviť na klimatické riziká

Eurokomisár Valdis Dombrovskis. Foto – TASR/AP

Európska komisia predstavila nové bankové pravidlá. Hlavným cieľom je posilnenie stability bankového sektora. Posilnenie dohľadu nad finančnými inštitúciami má pomôcť predchádzať prípadom, ako bol nedávny škandál WireCard.

Kapitálové rezervy

Komisia počíta s revíziou smernice aj nariadenia o kapitálových rezervách. Tie by sa mali v budúcnosti zvyšovať, Brusel však chce postupovať opatrne. Zavádzanie nových pravidiel pre kapitálové rezervy začne v roku 2025, prechodné obdobie potrvá päť až osem rokov.

Klimatické riziká

Podľa nových pravidiel by mali banky zaradiť do systému riadenia rizík aj environmentálne, sociálne riziká a riziká súvisiace s riadením (ESG). Mali by o nich informovať a zaviesť pravidelné klimatické záťažové testy. Pravidlá majú byť menej prísne pri malých bankách.

Neuspeli však snahy presvedčiť Komisiu, aby zvýšila kapitálové požiadavky pre banky s výraznými investíciami do fosílnych palív. Argumentovali, že tieto investície stratia hodnotu, a ak banky nebudú mať dostatočné rezervy, zelená transformácia a klimatické zmeny ohrozia ich finančnú stabilitu.

Zdroje z prostredia Komisie však tvrdia, že na zavedenie takýchto pravidiel nemajú v súčasnosti dosť informácií. Európsky úrad pre dohľad nad bankami (EBA) sa k problému vráti v roku 2023.

Účinnejší dohľad

Navrhovaná legislatíva má posilniť právomoci úradov zodpovedných za dohľad nad bankami. Po novom by mohli napríklad hodnotiť, či majú členovia vedenia bánk na svoje funkcie dostatočné schopnosti a vedomosti.

Posilniť sa má aj dohľad nad spoločnosťami v sektore finančných technológií.

Komisia navrhuje harmonizovať pravidlá dohľadu nad pobočkami bánk z nečlenských krajín EÚ. Problém sa stal akútnejším po brexite, týka sa pobočiek britských bánk operujúcich v EÚ.

Čo bude nasledovať

O zverejnenom legislatívnom balíku budú diskutovať členské krajiny a Európsky parlament. Obe inštitúcie musia nové pravidlá schváliť.

Diskusia sa očakáva najmä v dvoch oblastiach: akú voľnosť majú mať banky pri tvorbe vlastných modelov hodnotenia rizík a či má do hodnotenia vstupovať, respektíve v akej miere, environmentálny aspekt.

Ďalšie správy

Takmer sto krajín sa na klimatickom samite pripojilo k iniciatíve Spojených štátov a Európskej únie a sľúbilo, že v najbližšom desaťročí znížia emisie metánu o najmenej 30 percent. K iniciatíve sa však nepripojila Čína, na samit neprišiel ani ruský prezident. Metán je 80-krát silnejší skleníkový plyn než CO2. Jeho hlavným antropogénnym zdrojom sú povrchové uhoľné bane, ťažba a preprava zemného plynu, odpady a hospodárske zvieratá. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry vypustil len priemysel fosílnych palív v minulom roku 120 miliónov ton metánu, väčšine z toho sa dalo predísť. Správa OSN zo začiatku tohto roku tvrdí, že len použitie existujúcich nástrojov by do 2030 znížilo úroveň metánu v atmosfére o 45 percent. Tým by sa otepľovanie planéty znížilo o 0,3 stupňa Celzia.

Zdroje emisií metánu

(svetlomodrá: prírodné; tmavomodrá: antropogénne; svetlozelená: zemný plyn; tmavozelená: uhlie; žltá: ropa; oranžová: bioenergia)

Zdroj – Methane Tracker 2020, IEA

Poľsko je poslednou krajinou EÚ, ktorá ešte neohlásila plán dosiahnutia klimatickej neutrality. Premiér Mateusz Morawiecki to neurobil ani na klimatickom samite v Glasgowe, v prejave sa venoval skôr problémom spojeným s klimatickou neutralitou a obviňovaniu Únie z „vydierania“ pre zadržané peniaze z fondu obnovy.

Spojené štáty a Európska únia sa dohodli na ukončení obchodného sporu, ktorý sa začal rozhodnutím bývalého prezidenta Donalda Trumpa uvaliť 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka. Washington tieto clá zruší, EÚ zasa odstráni odvetné clá na dovoz produktov ako motocykle Harley-Davidson, džínsy Levi či whisky. Dohodli aj spoločný rozvoj technológií pre dekarbonizáciu výroby ocele a hliníka – tieto odvetvia sú dnes zodpovedné približne za desať percent globálnych emisií skleníkových plynov. Chcú zároveň spoločne postupovať proti dovozom ocele a hliníka z krajín, kde sa naďalej používajú uhlíkovo-intenzívne postupy ich výroby, predovšetkým z Číny.

Inflácia v eurozóne dosiahla v októbri 4,1 percenta, na Slovensku bola 4,4 percenta. Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch je hlavným motorom rastu cien zdražovanie energií.

Inflácia v eurozóne, október 2021 (v %)

Zdroj – Eurostat

Európsko-britské rokovania o reforme severoírskeho protokolu sa výrazne nepohli a Londýn sa pripravuje na suspendovanie niektorých častí protokolu. Britská vláda žiada od Únie ďalšie ústupky v oblasti pohybu tovarov a služieb cez colnú hranicu medzi Severným Írskom a Britániou, v oblasti subvenčnej politiky, DPH a riadení protokolu, predovšetkým v úlohe Súdneho dvora EÚ.

Tlak členských krajín na zaradenie jadrovej energie medzi „zelené technológie“ rastie. Ešte v októbri podpísali predstavitelia desiatich krajín vrátane Slovenska otvorený list, v ktorom žiadali zaradenie jadra do zelenej taxonómie. Pozitívny postoj k atómovej energii naznačilo aj Estónsko. Na minulotýždňovom zasadnutí Rady pre energetiku iniciatívu podporilo Holandsko a Švédsko. Európska komisia by mala návrh predstaviť na konci tohto roka. Ak by bola atómová energia zaradená v taxonómii medzi „udržateľné“ technológie, uľahčilo by to financovanie budúcich projektov.

Hrubý domáci produkt narástol v treťom štvrťroku 2021 medziročne o 3,7 percenta (eurozóna), resp. o 3,9 percenta (EÚ).

Vývoj HDP v porovnaní s rovnakým kvartálom predchádzajúceho roku

(červená: eurozóna; modrá: EÚ)

Zdroj – Eurostat

Súčasne pokračoval pokles miery nezamestnanosti. V septembri 2021 bola v eurozóne na úrovni 7,4 percenta, v EÚ 6,7 percenta. Slovensko malo 6,3-percentnú nezamestnanosť.

Miera nezamestnanosti, september 2021

(červená: eurozóna; modrá: EÚ)

Zdroj – Eurostat

Budúci sociálnodemokratický nemecký kancelár Olaf Scholz podporuje využívanie zemného plynu pri zelenom prechode energetiky a plánuje stavbu ďalších plynových elektrární. S využívaním plynu súhlasí aj koaličný partner sociálnych demokratov Zelení. Ich líderka Annalena Baerbocková len zdôrazňuje, že budovaná plynárenská infraštruktúra musí byť pripravená na prechod na využívanie vodíka.

Európsky systém energetických certifikátov budov sa bude možno meniť. Problémom je jeho nespoľahlivosť – štúdie z Nemecka, Írska či Spojeného kráľovstva ukazujú, že označovanie energetickej efektívnosti budov nie je presné a spotrebitelia mu nedôverujú. Podľa predstaviteľov priemyslu je taký nepresný, že môže byť brzdou dosahovania klimatických cieľov. Príležitosťou na zmenu je pripravovaná revízia smernice o energetickej účinnosti budov.

Štatistika: Uhlíkovú neutralitu možno dosiahnuť, sú však potrebné obrovské zmeny

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku je dosiahnutie uhlíkovej neutrality „monumentálnou úlohou“, ktorá si vyžaduje obrovské zmeny v celej ekonomike. Po roku 2025 by napríklad musel úplne prestať predaj nových kotlov využívajúcich fosílne palivá (vrátane zemného plynu), v 2045 by už polovicu výroby tepla v budovách museli zabezpečiť tepelné čerpadlá.

V roku 2030 by muselo mať 60 percent predávaných osobných áut elektromotory, o päť rokov nato aj 50 percent nákladných. V cieľovom roku 2050 by muselo byť 70 percent elektrickej energie vyrábanej v solárnych a veterných elektrárňach, viac ako 90 percent produkcie v ťažkom priemysle by muselo byť nízkouhlíkovej, viac ako 85 percent všetkých budov pripravených na nulový uhlíkový štandard a muselo by byť zachytených 7,6 gigatony CO2.

Uhlíkovoneutrálny svet v roku 2050

Príklady potrebných regulácií, technológií a infraštruktúry

Zdroj – EDN hub/AFP

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie