Denník N

Aj Škóti majú svoju hornú Nitru. Demontujú ropné plošiny, veria vetru, vodíku a delfínom (fotoreportáž)

Foto N - Tomáš Grečko
Foto N – Tomáš Grečko
  • Škótske mesto Aberdeen je považované za hlavné mesto ropného priemyslu v Európe. Okrem ropy sa tu ťaží aj zemný plyn.
  • Pri každom páde cien ropy však ťažobné firmy prepúšťajú. Škótska vláda chce preto ťažbu utlmiť a nahradiť ju stabilnejšími obnoviteľnými zdrojmi.
  • Výstavba veterných turbín môže Británii pomôcť vyhnúť sa energetickým krízam, akú svet zažíva dnes.
  • Aberdeen dúfa, že keď sa zbaví nálepky „mesto ropy“, priláka aj viac turistov – je to jedno z najlepších miest na pozorovanie delfínov v Európe.

„Tu bude čoskoro nová výstava,“ hlása ceduľa na treťom poschodí námorného múzea v Aberdeene.

O čom bude? Postarší strážnik, ktorý sedí pri paneloch zobrazujúcich ťažbu ropy a plynu v Severnom mori, sa na otázke smeje: „Predsa o obnoviteľných zdrojoch, veterných turbínach.“

Ukazuje von oknom, na kopec za prístavom. „Keď sa tam prejdete, uvidíte ich. Raz ich budú stovky.“

Za ten čas, čo sa spolu rozprávame, prejde popod okná dvojposchodový autobus na vodíkový pohon.

Toto nie je žiadne sci-fi, toto je škótsky Aberdeen – donedávna známy ako európske centrum ropného priemyslu.

V čase, keď reportér Denníka E mesto navštívil, vystupovali v 190 kilometrov vzdialenom Glasgowe svetoví lídri na klimatickej konferencii COP26 a dohadovali sa okrem iného o tom, či je utlmovanie ťažby a spaľovania fosílnych palív spravodlivé.

Prerod Aberdeenu z európskeho centra fosílneho biznisu na lídra v obnoviteľných zdrojoch ukazuje, že to môže byť nielen spravodlivé, ale aj výnosné.

Aberdeensky prístav. Foto N – Tomáš Grečko
Foto N – Tomáš Grečko

Aberdeenshire je „škótska horná Nitra“

Región Aberdeenshire (označuje širšie okolie mesta Aberdeen) prechádza niečím podobným, čo čaká slovenské regióny, ktorých prosperita závisí od tradičného ťažkého priemyslu.

Dalo by sa povedať, že ide o „škótsku hornú Nitru“. Dokonca aj počtom obyvateľov 260-tisíc je Aberdeenshire hornonitrianskemu regiónu veľmi podobný (ten má 288-tisíc obyvateľov).

Škóti chcú Aberdeen transformovať, aj keď tunajšie zásoby ropy a plynu sa ešte celkom nevyčerpali. Niektoré spoločnosti by tu chceli ťažiť ešte ďalších 25 rokov. Na rozdiel od Škótska centrálna britská vláda definitívne nestopla udeľovanie nových ťažobných licencií.

No Škóti sú presvedčení, že so zelenou transformáciou sa už neoplatí čakať. Jej úspech stavajú na piatich pilieroch:

  • Verejná mienka je na strane transformácie. Miestne organizácie pracujú s verejnosťou dvadsať rokov. Kľúčová je podpora zamestnaneckých zväzov.
  • Mesto je partnerom biznisu – upravilo mestské rozvojové plány, v územnom pláne vyčlenilo miesta pre veterné turbíny, nový prístav a medzi prvými začalo nakupovať zelené technológie.
  • Škótska vláda sa usiluje o to, aby zamestnanci z fosílneho biznisu automaticky dostali certifikáty, ktoré ich budú kvalifikovať na prácu s obnoviteľnými zdrojmi.
  • Uzatváranie starých vrtov a ich demontáž koordinuje miestna univerzita, pre ktorú je to súčasť výskumu.
  • Mimoriadne inšpiratívny je aj prístup tamojších klimatických aktivistov – ich hlavnou agendou sa totiž stala pomoc bývalým zamestnancom ťažobných spoločností. Na protestoch v Aberdeene vedľa seba stoja aktivisti z Greenpeace a zástupcovia zamestnaneckých asociácií.
Foto N – Tomáš Grečko
Foto N – Tomáš Grečko

Nie je im smutno, pamätajú si explóziu na Piper Alphe

Aby nedošlo k nedorozumeniu – na severomorských vrtných plošinách pri Aberdeene stále pracuje viac ako desaťtisíc miestnych a raz toľko tunajších zamestnancov je na ťažobný priemysel naviazaných. Každý tu má v rodine niekoho, koho živí ropa alebo plyn. Odstavenie aktívnych plošín potrvá desiatky rokov.

„Nejde predsa o žiadny koniec sveta, je to smer, ktorým sa hýbe energetika, a my sme v nej vždy boli lídri,“ hovorí Bill Sinclair, ďalší zo zamestnancov námorného múzea, o ceste zmeny, na ktorú sa Aberdeen vydal.

„Tunajší ľudia sú odborníci na energetiku a je im úplne jasné, že svet sa mení, a my chceme byť pri tom,“ zdôrazňuje David Rodger, výkonný riaditeľ organizácie AREG, ktorá začala propagovať zelenú transformáciu v Aberdeene pred dvadsiatimi rokmi. Dnes je v pozícii koordinátora medzi mestom, politikmi a biznisom.

Rodger pracoval deväť rokov pre ropný koncern Shell. Ten dnes patrí medzi najvýznamnejších investorov do obnoviteľných zdrojov v aberdeenskej oblasti, hoci firma ako celok investuje do fosílnych palív výrazne viac než do obnoviteľných zdrojov.

Vráťme sa ešte na chvíľu do múzea. Jedno celé poschodie zaberajú artefakty z explózie plošiny Piper Alpha v roku 1988. Zahynulo pri nej 167 ľudí – najviac v dejinách ťažby ropy. Tragédiu prežil iba každý štvrtý ťažiar.

Aj preto od miestnych veľmi nepočuť romantické historky o živote na plošinách. Tisíce bývalých zamestnancov teraz budú pracovať na ich rozoberaní a uzatváraní vrtov.

Na miestnej univerzite už vymýšľajú spôsoby, ako aspoň niektoré z týchto plávajúcich megaštruktúr premeniť na ďalšie veterné turbíny, na zariadenia na ukladanie uhlíka do morského dna alebo na gigantické tepelné čerpadlá.

Pomôcť tomu majú stámilióny libier od britskej a škótskej vlády a investície od súkromných firiem. Spolu môže ísť v prepočte o takmer miliardu a dvesto miliónov eur. V prepočte na počet obyvateľov je to skoro trojnásobok toho, čo by mala na transformáciu dostať horná Nitra.

Aberdeenske námorné múzeum. Foto N – Tomáš Grečko

Ropné krízy ich naučili, že na fosílny biznis sa nedá spoľahnúť

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Klimatická kríza

Priemysel

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie