Denník N

Zachránia klímu malé jadrové reaktory? Novej technológii veria Francúzi

Grafika malých modulárnych reaktorov americkej spoločnosti NuScale. Zdroj - energy-gov/NuScale
Grafika malých modulárnych reaktorov americkej spoločnosti NuScale. Zdroj – energy-gov/NuScale

Renesancia jadra by mohla prísť s malými modulárnymi reaktormi, niektorí odborníci sú však skeptickí. 

Počiatky Európskej únie treba hľadať aj v organizácii Euratom – tá vznikla v 50. rokoch a podporovala mierové využitie jadrovej energie. Ako napísal magazín Economist, kým vtedy jadro Európu spájalo, teraz je zdrojom sporov.

V Európskej únii sa vytvorili dva bloky v názore na to, akú budúcnosť má jadrová energia pri plnení klimatických cieľov. Tento rozpor sa ešte vyostril túto jeseň, keď ceny elektrickej energie lámu rekordy.

Francúzsko je lídrom skupiny, ktorá podporuje jadrové elektrárne. Patrí do nej aj Slovensko. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pár mesiacov pred voľbami v utorok oznámil, že krajina postaví nové jadrové elektrárne. Tie majú zaistiť dostatočné dodávky elektrickej energie, udržať ceny pod kontrolou a pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

„Prvýkrát za desaťročia znovu spustíme výstavbu jadrových reaktorov v našej krajine a budeme pokračovať vo vývoji obnoviteľných zdrojov energie,“ povedal podľa Reuters.

Hoci neudal presné detaily, hovorí sa, že krajina postaví ďalších šesť reaktorov tretej generácie EPR. Zároveň ešte v októbri Macron povedal, že chce podporovať aj výstavbu malých modulárnych reaktorov, v ktorých mnohí vidia renesanciu jadrovej energetiky.

Predražená výstavba

Francúzsko má najvyšší podiel nukleárnej energie v EÚ (70 percent, druhé je Slovensko), celkovo je v krajine 56 reaktorov. Ich priemerný vek je však viac ako 35 rokov. Nové by ich mali postupne nahrádzať.

Postaviť jadrové reaktory tohto typu je však finančne aj časovo veľmi náročné, čo je jeden z hlavných argumentov odporcov jadrovej energie. Francúzsko stavia reaktor typu EPR s výkonom 1,6 gigawattu v meste Flamanville v severnom Francúzsku. Jeho pôvodná cena sa vyšplhala z 3,3 na 19 miliárd eur a spustia ho budúci rok – o desať rokov neskôr, ako bol pôvodný plán.

„Jadrová energetika ako taká má určite zmysel, no výstavba ďalších jadrových elektrární podľa súčasného technického dizajnu je neperspektívna a ekonomicky neudržateľná,“ myslí si slovenský analytik Karel Hirman.

Spomína prípad v Bielorusku, kde novú jadrovú elektráreň postavil na kľúč ruský Rosatom. „Napriek tomu, že sa tu nemuseli ‚zdržiavať‘ takými procesmi, ako je výkup pozemkov, verejné obstarávanie či posudzovania vplyvov na životné prostredie, aj tak sa výstavba predĺžila o pár rokov a predražila,“ hovorí.

„Iným príkladom je výstavba novej jadrovej elektrárne vo Fínsku, ktorá už asi prekonala všetky termínové a finančné rekordy. Napokon, podobné je to aj v prípade našich Mochoviec,“ hovorí Hirman.

Výstavba tretieho reaktora v jadrovej elektrárni Flamanville, snímka z roku 2009. Foto – TASR/AP

Malé modulárne reaktory

Podľa zástancov jadrovej energetiky existuje možné riešenie. Ešte v októbri Macron oznámil investície (1 miliarda eur) aj do malých modulárnych reaktorov (SMR). Označil to za „prioritu číslo jeden“ francúzskej priemyselnej stratégie.

Tieto malé modulárne reaktory vyvíjajú aj v Spojených štátoch, Rusku či Číne.

„Momentálne to vyzerá tak, že malé modulárne reaktory sú

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Energetika

Klimatická zmena

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie