Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Klimatický samit v Glasgowe priniesol čiastkové dohody, to však nestačí 

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
  • Čiastkové dohody z klimatického samitu v Glasgowe nestačia na zastavenie otepľovania o 1,5 stupňa Celzia.
  • Zástupcovia členských krajín odobrili európsky zákon, ktorý má skrotiť technologické giganty.
  • Hospodárska predpoveď Komisie je mierne optimistická, má však aj varovanie.

1. Klimatický samit v Glasgowe priniesol čiastkové dohody, to však nestačí

Klimatická konferencia v Glasgowe priniesla niekoľko dohôd o obmedzovaní emisií. Každá môže byť dôležitým krokom v globálnom boji proti klimatickej zmene, každá má však medzery. Podľa analýz Medzinárodnej energetickej agentúry záväzky prijaté na COP26, ak budú splnené, obmedzia globálne otepľovanie na 1,8 stupňa.

Iní sú však v hodnoteniach opatrnejší. Environmentálny program OSN pripomína, že pri súčasných národných záväzkoch čelíme stále otepleniu o 2,7 stupňa.

Čo sa v Glasgowe (ne)dohodlo

Metán: Okrem Únie a Spojených štátov sa k záväzku podstatne znížiť metánové emisie prihlásilo viac ako 103 krajín. Sú medzi nimi aj hlavní producenti metánu, ako sú Nigéria či Pakistan.

Krajiny, ktoré sa pripojili ku globálnemu metánovému sľubu, sľúbili, že do konca dekády znížia svoje emisie metánu z energetiky, poľnohospodárstva a odpadu o 30 percent úrovne z roku 2020. To by malo zabrániť rastu globálnej teploty o 0,2 stupňa Celzia.

Metán prispieva ku zmene klímy viac ako oxid uhličitý. Na rozdiel od neho má kratšiu životnosť, ale jeho otepľovací účinok je najsilnejší prvé dve desaťročia po tom, ako sa dostane do atmosféry.  To znamená, že zníženie koncentrácie metánu v atmosfére môže mať relatívne rýchly vplyv na pokles globálnej teploty.

Dohoda má však viaceré slabiny. Podľa portálu Politico je otázne, ako bude dodržiavanie záväzku na znižovanie metánu monitorované a presadzované. Signatári dohody o metáne si nestanovili individuálne ciele. Zaviazali sa síce spolupracovať na spoločnom znížení globálnych antropogénnych emisií metánu o 30 percent v tomto desaťročí. Ďalej sa na národnej úrovni zaviazali k nešpecifikovanému „komplexnému prístupu” k znižovaniu emisií. To znamená, že ktorákoľvek krajina sa môže k dohode pridať bez toho, aby zostavila zoznam politík, ktoré ju k tomuto cieľu dovedú.

Nadšenie tiež brzdí fakt, že niektorí z najväčších producentov metánu dohodu nepodpísali. Medzi signatármi chýbajú Čína, Rusko aj India.

Uhlie: Viac ako 190 strán vrátane Číny, Poľska a inštitucionálnych finančných organizácií súhlasilo s množstvom rôznych opatrení, ktoré budú signalizovať koniec uhlia ako globálneho zdroja energie.

Aktéri vydali Vyhlásenie o prechode z uhlia na čistú energiu (Global Coal to Clean Power Transition Statement), kde hovoria o vyradení uhoľnej energie z veľkých ekonomík združených v OECD do roku 2030 a do roku 2040 pre zvyšok sveta. To sa podľa vyhlásenia uskutoční ako súčasť „spravodlivého prechodu“, z ktorého budú mať úžitok zamestnanci aj komunity závislé od uhoľného priemyslu.

Vyhlásenie prijaté v Glasgowe potvrdzuje úsilie krajín ukončiť všetky investície do novej výroby uhlia a energie, a to na domácom aj medzinárodnom poli. Je pokračovaním Aliancie za koniec uhlia (Powering Past Coal Alliance – PPCA), v ktorej je v súčasnosti 64 krajín, miest a regiónov. Do aliancie patrí 65 percent krajín OECD.

Medzi jej významných nových členov patrí tretia najväčšia európska uhoľná flotila na Ukrajine, ktorej cieľom je postupné vyradenie z prevádzky do roku 2035, a Čile, ktorého cieľom je posunúť existujúci termín  útlmu uhlia do roku 2040. Maurícius sa zaviazal, že do roku 2030 postupne ukončí používanie uhlia a Singapur sa stane prvou ázijskou krajinou, ktorá sa pripojila k Aliancii.

Slovinsko a Estónsko posilnia postupné vyraďovanie uhlia v Európskej únii, kým Chorvátsko, ktoré vstúpilo do Aliancie v júni, oznámilo postupné vyraďovanie uhlia v roku 2033.

K Aliancii sa pridali aj finančné inštitúcie, nadácie a cirkvi vrátane NatWest, HSBC, Lloyds Bank, Fidelity International, Impax Asset Management, Generation Investment Management, Ethos Foundation, SCOR Global Investments, Vancity a United Church of Canada.

Problémom dohody je absencia viacerých veľkých krajín. K dohode sa nepripojila Čína, India ani Austrália, pakt nakoniec nepodpísali ani Spojené štáty. Vo všetkých z týchto krajín sa pritom uhlie ťaží a/alebo masívne využíva.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, záväzky dohody nie sú nijako vymáhateľné. Viaceré krajiny už avizovali, že ich splnia len v prípade dodatočnej finančnej pomoci. Ďalší problém ilustruje Poľsko: hoci bohatšie krajiny, členovia OECD, majú uhlie vyradiť do roku 2030, Varšava si vybrala neskorší termín. Ťažbu chce uzavrieť dokonca až v roku 2049.

Dohoda sa navyše týka len využívania uhlia na výrobu energie, nie v priemysle. Spaľovanie uhlia je však zdrojom emisií skleníkových plynov aj vo viacerých odvetviach, napríklad hutníctve.

Odlesňovanie: Ako veľký úspech je prezentovaná globálna dohoda o zastavení odlesňovania do roku 2030. Aj tú podporilo viac ako sto krajín, vrátane Brazílie, v ktorej je po nástupe prezidenta Bolsonara masívne ničený tropický amazonský prales.

Zastavenie odlesňovania je dôležité, lesy môžu byť veľkým prírodným zachytávačom CO2. Posunutie dátumu na rok 2030 je však z hľadiska klimatických cieľov problematické. Vo všeobecnosti platí, že novovysadený les je skôr producentom, než absorbentom oxidu uhličitého. Čistý pozitívny efekt sa dostaví až po niekoľkých desaťročiach.

Ak majú lesy prispieť k zastaveniu globálneho otepľovania do polovice storočia, ich vysádzanie už teraz nepomôže (je však dôležité z dlhodobejšieho hľadiska a môže pomôcť v iných environmentálnych problémoch). Na dosiahnutie limitu otepľovania stanoveného v Parížskej dohode – maximálne o 1,5 stupňa Celzia do roku 2050 – je nevyhnutné čo najskôr zastaviť vyrúbavanie existujúcich lesov.

Automobily: Na samite sa zrodila aj deklarácia o bezemisných osobných autách a dodávkach. Nezáväzný dokument od signatárov žiada, aby ukončili predaj osobných áut a dodávok produkujúcich emisie skleníkových plynov najneskôr do roku 2040, resp. 2035 na rozvinutých trhoch.

Lokálne a regionálne vlády sa k nej zaväzujú konvertovať vlastné automobilové parky na elektropohony najneskôr do roku 2035, firmy do roku 2030.

Dohodu podpísalo 26 krajín, vrátane Spojeného kráľovstva, Kanady, Indie a niekoľkých krajín EÚ (Poľsko, Holandsko, Rakúsko), ako aj šesť veľkých automobiliek (medzi nimi Mercedes-Benz, Ford a Volvo), prepravca Uber či potravinový predajca Sainsbury´s.

Slabinou však je, že chýbajú krajiny so silným automobilovým sektorom: USA (pripojili sa však niektoré štáty ako Kalifornia a New York), Čína, Nemecko, či Francúzsko. Medzi signatármi nie sú ani automobilky Volkswagen, Toyota či Hyundai.

Americko-čínska deklarácia: Prekvapením samitu je spoločné vyhlásenie USA a Číny o spolupráci v boji s klimatickými zmenami. Vyhlásenie neobsahuje konkrétne iniciatívy či záväzky. Je v ňom však prísľub, že ekonomické veľmoci budú spolupracovať na znižovaní emisií, vrátane stanovenia špecifických cieľov, politík a opatrení. Ako potenciálnu oblasť spolupráce uvádzajú emisie metánu.

Prečo sú dohody dôležité

Zníženie emisií metánu má najväčší vplyv na krátkodobé teploty a je dôležitou súčasťou úsilia obmedziť otepľovanie na čo najnižšiu možnú úroveň.

Portál Carbon Brief upozorňuje, že znižovanie emisií metánu je dôležité na vyrovnanie vedľajšieho účinku rýchleho útlmu uhlia, na ktorom sa dohodli lídri krajín na klimatickom samite COP 26 v Glasgowe. Útlm uhlia totiž spôsobí pokles „maskujúcich“ aerosólov, čo môže mať z krátkodobého hľadiska otepľujúci efekt. Preto je kľúčové, aby sa zároveň znižovali aj emisie metánu, keďže ich redukcia dokáže vyrovnať krátkodobé výkyvy teploty spôsobené poklesom využívania uhlia.

Spaľovanie fosílnych palív totiž okrem oxidu uhličitého produkuje krátkodobé znečisťujúce látky vrátane oxidu siričitého. Ten prispieva k tvorbe atmosférických aerosólov. Atmosférické aerosóly môžu ochladzovať klímu a maskovať tak otepľovací efekt uhlíka. Aerosólové častice sú však pri vdýchnutí vysoko toxické, čo vedie k miliónom predčasných úmrtí ročne, hovorí štúdia v časopise Nature.

Prijaté dohody sa priamo nedotýkajú ťažby a využívania ropy a zemného plynu. Rastie však nepriamy tlak na fosílny priemysel. Zdrojom únikov metánu do atmosféry je ťažba a preprava zemného plynu. Časť problému sa dá vyriešiť modernizáciou infraštruktúry, metánové emisie sú však silným argumentom tých, ktorí v zemnom plyne nevidia „udržateľnú“, ani „prechodnú“ alternatívu.

V Glasgowe tiež vznikla aliancia krajín, ktoré chcú ropnému a plynárenskému priemyslu „pristrihnúť krídla“ (slová použité jednou z iniciátoriek združenia, kostarickou ministerkou životného prostredia Andreou Meza.

Čo chýba

Samit v Glasgowe nepriniesol dodatočné národné záväzky znižovania emisií, ktoré by boli zlučiteľné s parížskymi klimatickými cieľmi. Tejto otázke sú venované posledné dni rokovaní.

Podľa vedcov by pri súčasných záväzkoch vzrástli emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 13,7 percenta v porovnaní s rokom 2010 – pritom potrebujeme, aby klesli o 45 percent. Návrh záverečnej deklarácie štáty vyzýva, aby do konca roka 2022 predložili nové, ambicióznejšie emisné limity pre rok 2030.

Druhým problémom je financovanie klimatických opatrení v chudobnejších krajinách. Rozvinuté štáty sa v Paríži zaviazali poskytovať 100 miliárd dolárov, sľub však doteraz nesplnili. Zatiaľ neexistuje dohoda o finančnej pomoci po roku 2025.

Foto – TASR/AP

2. Zástupcovia členských krajín podporili pravidlá pre technologické giganty

Členské krajiny dohodli spoločnú pozíciu k Zákonu o digitálnych trhoch – legislatíve, ktorá by mala skrotiť veľké firmy dominujúce na digitálnom trhu EÚ. Oproti pôvodnému návrhu Komisie (december 2020) priniesli niekoľko zmien.

Prečo je to dôležité

Zákon o digitálnych trhoch (DMA) má regulovať predovšetkým trhové správanie sa online platforiem, ako sú Amazon, Google alebo Facebook. Vzhľadom na dominantné postavenie na trhu majú pozíciu „gatekeepers“ – niekoho, kto dokáže obmedziť prístup iných hráčov na trh a tým poškodiť hospodársku súťaž.

Regulácia však musí byť citlivá, aby nezabrzdila rozvoj digitalizácie v Európe. Diskutuje sa najmä o kritériách a postupe označenia platformy za gatekeepera, podmienkach, ktoré sa na ne budú vzťahovať, definícii „konečného užívateľa“ a spôsobe presadzovania pravidiel.

Čo navrhujú členské krajiny

Členské krajiny nechcú nič meniť na kritériách určenia gatekeepera, ktoré navrhla Komisia (ako kapitalizácia, počet aktívnych užívateľov). Chcú však rýchlejšie prijímanie rozhodnutí.

Európsky regulátor by mal podľa členských krajín získať dodatočné nástroje na zabezpečenie toho, aby takéto platformy nezneužívali svoje postavenie na trhu: napríklad vytváraním cenových či behaviorálnych bariér pre užívateľov, ktorí chcú zmeniť platformu, alebo vertikálnou integráciou rozdielnych služieb platforiem, napríklad kombinovaním dát o užívateľoch získaných z rozličných služieb.

Dominantným platformám má tiež pribudnúť povinnosť umožniť užívateľom ukončenie využívania služieb bez disproporčných podmienok a zbytočných komplikácií.

Členské krajiny navrhli mierne posilnenie postavenia platforiem v regulačnom dialógu: Komisiu môžu požiadať o vyjadrenie, či sú opatrenia, ktoré navrhujú, dostatočné na splnenie podmienok. Je však na uvážení Komisie, či do takéhoto dialógu vstúpi.

K legislatíve chcú členské krajiny pripojiť prílohu, ktorá by jasnejšie definovala spôsob výpočtu „konečných užívateľov“ – spotrebiteľov, firiem, či obchodných partnerov. Je to dôležité pri určovaní, či konkrétnu platformu možno považovať za gatekeepera.

Definície sa líšia podľa toho, aké sú kľúčové služby ponúkané platformou a týkajú sa veľmi rozdielnych trhov: online trhovísk, vyhľadávačov, sociálnych sietí, platforiem pre zdieľanie videí, aplikácie pre priamu komunikáciu medzi účastníkmi, operačných systémov, cloudových či reklamných služieb.

Centrálnu pozíciu pri presadzovaní pravidiel si udržala Európska komisia. Nemecko, Francúzsko a Holandsko žiadali viac kompetencií pre národných regulátorov, no neuspeli. Národné inštitúcie budú môcť začať vlastné vyšetrovanie, výsledky však budú musieť posunúť Európskej komisii.

Ak sa bude vyšetrovanie týkať národných pravidiel, no ukáže sa aj porušenie DMA, prípad bude musieť byť opäť posunutý Európskej komisii.

Komisia bude môcť v budúcnosti aktualizovať povinnosti gatekeeperov takzvanými delegovanými aktami, nebude teda potrebný dlhší proces novelizácie legislatívy.

Čo bude nasledovať

DMA musia schváliť členské krajiny v Rade aj Európsky parlament. Ten už o návrhu legislatívy diskutoval. Europoslanci sa širšie venovali kritériám určenia platforiem – gatekeeperov.

Ilustračné foto – TASR/AP

3. Komisia čaká silnejší hospodársky rast, no varuje pred rizikami

V jesennej hospodárskej predpovedi zvýšila Komisia očakávaný tohtoročný rast eurozóny na 5 percent (oproti 4,3 percenta na jar). Na budúci rok by mala ekonomika rásť o 4,3 percenta, na rok 2023 očakáva 2,4-percentný rast. Podobný vývoj čaká v celej Európskej únii, len v 2023 má HDP narásť o niečo viac – o 2,5 percenta.

Optimizmus

Vyšší hospodársky rast by mal znamenať zníženie deficitov (relatívne k HDP). V roku 2020 boli v celej EÚ na úrovni 6,9 percenta HDP, v tomto roku má agregovaný deficit klesnúť na 6,6 percenta, v nasledujúcom na 3,6 a potom na 2,3 percenta.

Podobne by sa mal vyvíjať aj dlh. V tomto roku dosiahne 99 percent HDP pre eurozónu, resp. 92 percent pre celú EÚ. V nasledujúcom má klesať na 97, resp. 89 percent HDP.

Varovanie

Inflácia v eurozóne je v súčasnosti vysoko nad 2-percentným limitom, Európska centrálna banka to však považuje za prechodný problém spojený s bezprecedentným rastom cien energií a oživovaním ekonomiky. Komisia však zdvihla výhľad z 1,7 na 2,4 percenta pre tento rok a z 1,3 na 2,2 percenta v nasledujúcom. V roku 2023 by sa mala miera rastu cien dostať opäť pod dvojpercentnú hranicu, na 1,4 percenta.

Komisia však varuje, že rast cien by mohol byť vyšší, ak budú pokračovať problémy v dodávkach pre výrobu a nárast miezd prekročí rast produktivity, pričom firmy ho prenesú do cien pre spotrebiteľov.


Ďalšie správy

Pondelňajšie stretnutie ministrov financií eurozóny naznačilo, ako sa bude vyvíjať diskusia o reforme fiškálnych pravidiel. Podľa francúzskeho ministra financií je 60-percentný limit dlhu „zastaraný“, fiškálny rámec potrebuje reformu, podobne to vidí aj portugalský premiér. Rakúsky minister financií však chce zachovať existujúce pravidlá, podporuje ho aj holandská vláda. S napätím sa očakáva vývoj koaličných rokovaní v Nemecku: ak sa ministrom financií stane líder FDP Christan Lindner, postoj Berlína voči reforme fiškálnych pravidiel bude pravdepodobne skeptický.

Spojené kráľovstvo neplánuje suspendovať severoírsky protokol, vyhlásil britský minister pre brexit David Frost. Obavy z takéhoto kroku posilňoval fakt, že Brusel a Londýn sa stále nedohodli na fungovaní režimu na colnej hranici medzi Severným Írskom a Britániou. Na suspendovanie protokolu vyzvali severoírski unionisti, krízové plány už začali pripravovať vlády v Dubline aj v Belfaste. Suspendovanie protokolu by mohlo vyvolať obchodný konflikt medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

V septembri 2021 mierne medzimesačne poklesol objem maloobchodu – v eurozóne bol o 0,3 percenta nižší než v auguste 2021 (o 0,2 percenta pre celú EÚ). Súčasne však platí, že po krízových prepadoch spôsobený koronavírusom pokračuje celkový trend rastu. Medzimesačný pokles nevýraznejšie zasiahol najväčšiu európsku ekonomiku, Nemecko (-2,5 percent). Slovensko naopak zaznamenalo nárast, dokonca najsilnejší v celej Únii (+2,9 percenta).

Objem maloobchodu
(2015 = 100; červená: eurozóna, modrá: EÚ)

Zdroj: Eurostat

Súdny dvor EÚ potvrdil pokutu 2,4 miliardy eur, ktorú Európska komisia uvalila na firmu Google. Dôvodom je zneužívanie dominantného postavenia na trhu, keď vyhľadávač zvýhodňoval vlastné produkty Googla pred konkurenčnými. Rozhodnutie súdneho dvora označilo takéto uprednostňovanie vlastných produktov a služieb (self-preferencing) za poškodzovanie pravidiel férovej trhovej súťaže.

Meta, spoločnosť vlastniaca Facebook, už neumožní cielenie reklamy na základe citlivých dát ako politická afiliácia, náboženstvo, rasová príslušnosť či sexuálna orientácia. Po 19. januári 2022 odstráni niektoré kategórie z funkcie „Detailed Targeting“ pri zadávaní reklamy na Facebook, Messenger a Instagram.

Nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulze odmieta zaradenie atómovej energie do kategórie „udržateľných“ technológií v rámci zelenej taxonómie investícií. Jej strana SPD bude hlavnou súčasťou budúcej vládnej koalície, ktorá privedie do vlády aj Zelených. Postoj nemeckej vlády k jadru sa teda pravdepodobne nezmení.

Greenpeace a nemecká environmentálna organizácia Deutsche Umwelthilfe zažalujú automobilky Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz, aj ropnú a plynárenskú spoločnosť Wintershall Dea, ak neposilnia snahy o riešenie klimatických zmien. Inšpirujú sa žalobou voči Royal Dutch Shell v Holandsku, po ktorej súd firme nakoniec prikázal znížiť do roku 2030 produkciu CO2 o 45 percent v porovnaní s rokom 2019.

Štatistika: Ak nepridáme, vlastné emisné ciele nesplníme, zo sektorov zaostáva poľnohospodárstvo i doprava

Podľa odhadov Európskej agentúry pre životné prostredie, ak chce EÚ dosiahnuť 55-percentnú redukciu emisií skleníkových plynov (v porovnaní s rokom 1990), ich produkcia musí priemerne klesnúť každý rok 101 miliónov ton CO2e, čo je takmer dvojnásobok priemernej ročnej redukcie dosiahnutej v období 1990-2020.

Inak povedané, musíme pridať. Bez prijatia dodatočných opatrení a pri súčasnom trende budú emisie v EÚ na konci desaťročia len o 41 percent nižšie než v 1990.

Súčasný pokrok pri dosahovaní cieľov pre 2020 a 2030 v EÚ-27

Zdroj: EEA

Podrobnejší pohľad na sektory ukáže, že najväčšie redukcie skleníkových plynov sa dosiahnu podľa projekcií pri výrobe energie (cca o polovicu) a v priemysle a sektore budov (asi o tretinu v porovnaní s 2005). Menej sa emisie znížia v doprave a poľnohospodárstve.

Podiel sektorov na emisiách skleníkových plynov v 2020 a trendy emisií
podľa sektorov do roku 2030

Zdroj: EEA

 

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie