Denník N

Otázka na Rádio Jerevan: Je pravda, že Fico do roku 2010 dokončí diaľnicu do Košíc cez Žilinu?

Otvorenie diaľnice Miskolc - Tornyosnémeti. Foto - TASR/MTI/úrad vlády Maďarska
Otvorenie diaľnice Miskolc – Tornyosnémeti. Foto – TASR/MTI/úrad vlády Maďarska

Odpoveď: V zásade áno, ale nebude to v roku 2010, ale v roku 2021, nebude to cez Žilinu, ale cez Budapešť a nebude to Fico, ale Orbán…

[Pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

Autor je politológ a ekonóm (pôsobí na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave),
a podpredseda strany Maďarské fórum

Takto by sa dala opísať v štýle starých vtipov z čias socializmu paradoxná situácia, ktorá nastala predminulý týždeň. A ktorú som predpovedal v článku pred štyrmi rokmi v týchto novinách.

Cieľ slovenských vlád na diaľničné prepojenie Bratislavy s Košicami sa naplnil ako vedľajší účinok výstavby maďarskej diaľničnej siete. Niektorí slovenskí politici si priznali aj pocit hanby, v zásade však všetko ide po starom, čo znamená, že diaľničné prepojenie na slovenskom území nebude možno ani v roku 2030.

Keby existoval Útvar hodnoty za peniaze už predtým!

Keby ÚHP existoval už v deväťdesiatych rokoch, pravdepodobne by odporúčal výstavbu stredného variantu, t. j. Bratislava-Trnava-Nitra-Zvolen-Lučenec-Košice. Dve najväčšie mestá na Slovensku by už boli roky prepojené a súčasná výstavba by zápasila s problémami na D1 medzi Žilinou a Ružomberkom.

ÚHP však dlho nebol, stavalo sa podľa politických priorít, a tak v súčasnosti je D1 zaseknutá a zápasíme s problémami medzi Žilinou a Ružomberkom, ale bez prepojenia východu so západom…

Dokonca si dovolím jednu hriešnu myšlienku: je dosť pravdepodobné, že ešte aj v súčasnosti by sa skôr a lacnejšie dali postaviť chýbajúce (dlhšie, ale menej náročné) úseky R2 medzi Zvolenom a Košicami ako zvyšok D1.

Konečne to máme odborne podložené, hurá!

Na zúfalý stav plánovania výstavby dopravnej infraštruktúry poukazuje fakt, že po tom, čo ÚHP a ministerstvo dopravy predstavili dokument Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, mohli sme vidieť aplauz odbornej verejnosti. Konečne odborne podložená analýza s výpočtami a merateľnými indikátormi! Super! Už skoro nikto sa nepýtal, či si tie indikátory vybrali správne, respektíve či tam niečo nechýba. Pritom analýza krváca z mnohých strán. Áno, je to obrovský pokrok oproti minulosti, dobrý kus práce, čo treba oceniť, ale tým by to nemalo zhasnúť.

Problémy sú najmä v nasledujúcich oblastiach. Analýza hodnotí len výhodnosť výstavby jednotlivých úsekov diaľnic, aj to na základe nie najnovších meraní intenzity dopravy. Čiže dokáže povedať, či sa „oplatí“ postaviť jeden konkrétny nadväzujúci úsek D1 alebo R2, ale nevie porovnať výhodnosť celých koridorov s nejakou alternatívou, čiže chýbajúce úseky D1 verzus napríklad chýbajúce úseky R2.

Je zároveň problematické, že sa vytvárajú separátne dokumenty s prioritami pre cestnú a železničnú dopravu, respektíve iné formy ako cyklistická doprava, namiesto komplexnej analýzy rozvoja dopravnej infraštruktúry s prioritami. Potom sa môže opakovať situácia ako doteraz: najviac peňazí v rámci rozvoja ciest išlo na D1 a najviac peňazí v rámci modernizácie železníc išlo na trať Bratislava-Žilina-Košice, čiže paralelne s D1. Do niektorých regiónov tieklo veľa peňazí na investície do oboch foriem dopravy, do iných skoro žiadne.

Zo separátnych dokumentov sa nedá vyčítať ani to, nakoľko rozvoj nejakej formy dopravy v danom regióne odbremení inú formu dopravy, hoci to, samozrejme, ovplyvňuje návratnosť projektov tej inej formy. To, že potenciál na zníženie nezamestnanosti má iba desaťpercentnú váhu v kľúčovom ukazovateli spoločenskej priority, sa zdá byť trošku málo v krajine s obrovskými regionálnymi rozdielmi. (Pomer prínosov a nákladov v ukazovateli má váhu 90 %, pod výnosmi treba rozumieť veci ako úspora času, zníženie nehodovosti a emisií skleníkových plynov, exhalátov aj hluku, prevádzkových nákladov vozidiel aj spotreby pohonných hmôt.)

S tým súvisí, že regionálna vyváženosť výstavby má nulovú váhu, a úplne absentujú kompenzačné mechanizmy. V dôsledku toho hrozí, že niektoré regióny zostanú skoro úplne mimo hry aj v tomto desaťročí. Áno myslím najmä na južné Slovensko, kde sa za tridsať rokov nepostavil ani kilometer diaľnice v plnom profile a neboli ani väčšie investície do železníc okrem blízkeho okolia Bratislavy a Košíc.

Sú aj iné regióny na Slovensku, kde je infraštruktúra podobne zanedbaná, ale nikde to nie je také okaté a netýka sa to takého veľkého počtu ľudí ako na juhu.

Bude mať skoro milión ľudí na juhu zase smolu?

Mám takú obavu, že nám (občanom žijúcim v južnom páse od Dunajskej Stredy až po ukrajinskú hranicu s výnimkou bezprostredného okolia Košíc) hrozí nasledovné: doteraz sa nestavali diaľnice a nemodernizovali železnice, lebo to bolo politické rozhodnutie, odteraz sa nebudú stavať, lebo to bude odborné rozhodnutie.

Zjednodušene: predtým neinvestovali, lebo nebolo ÚHP, odteraz nebudú, lebo je ÚHP. Diaľnice sa nebudú stavať, lebo síce niektoré úseky (R2) by aj boli pripravené, ale podľa metodiky ÚHP nie sú až také prioritné, a, naopak, železnice sa nebudú modernizovať, lebo síce by aj boli prioritné (napríklad Bratislava – Komárno), ale nie sú dobre pripravené projekty. A keďže neexistujú ani kompenzačné mechanizmy, tak radšej nerátajme ani s väčšími investíciami do mestských obchvatov. Napríklad. To neznamená, že nebude pár výnimiek. Zrejme bude, no len takých, ktoré potvrdzujú pravidlo. V lepšom prípade. Veľmi rád by som sa mýlil.

Na záver treba neustále zdôrazňovať, že problém juhu sa nerovná problém maďarskej menšiny. V hore opísanom pásme žije približne 900-tisíc ľudí, z toho je niečo menej ako 400-tisíc Maďarov, čiže dotknutí Slováci tvoria väčšiu skupinu.

A úplne na záver: čo by sa s tým dalo robiť? Pomohli by komplexné programy rozvoja dopravnej infraštruktúry s kompenzačnými mechanizmami a regionálne vyváženejší rozvoj by mal mať nejakú váhu pri výbere priorít. Dlhodobo by sme mali smerovať k tomu, aby na 100-tisíc obyvateľov pripadala približne rovnaká dĺžka diaľnic a krátkodobo aspoň dbať na to, aby neexistovali také väčšie regióny, kde sa desiatky rokov neuskutoční žiadna väčšia investícia do dopravy. Inak sa mnohí budú – dosť oprávnene – cítiť ako občania druhej kategórie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Diaľnice a cesty

Politici píšu

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie