Je čas na núdzový režim. Čo sa stalo na klimatickom samite v Glasgowe a čo to znamená pre Slovensko
- Skončila sa konferencia OSN s názvom COP26, ktorú mnohí označovali za poslednú príležitosť na zvrat v boji s klimatickou krízou.
- V Glasgowskom klimatickom pakte štáty zopakovali, že stále platí spoločný cieľ udržať otepľovanie Zeme pod kritickou hranicou 1,5 stupňa Celzia.
- Plány, ktoré štáty predložili, však na to nestačia. Na ich prepracovanie majú rok.
- India na poslednú chvíľu potopila záväzok ukončiť spaľovanie uhlia.
- USA a EÚ sa postavili proti tomu, aby boli najzraniteľnejšie štáty kompenzované za škody spôsobené extrémnym počasím a nárastom hladiny morí.
„Je to dôležitý krok, ale nestačí to. Je načase prejsť do núdzového režimu,“ napísal po prijatí Glasgowského klimatického paktu generálny tajomník OSN António Guterres.
Prečo to nestačí? Medzi tým, ako svojimi emisiami skleníkových plynov ohrievame planétu dnes, a tým, o koľko to musíme znížiť, aby sme udržali otepľovanie pod kritickou hranicou 1,5 stupňa Celzia, je veľká priepasť. Avizované kroky štátov a prísľuby, ktoré zazneli na konferencii, ju zmenšujú iba o deväť percent.
„Môžeme zodpovedne povedať, že sme udržali cieľ 1,5 stupňa pri živote,“ uviedol predseda konferencie COP26 Alok Sharma. „Jeho pulz je však slabý a prežije len vtedy, ak dodržíme svoje sľuby a záväzky premeníme na rýchle opatrenia.“
Ak sa teraz sami seba pýtate, či má teda ešte stále zmysel triediť odpad, jesť menej mäsa alebo nakupovať menej oblečenia, v tomto texte vám na to odpovieme.
V troch bodoch vysvetlíme aj všetko dôležité, čo potrebujete o výsledku klimatickej konferencie vedieť a ako sa dá proti klimatickej kríze ešte zabojovať.
