Kde na svete sú politickí väzni, diktátori, teroristi aj obyčajní ľudia na jednej lodi? V štátoch, ktoré zmiznú pod vodou

Z najvyššieho miesta na Maldivách by ste mohli skočiť a nič by sa vám nestalo – je to dva a pol metra nad morom. Príliš málo na to, aby malo jedno z najkrajších miest na Zemi šancu na prežitie klimatickej krízy. Voda v oceánoch stúpne o jeden a pol až tri metre. V tomto článku vysvetlíme aj to, prečo jednoducho nestačí postaviť okolo nich vyššie hrádze, ako to spravilo napríklad Holandsko.

Exprezident Maldív Muhammad Našíd je viacnásobný politický väzeň, ktorý pred časom prežil pokus o atentát. Ešte v roku 2011 sa z neho stala aj filmová celebrita. Preslávil ho dokumentárny film s názvom Prezident miznúcich ostrovov.

Je o tom, ako sa Našíd snaží zachrániť svoj štát a pol milióna obyvateľov pred zatopením. Prešlo desať rokov a Maldivské ostrovy majú menšiu šancu na prežitie než kedykoľvek predtým.

Najbohatšie krajiny (patrí medzi ne aj Slovensko) totiž nedokázali dať dokopy konkrétny plán, ako udržať otepľovanie planéty pod jeden a pol stupňom Celzia.

Maldivčania majú teraz len dve možnosti – skúsiť svoje ostrovy „nadvihnúť” alebo ich opustiť. Druhá možnosť sa zdá pravdepodobnejšia. Pri súčasnom tempe nárastu hladiny oceánov zmiznú štyri pätiny Maldív za dvadsať rokov, varuje americká NASA.

Denník E sa počas klimatickej konferencie v Glasgowe rozprával aj s ministrom ďalšieho ostrovného štátu Fidži, Aiyazom Sayed-Khaiyumom. Aj jeho krajina je na zozname prvých obetí klimatickej krízy.

No aj on sám je na zozname, avšak inom. Obvinili ho zo spáchania bombového útoku v hlavnom meste Suva pred viac ako tridsiatimi rokmi.

Obhajovať sa však nemusí, pretože štátna prokuratúra začiatkom roka prípad zamietla s tým, že neexistuje dosť dôkazov. Vzhľadom na pomery v krajine a na to, kto je Sayed-Khaiyum, sa to však dalo čakať.

Sayed-Khaiyum je totiž minister spravodlivosti, hospodárstva, verejných služieb, komunikácií a štátnych podnikov, ako aj hlavný predstaviteľ vlády pre oblasť práva v jednej osobe. Doma ho prezývajú „minister od A po Z” a hovorí sa o ňom ako o tieňovej hlave štátu a jednom z najmocnejších mužov v Tichomorí.

Čo to hovorí o tom, čomu svet čelí, a čo s tým má Slovensko?

Klimatická kríza vytvára nečakané spojenectvá. To, že také odlišné charaktery spája boj proti klimatickej katastrofe, ukazuje, ako veľmi je tento problém nadradený iným.

Obaja spomínaní politici žiadajú mocnosti v prvom rade o to, aby čo najskôr prestali spaľovať fosílne palivá (uhlie, ropu aj zemný plyn) a udržali ohrievanie planéty pod 1,5 stupňa Celzia.

Ich druhou hlavnou požiadavkou sú stovky miliárd dolárov na to, aby mohli zadržať morské vlny, „nadvihnúť” celé ostrovy a v krajnom prípade presťahovať dediny a mestá.

Vyspelé krajiny sveta zatiaľ nerobia ani jedno z toho. Bližšie sú však k splneniu finančných požiadaviek rozvojových štátov.

V Glasgowe sa dohodlo, že bohaté štáty zvýšia svoje príspevky v takzvanom Zelenom klimatickom fonde na sto miliárd dolárov od roku 2023. To isté už raz sľúbili a malo to platiť už od minulého roka. Vtedy však pätina peňazí chýbala.

Slovensko do tohto fondu zaplatilo v roku 2019 dva milióny eur a následne sľúbilo túto sumu zdvojnásobiť do roku 2023.